Splnenie tohto scenára prinesie 15-percentný rast minimálnej mzdy, ktorú dnes na svojej výplatnej páske vidí vyše 100-tisíc Slovákov.
„Prioritou ministerstva a vlády naďalej zostáva zvyšovať minimálnu mzdu tak, aby sa nielen zlepšovala životná úroveň ľudí, ale aby bolo výhodnejšie pracovať aj za nižšiu mzdu, ako poberať dávky v hmotnej núdzi. Minimálna mzda má totiž aj motivačný aspekt,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Konkrétnu sumu predstaví ministerstvo práce do konca tohto mesiaca.
Dosiahne minimálna mzda 600 eur?
„Výkon slovenskej ekonomiky nás oprávňuje hovoriť o ďalšom radikálnom zvyšovaní minimálnej mzdy. Osobne som za to, aby sa čo najviac priblížila k hranici 600 eur,“ naznačil minulý týždeň po rokovaní s odbormi predseda najsilnejšej vládnej strany Smer Robert Fico.
Tento výrok spustil tvrdú kritiku firiem. Zamestnávatelia totiž dlhodobo lobujú za to, aby o výške minimálnej mzdy rozhodovali ekonomické parametre a nie politici. „Minimálna mzda na rok 2020 by vzhľadom na očakávané spomalenie ekonomického rastu mala zostať na úrovni minimálnej mzdy 2019.“ Takto znie oficiálne spoločné stanovisko Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie priemyselných zväzov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Na základe zákonom stanoveného zvyšovania minimálnej mzdy sú firmy ochotné akceptovať budúcoročný rast minimálnej mzdy na 552 eur v hrubom. Odbory navrhujú zvýšenie hrubej minimálnej mzdy až na 635 eur.
Práve pre rokovanie s politickou stranou Smer odmietli zamestnávatelia posledný deň rokovať s odbormi o raste minimálnej mzdy. „Nevidíme už priestor na seriózne a konštruktívne rokovanie so zástupcami zamestnancov. Apel odborárov, aby sme ešte dnes (15. 7.) využili možnosť na rokovanie, nám príde nekorektný, keďže odborári minulý týždeň neprišli na vopred dohodnuté rokovanie o vyjednávaní budúcoročnej výšky minimálnej mzdy,“ uviedla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová Špániková.
Odborári sa bránia, že o meškaní zamestnávateľov vopred telefonicky informovali. „Zástupcovia zamestnávateľov nemali s kým ani po viac ako 20 minútach rokovať, vyjednávanie sa tak z dôvodu neprítomnosti predstaviteľov KOZ neuskutočnilo,“ dodala Špániková.
Produktivita práce rastie
Zástupcovia zamestnancov sú presvedčení, že minimálna mzda by mala razantne stúpnuť pre rastúcu produktivitu práce.
„Z hľadiska poradia výšky minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie Slovensko je siedme od konca, z hľadiska produktivity práce na Slovensku dosahuje 80 percent priemeru Európskej únie,“ uviedol v pondelok prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Marián Magdoško. Hospodárske prognózy podľa odborárov tiež nie sú dramatické, nie sú žiadne náznaky krízy. „Argumenty zamestnávateľov o krízach, rušení miest, to počúvame pravidelne. Pokiaľ je rast ekonomiky nad 3 percentá, nemôže byť žiadny problém s rastom platov,“ podotkol Magdoško.
Slovensko je zároveň podľa KOZ totálnym lídrom z hľadiska nočnej práce zamestnancov. „Preto je aj náš tlak na tieto príplatky. Ak máme skladbu priemyslu takú, že ľudia musia pracovať v noci, tak nech firmy ľuďom za to zaplatia,“ podotkol Magdoško. Zároveň nespochybňuje, že kvalita životnej úrovne rastie. „Rastie však aj v iných krajinách. Slovensko ale nedobieha západné krajiny,“ myslí si Magdoško. Odborári upozornili aj na to, že rastú aj nové objednávky v priemysle.
„Makroekonomické ukazovatele hovoria v prospech zvyšovania minimálnej mzdy. Aj v prípade parity kúpnej sily vo vzťahu k minimálnej mzde je Slovensko v rámci Európskej únie na šiestom mieste odzadu. Za Slovenskom je len Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Lotyšsko a Bulharsko. Minimálna mzda má i ochrannú funkciu voči zamestnancom,“ doplnila viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová. Rast platov podľa jej slov má vplyv aj na sociálne zabezpečenie zamestnancov, tiež generuje vyššie príjmy pre verejné rozpočty. „Ďalšou dôležitou funkciou minimálnej mzdy je eliminovanie rozdielov, napríklad medzi mužmi a ženami, eliminuje tiež regionálne rozdiely,“ dodala Uhlerová.
Ministerstvo predloží svoj návrh
Podľa zákona sa rokovania o raste minimálnej mzdy každý rok začnú 1. apríla a skončia sa 15. júla. Ak počas tohto obdobia odborári so zamestnávateľmi nenájdu kompromis prijateľný pre obidve strany, predložia svoje návrhy ministerstvu práce. Rezort následne do 31. júla predloží svoj vlastný návrh na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady. Ak sa ani do konca augusta na rokovaní tripartity nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie HSR návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, a následne návrh nariadenia predloží na rokovanie vlády.