Zdá sa, že Jahnátek by najradšej udržal koncové ceny na tohtoročnej úrovni alebo aspoň zmiernil zdražovanie. Jeho ľudia preto zasiahli do vzorca na výpočet zisku distribučiek. A to cez aktualizácie hodnoty miery výnosnosti tzv. WACC pre najbližšie dva roky.
Práve táto hodnota určuje takzvaný primeraný zisk. Vstupuje aj do cenového konania, ktorého výsledkom sú limity pre konečné ceny energií pre domácnosti a malé firmy.
Podľa vyhlášky pre cenovú reguláciu je WACC reálna miera výnosnosti regulačnej bázy aktív pred zdanením na regulačné obdobie vypočítaná podľa vzorca. Niektoré parametre jej výpočtu určuje práve regulačná vyhláška. A na tú regulátor siahol. Po novom tak celková maximálna prípustná miera výnosnosti pred zdanením poklesne zo 6,04 na 5,81 percenta. Dodávateľov by sa táto úprava dotknúť nemala.
Hodnota WACC závisí podľa hovorcu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslava Igaza od ceny dlhopisov a miery rizika na trhu. "Aký to bude mať konečný vplyv na cenu elektriny pre domácnosti, sa rozhodne až v cenových konaniach do konca roka 2019,” hovorí Igaz. Regulačný úrad podľa neho vopred nekomentuje ich výsledok. Regulátor sa však netají tým, že ceny elektriny na burzách rastú, čoho následkom bude aj vplyv na výšku faktúr pre domácnosti. "Isté je, že úrad využije v maximálnej miere všetky regulačné nástroje, aby ochránil záujmy zraniteľných odberateľov,” dodáva Igaz.
Výsledkom zmeny vzorca môže byť podľa riaditeľa predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiřího Koudelu zmena výšky tarify za systémové služby (TSS) a tarify za prevádzkovanie systému (TPS) či ceny za distribúciu. "Výška zmeny, či už smerom dole alebo hore, však závisí od ďalších uznateľných nákladov spojených s výkonom regulovanej činnosti daných spoločností,” hovorí Koudela.
Quo vadis energie?
Aké možnosti zastaviť zdražovanie má regulátor? Ak nesiahne na rôzne tarify a poplatky v cene elektriny či plynu, tak dosť obmedzené.
Regulátor nastavil vo vzťahu k dodávateľom také prísne podmienky, tvrdí Koudela, že už teraz je toto podnikanie na hranici únosnosti.
"Pokiaľ by chcel ÚRSO ceny domácnostiam udržať na úrovni roku 2019, musel by hľadať úspory v ostatných regulovaných platbách, ktoré v prípade elektriny tvoria viac ako dve tretiny z celkovej platby,” hovorí. Začať sa dá napríklad so znížením TPS, kde sa všetky domácnosti skladajú nielen na elektrinu zo zelených zdrojov, ale stále aj tú z hnedého uhlia. Jahnátek však doteraz nechával tarifu hore, dôvodil historickým dlhom. Ten sa podľa neho vyšplhal až na 600 miliónov.
TPS už dosiahla takmer 27 eur za megawatthodinu, minulý rok tak tvorila viac ako pätinu koncovej ceny elektriny. Na uhlie ide pritom už viac ako päť eur. Ročne sa na elektrinu z uhlia vyzbiera takmer sto miliónov eur. Domácnosť s priemernou ročnou spotrebou 3¤000 kilowatthodín elektrickej energie odvedie na baníkov ročne približne 15,30 eura. Podpora pre výrobu elektriny z domáceho uhlia sa má skončiť v roku 2023. Termín ukončenia podpory bol určený s ohľadom na dokončenie trafostanice Bystričany. Práve od nej totiž závisí bezpečnosť dodávok elektriny v regióne. Jednotlivé bane by sa mali zatvárať postupne. Samotná Baňa Nováky má byť definitívne zatvorená v roku 2027.
Koudela však vidí možnosť na stlačenie ceny aj v sprísnení pravidiel pre distribučky či skončenia prísnej regulácie pre energetické firmy. Výsledkom by podľa neho bol konkurenčný boj o zákazníka a časom asi aj nižšie ceny.
Aj podľa predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa spoločnosti Magna Energia Martina Ondka sa ceny elektriny v budúcom roku bez razantného škrtania poplatkov udržať nedajú. Úprava WACC rozhodne nepostačí.
"Ceny budú o niečo nižšie, než by boli v prípade, ak by k zmene ukazovateľa neprišlo. Nepredpokladáme však zásadný rozdiel,” hovorí Ondko.
Pri plyne zaváži vývoj v nasledujúcich mesiacoch. "Ceny plynu v ostatnom období klesli, čím čiastočne kompenzujú predchádzajúci nárast. Je otázne, do akej miery bude tento vývoj pokračovať,” hovorí Ondko.
Ceny mieria hore
Pri pohľade na burzy je však jasné, že optimizmus nie je na mieste. "Z referenčného obdobia cenového vzorca pre stanovenie maximálnych cien komodity na rok 2020 vychádza navýšenie o 28 percent,” hodnotí vývoj na trhu s elektrinou Koudela.
Ceny elektriny ťahajú nahor predovšetkým ceny emisných povoleniek na CO2. Tie sú aktuálne na svojich 10-ročných maximách a ich prebytok sa znižuje, vysvetľuje Koudela. Za všetkým sú zelené snahy Bruselu. Únia sa totiž snaží obmedziť množstvo povoleniek predaných v aukciách oproti začiatku tohto roka až o dve pätiny. Cieľom je zvýšiť tlak na producentov elektriny z fosílnych palív, aby svoje technológie inovovali. Ceny emisných povoleniek sa tak už pomaly blížia k hranici 30 eur za tonu. Minulý týždeň sa dostali aj na takmer 29 eur za tonu.
Ceny však rastú aj pri plyne. Tu sa však berie do úvahy vývoj za 12 mesiacov, čiže nateraz nie je úplne jasné, o aké zdraženie pôjde. "Aktuálne sa dá predpokladať nárast ceny komodity okolo 10 percent,” hovorí Koudela. Všetko závisí od toho, ako sa bude vyvíjať cena plynu od júla do septembra, dodáva.
Slovenský trh s energiami je silne ovplyvnený vývojom na európskom trhu, vrátane spotových trhov či búrz, vysvetľuje hovorca spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel Ondrej Šebesta. Ovplyvňujú ich podľa neho aj ceny na trhoch ďalších energetických komodít, ako je napríklad uhlie či postoje veľkých štátov v Európe. Tu ide hlavne o smerovanie energetickej politiky, mieru výroby z obnoviteľných zdrojov či obchodovanie s emisiami. Zaváži však aj počasie. "Vývoj na trhoch, ako aj ďalšie relevantné faktory sledujeme a vyhodnocujeme ich tak, aby sme boli schopní na ne adekvátne zareagovať,“ hovorí Šebesta.