Sýpky sú prázdne, úrodu zožrali myši

Kobylky saranče dokážu do tla zlikvidovať úrodu. Keď sa premnožia hraboše, narobia nemenšie škody. V okresoch Piešťany, Trnava, Topoľčany poľné myši predbehli kombajny. Dolnolopašovským roľníkom Hečkovcom, ale aj miestnym družstevníkom či susedom v Kočíne nenechali na niektorých honoch ani zrnko. Takúto inváziu si nikto z tunajších poľnohospodárov nepamätá.

13.07.2019 12:00
Jozef Puvák, PVOD Kočín Foto: ,
Jozef Puvák, predseda PVOD Kočín:  Takto zdecimovali úrodu pšenice hraboše a potkany.
debata (166)

Farmárke Jane Hečkovej sa vykotúľa z oka slza a roztrasie sa jej hlas. Nevie, čo si s manželom Braňom po žatve počnú. Do sýpky zvezú pramálo, takmer všetko zrno navláčili myši do svojich nôr. Na hektári majú odhadom viac ako tritisíc dier. Zo 40 hektárov obilnín je totálne spustošená úroda na 25 hektároch a na zvyšku zožratá zo 60 až 70 percent.

Lán zničeného jačmeňa susedí s parcelou lucerny lopašovských družstevníkov. Aj tu je porast akoby podmínovaný tisíckami dier, z ktorých vykúkajú malé hraboše. Lucerna vyschýna, jednak celé týždne od mája nepršalo, je prihorúco, jednak obrovské kolónie hrabošov majú nevídaný apetít. V družstve chovajú dobytok práve tak ako v susednom Kočíne. Jedni aj druhí majú zdecimovanú úrodu obilia aj krmovín. A teraz myši dostali chuť na kukuricu a cukrovú repu.

Nejde o fazuľky

Čelá farmárov aj družstevníkov oblieva studený pot. Skaza nemá konca-kraja a zápas s hrabošmi pripomína boj Dona Quijota s veternými mlynmi. Lenže tu nejde o fazuľky. Stohektároví farmári Hečkovci nevedia kam z konopí, myšie obilné hody ohrozujú ich živobytie.

Družstevníci z Kočína, špičkoví výrobcovia mlieka, ktorí produkujú osem miliónov litrov ročne, odhadli straty na obilí zatiaľ sumou 300-tisíc eur. Potrebujú zrno do kŕmnych zmesí pre dobytok aj ošípané. Tak pri mlieku, ako aj pri prasniciach tvorí ich produkcia jedno percento z celoštátnej. Aj nemenej produkčné PD Dolný Lopašov je na tom podobne.

V hre sú príjmy a nielen za obilie, ale aj najbližšie výplaty a existenčné istoty rodín družstevníkov a farmárov. "V našom družstve je mesačný priemer 1 300 eur, kde na to zoberieme, keď v chotári majú myši raj a v zápase proti ním máme ruky zviazané množstvom predpisov?“ pýta sa predseda družstva z Kočína Jozef Puvák.

Tohtoročná invázia hrabošov (naposledy bola v roku 2014) dokresľuje nielen dramatické prejavy počasia, ktoré sa dávno vymklo normálu, ale aj to, že Slovensko len hľadá stratégiu na boj s dôsledkami postupujúcej klimatickej zmeny.

Agronóm lopašovského družstva Dušan Neumann v skratke opíše, čo sa vlastne prihodilo. Po teplej zime prišiel mokrý máj, potom extrémne horúci a suchý jún. Nastal nevídaný súbeh priaznivých okolností na množenie hraboša. Samička máva 3 až 15 mláďat, a to sedem ráz ročne, jedna myš skonzumuje 1,6 kila obilia a vyše osem kíl zelených častí rastliny.

Málokde na Slovensku majú dokonale vykosené priekopy štátnych aj poľných ciest spolu s úvraťami polí ako v okolí Lopašova a Kočína. Lenže myši našli úkryt v repke, lucerne a, samozrejme, v obilí. V chotároch rozostavili na každý hektár štyri bidielka pre dravé vtáky, ale ako vraví farmár Branislav Hečko, bolo to márne úsilie.

Naporúdzi je ešte medzi poľnohospodármi dobre známy starý chemický prípravok Stutox. Ako však pripomína Dušan Neumann, jeho registrácia na Slovensku vypršala v roku 2011 a odvtedy sa používa na výnimku. Ani aplikácia prípravku nie je jednoduchá, treba ho ručne zapraviť do dier.

So Stutoxom môžu pracovať len vyškolení pracovníci. V Lopašove ich majú šesť. Normálny počet za normálnych okolností. V Kočíne nelenil ani predseda družstva a osobne strkal otravu do myšacích dier. Lenže v kočínskom chotári sa postarali o malér ešte aj potkany zo skládky komunálneho odpadu, zožrali ozimný jačmeň na troch hektároch a s myšami spolovice porasty pšenice. Družstvo vyvolalo rokovanie so Slovenskou agentúrou pre životné prostredie. Keď sa konečne úradníci rozhýbali, štatutára družstva na rokovanie ani nepozvali…

Riziká. Ale čo bude zajtra?

"Kým sa hore k niečomu dospeje, u nás dole je už neskoro, všetko je to pomalé. Potrebovali by sme dostať výnimku na plošné použitie Stutoxu,“ vyjadruje názor poľnohospodárov Dušan Neumann.

Lenže ako vyplýva zo stanoviska ministerstva pôdohospodárstva, s použitím Stutoxu na hubenie škodlivých hlodavcov to zďaleka nie je jednoduché.

"Záujem ochrany zdravia ľudí musí byť nadradený akýmkoľvek iným záujmom. Rovnako je pre agrorezort dôležitá aj ochrana zdravia voľne žijúcich zvierat alebo zvierat pohybujúcich sa v prírode, ktoré by s týmto prípravkom mohli prísť do kontaktu,“ uviedol Daniel Hrežík z ministerstva pôdohospodárstva.

"Od roku 2012 sa vzhľadom na absenciu akejkoľvek inej chemickej ochrany rastlín Stutox opakovane povoľuje na výnimku, t. j. na obdobie 120 dní. Toto provizórium bude trvať dovtedy, kým na Slovensku nebude ďalší rodenticídny (hlodavce hubiaci) prípravok na ochranu rastlín na dané použitie autorizovaný. Na to treba okrem iného vykonať hodnotenie rizika spojeného s používaním prípravku. Až následne, keď sa hodnotením preukáže akceptovateľné riziko, je možné prípravok autorizovať. V súčasnosti je na ÚKSÚP-e v konaní o autorizácii jeden prípravok na ochranu rastlín proti hrabošovi poľnému (ale bez plošnej aplikácie), po jeho autorizácii by sa situácia s ochranou polí proti tomuto škodcovi mohla zlepšiť a potreba udeľovať výnimku minimalizovať. Pri hodnotení prípravku bola ako bezpečná posúdená len bodová aplikácia, ukončenie konania o autorizácii sa predpokladá do konca tohto roka. Dovtedy budú potreby poľnohospodárov pokryté udeľovaním výnimky,“ uvádza sa v stanovisku.

Poľnohospodárom pracovníci ÚKSUP-u odporučili klasickú hlbokú orbu. To je dobrá rada, ktorú pestovatelia, pravdaže, poznajú, ale skúste orať za mimoriadneho sucha.

"Pluhy nejde jednoducho zahĺbiť do zeme, vyskakujú z nej,“ odvetili unisono dotknutí roľníci.

Ďalším odporúčaním je viac využívať závlahy. Mimochodom, Hečkovci kedysi pestovali zeleninu, nerobia ju, pretože závlahová sústava z čias socializmu skolabovala. K redukcii hlodavcov by mala prispieť aj spolupráca trnavskej roľníckej samosprávy s univerzitnými pracoviskami.

Otázka však stojí, čo bude zajtra.

© Autorské práva vyhradené

166 debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #poľnohospodárstvo #úroda #farmári #myši