Nová predsedníčka Komisie uviedla, že chce zabezpečiť, aby sa pracovať ľuďom oplatilo. „Každý jeden človek, ktorý pracuje na plný úväzok, by mal zarobiť minimálnu mzdu, ktorá mu garantuje dôstojný život,“ uviedla vo svojom programe počas kandidatúry na šéfku EK Leyenová. Slovensko zavedenie minimálneho európskeho zárobku podporuje. „Postoj Slovenska je jednoznačný. Podporujeme vznik európskej minimálnej mzdy,“ podotkol Richter s tým, že sa však zatiaľ nehovorí o konkrétnej sume.
Pravdepodobne by však minimálny zárobok nemal byť plošný naprieč celým kontinentom. Leyenová uviedla, že by sa mal vytvoriť rámec, ktorý by rešpektoval rozdiely na jednotlivých pracovných trhoch. Pracovať sa tak bude zrejme s niekoľkými variantmi. Napríklad by sa mohol stanoviť mechanizmus, že minimálna mzda by predstavovala určité percento priemernej mzdy v danej krajine. V minulosti sa hovorilo o 60 % priemernej mzdy.
„Nehovorí sa o konkrétnej sume, lebo 60 % priemernej slovenskej mzdy a 60 % luxemburskej je viac ako 1000-eurový rozdiel. Hovoríme o percentách. Mali by sme skôr zadefinovať a povedať, akým spôsobom sa k tým 60 % dopracujeme, v akom časovom období,“ podotkol Richter s tým, že je to téma, ktorá bude dôležitá.
O tejto problematike by chcel Richter rokovať aj s nemeckým a českým rezortom práce budúci mesiac. „Chceme urobiť istú výzvu k ostatným európskym krajinám, aby sme sa tejto problematike venovali, aby sa čím skôr stala súčasťou európskej legislatívy, aby mali povinnosť jednotlivé členské štáty ju prevziať do svojej legislatívy,“ avizoval Richter. V prípade Slovenska ocenil, že bola do Ústavy SR zakotvená minimálna mzda. „To len vyjadruje základný pohľad a vzťah SR k tejto problematike,“ dodal minister práce.