Zmätky s obedmi zadarmo

Ani mesiac pred začiatkom školského roka nie je niekde jasné, ako školy dotáciu na stravu zvládnu. Od nového školského roka majú mať nárok na dotované jedlo po škôlkaroch aj žiaci na základných školách. Niektoré mestá si počty stravníkov zisťovali dopredu, inde si to nechali až na september. A tak stále presne nevedia, pre koľko detí budú variť.

30.07.2019 09:00
obedy, obed, jedáleň, deti, škola, Foto:
Ukázalo sa však, že napriek dotovaniu od štátu záujem o obedy skokovo nenarástol.
debata (17)

"Teoreticky očakávame v tomto roku nárast o 1 580 obedov navyše oproti minulému školskému roku,“ povedala hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš Viktória Čapčíková. V minulom roku tamojšie jedálne varili pre 2 100 stravníkov, dodáva. Aj preto Liptovský Mikuláš využíva leto na prestavbu troch výdajných školských jedální. Od septembra sa v nich začne variť. Rekonštrukcia a doplnenie technologického zabezpečenia kuchýň vyjde mesto podľa Čapčíkovej na približne 300-tisíc eur. Okrem toho mesto stále hľadá kuchárky.

V Pezinku si s obedmi zdarma poradili šalamúnsky. "Riaditeľky základných škôl dávali rodičom prihlasovací lístok, kde vyjadrili záujem či nezáujem o stravovanie v školskej jedálni,“ hovorí vedúci oddelenia školstva a sociálnej starostlivosti Mestského úradu Pezinok Milan Hýll. Mesto tak chcelo vedieť, aké zmeny bude musieť do septembra urobiť.

Ukázalo sa však, že napriek dotovaniu od štátu záujem o obedy skokovo nenarástol. O stravovanie v školských jedálňach má podľa Hýlla záujem len o niečo vyšší počet žiakov ako v minulom školskom roku. Pezinok tak nemusel robiť výrazné zásahy do kapacity jedální. Upravovala sa len jedna – a to v škole, kde sa varí aj pre deti materskej školy a seniorov.

Medzery opatrenia ukázal podľa hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Kaliňáka už neľahký nábeh v škôlkach. "Naďalej sa ukazuje ako problém nedostatok kuchárok a pomocnej pracovnej sily, nárast výdavkov samospráv s technickým dovybavením kuchýň, ale aj so spôsobom nastavenia evidencie vydaných obedov,“ hovorí Kaliňák.

Problémy však sú aj s nezjedeným jedlom, ak rodičia dieťa neodhlásia, či limitovaným časom na výdaj stravy, dodáva. Kaliňák sa netají tým, že obedy zdarma môžu výrazne zatlačiť na výdavky obcí. Školy sa totiž musia popasovať nielen s nedostatočnou kapacitou jedální, personálu, ale aj s evidenciou dochádzky. Nárok na peniaze od štátu má totiž len dieťa, ktoré sa zúčastní vyučovania a aj odoberie obed. Výsledkom tak podľa Kaliňáka môže byť aj presun peňazí z iných aktivít.

Nejasná je aj výška doplatku. Tú nechalo ministerstvo na mestách. Niektoré tak pýtajú peniaze vopred, inde sa bude platiť až po vyhodnotení dochádzky. Už teraz je však jasné, že dotácia nepokryje všetky náklady na nákup potravín.

Rezort práce si za dotáciou stojí. "Zriaďovatelia vždy mali automatickú povinnosť zabezpečiť obed pre všetky deti navštevujúce školy, podľa tohto kľúča sú aj prerozdeľované verejné prostriedky,“ hovorí Barbora Petrová z tlačového a komunikačného odboru ministerstva práce. Priznáva, že v mnohých lokalitách existujú dlhoročné materiálne, personálne a kapacitné starosti jedální a kuchýň. No podľa Petrovej nie je korektné ich odrazu všetky spájať s dotáciou 1,2 eura na obed detí v škole.

Tri najväčšie problémy s dotáciou na stravu

Pre obedy zadarmo majú viaceré školy hlavu v smútku. Problém vidia nielen v odhlasovaní detí, ale aj v tonách nezjedených obedov. Tie totiž musia likvidovať ako biologický odpad a to niečo stojí. Na viacerých stále chýbajú kuchárky.

1. Odhlasovanie detí

Nárok na 1,20 eura od štátu má len žiak, ktorý je nielen na vyučovaní, ale si jedlo aj zje. Školy tak museli zapracovať na svojom systéme evidencie detí. To potrápilo aj pezinské vedúce školských jedální s tým, ako zabezpečiť splnenie podmienky nároku na dotáciu. Muselo tak prísť k synchronizácii systému prihlasovania detí. S tým súvisí práve odhlasovanie detí, vysvetľuje vedúci oddelenia školstva a sociálnej starostlivosti Mestského úradu Pezinok Milan Hýll. "Pri náhlej chorobe umožňujeme odobrať si jedlo v prvý deň choroby v čase obeda, inak je rodič povinný dieťa odhlásiť,“ hovorí Hýll. V prípade neodhlásenia dieťaťa z obeda musí rodič tento obed zaplatiť, dodáva.

Kontrola skutočne odobratých obedov trápi aj Nitru. "Najväčšie problémy očakávame pri čipovacích systémoch, hlavne pri novozavedených, a ich uplatňovaní v praxi,“ povedal hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek.

2. Likvidácia bioodpadu

Neodhlásené obedy pôjdu rovno do koša. Aj preto školy sprísnili podmienky pre odhlasovanie detí v prípade vymeškania výučby. Jeho objem či to, o koľko sa zvýšia náklady na jeho odstránenie, nevie nateraz väčšina škôl odhadnúť. Aj tam, kde poznajú počty stravníkov, nemajú záruku, že rodičia budú deti poctivo odhlasovať. "Školy za likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu platia,“ povedala hovorkyňa mesta Liptovský Mikuláš Viktória Čapčíková.

Aj preto sa v Liptovskom Mikuláši rozhodli vyberať zábezpeku, z ktorej sa budú platiť nezjedené obedy. Jej výška je na tej-ktorej škole. "Pokiaľ dieťa nevymešká žiadne obedy, zábezpeka sa rodičovi vráti,“ vysvetľuje Čapčíková. Či však pokryje aj náklady na bioodpad, je otázne.

3. Obedy nebude mať kto variť

O prácu kuchárky sa ľudia netrhajú. S nedostatkom personálu sa trápia aj v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. "Školské jedálne poskytujú stravovanie aj dôchodcom, no ak to kapacity nebudú dovoľovať, táto skupina stravníkov bude ohrozená,“ hovorí za Karlovu Ves Adam Beňo.

Nedostatok kuchárok riešia aj úrady práce cez program Pracuj v školskej kuchyni. "Podľa informácií od úradov práce k 10. júlu 2019 žiadali zriaďovatelia škôl podporu pre vznik 1 320 miest v školských kuchyniach a jedálňach,“ povedala Mária Hrehová z kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Najviac ľudí žiadal Prešov – a to až 121. Nasledovali Košice s 87 žiadosťami. Okolo 50 kuchárok chýbalo v Žiline, Bratislave, Lučenci a Trebišove. Najmenej ľudí, presne dvoch, pýtal Liptovský Mikuláš. Počty sa však podľa Hrehovej môžu ešte zvýšiť, pretože v súčasnosti aj zamestnanci škôl čerpajú dovolenku. Pripravených je podľa nej predbežne 1 147 uchádzačov.

Presné čísla až v septembri

Na trnavských školách budú pre obedy zdarma upravovať školské rozvrhy. A to tak, aby sa všetkým stravníkom stihli obedy vydať plynulo a včas. Mesto však stále nevie, ako záujem o školskú stravu od septembra porastie. "Máme zatiaľ len orientačný počet stravníkov podľa dát z konca tohto školského roka, ktorý naznačuje, že vo väčšine škôl sa záujem zvýši, nie však všade,“ vysvetľuje vedúca úseku komunikácie a marketingu Veronika Majtánová. Presné počty budú podľa nej známe až na začiatku školského roka na základe vyplnených záväzných prihlášok na stravovanie. Na dovybavenie školských jedální vyčlenila Trnava takmer 400– tisíc eur. Prerábali sa hlavne pripojenia na energie.

Až s pätinovým nárastom stravníkov počíta bratislavská mestská časť Karlova Ves. Presné čísla však budú aj tu vedieť až v septembri. "V jedálňach vymieňame staré zariadenia, ktoré by nemuseli zvládnuť zvýšený počet stravníkov, dopĺňame ich o nové,“ hovorí Adam Beňo za bratislavskú mestskú časť Karlova Ves. Nové kuchynské technológie majú však iné nároky na rozvody a siete, čo zvyšuje náklady na rekonštrukciu. Tá sa preto robí zatiaľ skôr čiastkovo. "Obávame sa, že nepostačujúca vzduchotechnika, zastarané technológie a rozvody nebudú zvládať nápor nových stravníkov,“ priznáva Beňo.

Okrem toho musia karloveské školy nastaviť aj softvérový systém. A to tak, aby sledovanie platieb, odhlášok, prítomnosti žiakov či odobratia obedu bolo spoľahlivé. "Od rodičov očakávame spoluprácu a pochopenie, že nejde o poskytnutie obeda zadarmo, ale o dotáciu, o ktorú im znížime platbu,“ hovorí Beňo. Problémom zostáva podľa neho aj personál.

Na začiatok školského roka čakajú aj v Banskej Bystrici – vtedy sa ukáže, koľko detí sa na stravu reálne prihlási, vysvetľuje za mesto Dominika Smoleňová. "Základné školy poskytnú stravu všetkým, ktorí sa na stravu prihlásia,“ hovorí. Mesto tiež vyčlenilo peniaze na rekonštrukciu a dovybavenie školských jedální.

Desaťtisíce obedov

Kapacita kuchýň musela byť upravená aj na školách v bratislavskej mestskej časti Ružinov tak, aby bolo fyzicky možné pripravovať podstatne viac obedov, vysvetľuje hovorkyňa Ružinova Tatiana Tóthová. "V našich jedálňach sa bude mesačne variť o desaťtisíce porcií viac ako doteraz,“ hovorí. Pribudlo tak nielen základné vybavenie, ale aj príbory.

V Nitre počítali so stravovaním všetkých žiakov. "Vzhľadom k tomu, že sú prázdniny, nemáme ešte potvrdené reálne počty stravníkov,“ povedal hovorca mesta Nitra Tomáš Holúbek. No hoci čísla stravníkov nie sú známe, mesto sa už pripravilo a nakúpilo nové výkonnejšie spotrebiče – ako konvektomaty, sporáky, umývačky riadov. Niekde dopĺňali aj stoly a stoličky do jedální či drobné vybavenie. Na dvoch školách prebieha rekonštrukcia. Hroziaci nedostatok kuchárok riešili v Nitre osobnými príplatkami. Práve tie zatraktívnili túto prácu, mesto tak podľa Holúbka výrazné problémy s nedostatkom personálu nepocítilo.

Ako fungujú obedy zadarmo:

  • Na dotáciu 1,20 eura má nárok každý predškolák a žiak základnej školy, ktorý sa zúčastní výchovno-vzdelávacej činnosti a odoberie stravu.
  • Odhlasovanie detí, ako aj nastavenie sankcií upravuje zriaďovateľ alebo priamo škola.
  • Deti so zdravotnými obmedzeniami, ktorým diétnu stravu pripravuje rodič doma a nosí do školskej jedálne, majú nárok na vyplatenie dotácie.
  • Ak zariadenie školského stravovania pripraví stravu pod 1,20 eura, rozdiel môže byť použitý na skvalitnenie jedla, rozšírenie jedla o doplnkové jedlo alebo na úhradu režijných nákladov.
  • V prípade, že strava vyjde nad 1,20 eura stanoví sa úhrada rodičovi s odrátaním dotácie.
  • Nárok na dotáciu však majú aj deti staršie ako 16 rokov, ktoré navštevujú špeciálnu základnú školu. Zákon nešpecifikuje vek, podmienkou je zúčastniť sa vyučovania na ZŠ a odobrať obed.
  • Dotáciu na stravu je možné poskytnúť aj na deti alebo žiakov internátnych škôl, ak ide o materskú školu alebo základnú školu.
  • Nárok na dotácie nemajú žiaci osemročných gymnázií ani konzervatórií v ročníkoch zodpovedajúcich ZŠ. Sú totiž zaradené medzi stredné školy.
ZDROJ: Ministerstvo práce

Na obedy zdarma sú nachystané aj košické základné školy. Doteraz sa tu v školských jedálňach stravovalo okolo 74 percent žiakov základných škôl, na niektorých školách jedli v škole až štyri pätiny detí. Koľko detí po zavedení dotácie na stravu pribudne, mesto podľa jeho hovorkyne Lindy Šnajdárovej zatiaľ presne nevie. "Počítame s nárastom, možno to bude okolo 15 percent,“ hovorí Šnajdárová.

Košice tak rozširovali len jednu jedáleň, inde stačilo doplniť počty miest pri stoloch a vybavenie. "V našich školských jedálňach už približne tri roky za sebou modernizujeme, nahrádzame aj staré gastrozariadenia a zabezpečujeme nové, ktoré nám pomôžu zvládnuť zvýšené počty stravníkov,“ hovorí Šnajdárová. Mesto prispelo školám aj na elektronické systémy na kontrolu dochádzky žiakov.

Košickým jedálňam pomohol podľa Šnajdárovej s nedostatkom kuchárok práve projekt úradu práce. Niektoré však stále ľudí hľadajú. "V prípade škôl, ktoré teraz úspešné neboli, počkáme na september, keď úrad práce hlási prísun nových pracovných síl,“ hovorí Šnajdárová. To, koľko ich však budú naozaj potrebovať, ukáže podľa nej až september, keď bude jasné, koľko stravníkov pribudlo.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #školské obedy #bezplatné obedy #obedy zadarmo