Bez dohody o minimálnej mzde. Firmy chcú pridať pár eur, odborári desiatky

Rast minimálnej mzdy aj toto leto skončil ostrým konfliktom medzi odborármi a zamestnávateľmi.

, 13.07.2019 07:00
debata (57)

Zástupcovia zamestnancov nechali majiteľov firiem márne čakať a na dohodnuté rokovanie o zvyšovaní minimálnej mzdy jednoducho neprišli. Namiesto toho sa radšej stretli s predsedom najsilnejšej vládnej strany Smer Robertom Ficom, ktorý má viac pochopenia pre razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy.

„Zástupcovia zamestnávateľov nám aj tak nikdy neponúknu vyšší rast minimálnej mzdy, ako stanovuje zákon. Aj tento rok je ich oficiálna ponuka 552 eur v hrubom odvodená od rastu priemernej mzdy a má veľmi ďaleko od nášho návrhu 635 eur v hrubom,“ povedal šéf OZ Kovo Emil Machyna. Za minimálnu mzdu 520 eur v hrubom v domácej ekonomike pracuje viac ako 100-tisíc ľudí.

„Dnes žijeme jedny z najlepších ekonomických časov na Slovensku a napriek tomu mnohí pracujúci ľudia nevládzu splácať úvery, majú problém zaplatiť deťom školské potreby či ísť na dovolenku. Jedine razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy môže aspoň časť súčasnej prosperity priniesť aj do peňaženiek najslabšie zarábajúcich ľudí,“ dodal Machyna.

Po zaplatení daní a odvodov ľuďom z hrubej minimálnej mzdy 520 eur v peňaženke v čistom zostane 430 eur. Firmami navrhovaný rast minimálnej mzdy na 552 eur by zvýšil čistú minimálnu mzdu na 450 eur. Odbormi presadzovaný návrh 635 eur by zvýšil čisté príjmy ľudí na 508 eur.

„Výkon ekonomiky nás oprávňuje hovoriť o ďalšom výraznom zvyšovaní minimálnej mzdy a som za to, aby sa blížila k hranici 600 eur v hrubom,“ povedal predseda Smeru Robert Fico.

Aktuálne je na Slovensku historicky najnižšia nezamestnanosť, ktorá dosahuje úroveň 4,88 percenta. Zároveň podniky nevedia obsadiť takmer 99-tisíc pracovných miest a z úradov práce môže do zamestnania nastúpiť 134-tisíc ľudí. Firmy sa napriek tomu obávajú, že prudké zvýšenie minimálnej mzdy povedie k prepúšťaniu.

„Hoci miera nezamestnanosti na Slovensku prudko klesá, neznamená to, že problém s nezamestnanosťou pominul,“ upozornil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský. Problém s nedostatkom pracovných príležitostí stále pretrváva v okresoch Rimavská Sobota, Kežmarok či Revúca. „Ďalšie rapídne zvyšovanie minimálnej mzdy nové pracovné miesta v ekonomicky najslabších regiónoch nevytvorí,“ dodal Malatinský.

Od roku 2015 do roku 2019 stúpla minimálna mzdy z 380 eur na 520 eur. „Minimálna mzda vzrástla takmer o 37 percent, pričom len samotné dane a odvody vzrástli zo 149 eur na 273 eur,“ uviedol Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov. Firmy preto vidia priestor na zvyšovanie príjmov najslabšie zarábajúcich ľudí prostredníctvom nižších odvodov. Podobné opatrenie fungovalo ešte počas druhej vlády Smeru.

Takzvaná odpočítateľná odvodová položka vstúpila do platnosti v roku 2016. V tom čase bola minimálna mzda 405 eur v hrubom a vďaka nižším odvodom stúpol čistý príjem zamestnanca o 10,7 eura na 355,14 eura. S narastajúcim platom sa výhoda nižších odvodov postupne strácala a len o 1 euro si prilepšil zamestnanec s hrubou mzdou 557 eur. Táto minimálna úľava platí aj dnes a o jedno euro zvyšuje mzdy najslabšie zarábajúcich ľudí a úplne zanikne v prípade zvýšenia minimálnej mzdy na 600 eur.

V súčasnosti politická strana Most-Híd presadzuje zvyšovanie nezdaniteľného minima. Toto opatrenie však narazilo na prudký odpor samospráv, ktoré z daní pracujúcich ľudí financujú chod dedín, miest a vyšších územných celkov.

Firmy tiež upozorňujú, že minimálna mzda posledné roky rastie výrazne rýchlejšie ako produktivita práce. Na druhej strane Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba upozorňuje, že po prepočítaní na paritu kúpnej sily pracujú Slováci za šiestu najnižšiu minimálnu mzdu v Európskej únii. „Naša minimálna mzda je dokonca nižšia ako v Turecku a z krajín visegrádskej štvorky je Slovensko druhé odzadu po Maďarsku,“ uviedol Kuruc. Ten zároveň dlhodobo upozorňuje, že pri porovnateľnej produktivite práce majú Slováci dlhodobo výrazne nižšie mzdy ako Slovinci.

Firmám tiež prekáža, že slovenská minimálna mzda má až šesť stupňov a v prvom stupni sa nachádzajú napríklad operátori výroby. Tí dnes môžu pracovať za hrubú mzdu 520 eur. V druhom stupni sú napríklad predavačky v obchodoch a ich minimálna mzda je už 624 eur. V treťom stupni sa nachádzajú zdravotné sestry, ktoré môžu minimálne zarobiť 728 eur. Vo štvrtom stupni sú hlavní účtovníci či oblastní manažéri a ich minimálna mzda je 832 eur. V piatom stupni sa nachádzajú manažéri výroby či všeobecní lekári, ktorých minimálna mzda je 936 eur. V šiestom stupni sú riaditelia s minimálnym platom 1¤040 eur.

Termíny

O úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla. Ak sa na novej sume najnižších zárobkov nedohodnú do 15. júla, predložia ministerstvu práce svoje návrhy na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Rezort práce následne predloží svoj vlastný návrh na úpravu minimálnej mzdy na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady (HSR) do 31. júla. Ak sa ani do konca augusta na rokovaní tripartity nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie HSR návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy a následne návrh nariadenia predloží na rokovanie vlády.

(TASR)

© Autorské práva vyhradené

57 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy