Lykožrút ničí ihličnaté porasty a spôsobuje prepad cien dreva, pretože drevárske firmy stromy radšej vyrúbu ešte skôr, než ich napadne lykožrút. Organizácia drevárskeho priemyslu Fibois v regióne Grand Est odhaduje, že tento rok lykožrút napadne tri až štyri milióny kubických metrov francúzskych verejných lesov. To zodpovedá polovici ročnej dodávky smrekového dreva.
Vlani lykožrút napadol 1,2 milióna kubických metrov, čo drevársky priemysel stálo takmer 80 miliónov eur.
Riaditeľ francúzskej Národnej lesnej agentúry (ONF) pre túto oblasť uviedol, že po veľmi suchom roku 2018 sa zdá, že rok 2019 bude opäť problematický, pretože sa zamorenie kôrovcom mohutne rozšírilo po východnom Francúzsku. „Nevieme, ako ďaleko to zájde a nevieme, kedy to prestane,“ povedal agentúre Reuters riaditeľ Eike Wilmsmeier.
Ceny za vysoko kvalitné mäkké drevo klesli na 60 až 80 eur za kubický meter na stojato, teda za drevo, ktoré je ešte potrebné vyrúbať. To je za posledných 18 mesiacov pokles asi o tretinu, pretože majitelia pôdy zaplavili trh tak napadnutými stromami, ako aj zdravým drevom, ktoré chcú predať, než sa k nemu dostane lykožrút.
Drevo nízkej kvality na papierovú celulózu a palivové drevo, ktoré predstavuje zhruba 30 až 40 percent dreva vyťaženého v nízkych nadmorských výškach, je teraz prakticky bezcenné – stojí zhruba jedno euro za meter kubický dreva na stojato.
Objem zasiahnutých ihličnanov v severovýchodnom Francúzsku je už teraz väčší ako počas predchádzajúcej lykožrútovej epidémie v rokoch 2003–2007, z ktorej sa lesy spamätávali celé roky.
Lykožrút sa zvyčajne rozmnožuje dvakrát počas roka, vlani sa ale vďaka horúcemu a suchému počasiu rozmnožil trikrát. Nečakané búrky, ktoré vyvracali stromy, potom v rozkladajúcom sa dreve poskytli chrobákom liaheň, a tá niekoľkonásobne rozmnožila ich počty.
Podľa Ernesta Schilligera, manažéra rovnomennej lisovne na francúzsko-nemeckej hranici, sa k nim nedostáva nič iné ako napadnuté drevo. „Náklady na prepravu sú niekedy vyššie ako hodnota dreva,“ povedal.
Odborníci sa obávajú rizika odlesnenia regiónu Grand Est, kde súkromní majitelia lesov rúbu zdravé stromy – a nechávajú tisíce hektárov holé, pretože sa zdráhajú vyrúbané oblasti znovu zalesniť.
Zhruba tri štvrtiny lesov vo Francúzsku sú v súkromnom vlastníctve a často v nich rastie vyššie množstvo smrekov a borovíc, ktoré majú rastový cyklus rádovo o desaťročia rýchlejší ako dub alebo ďalšie tvrdé dreviny. Vďaka tomu sú vhodnejšie na ťažbu pre zisk.
Majitelia ale často vysádzajú ihličnany v nízkych nadmorských výškach, kde nie je dosť chladno na to, aby lykožrúty zahynuli, alebo ich vysádzajú v monokultúrach, ktoré sú náchylnejšie na výskyt škodcov.
Šéf výskumu a rozvoja súkromného drevárskeho družstva Forests and Woods of the East Damien François spolu s Wilmsmeierom z ONF odhadujú, že na trhu v celej Európe je momentálne 60 až 100 miliónov kubických metrov napadnutého dreva – predovšetkým v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku a Českej republike. Tie krajiny zároveň patria medzi najväčších európskych producentov mäkkého dreva.
Piotr Borkowski z Európskej asociácie štátnych lesov (Eustafor) poznamenal, že z lykožrúta, ktorý sa v Európe v posledných rokoch šíri, sa stal veľký problém. České ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje, že vlani bolo napadnutých 18 miliónov kubických metrov dreva – to je desaťkrát viac ako v predchádzajúcich rokoch.
.....
VIDEO: Chemické postreky v Nízkych Tatrách. Ružový les, videoreportáž z miesta, ktoré poznačili chemické postreky