Slovenská pôda stráca silu, dopekané pečivo je z cudziny

Pranostika studený máj, v stodole raj sa nemusí naplniť, rovnako ako predžatevné prognózy hovoriace o lepšej úrode obilia ako vlani. V jednej z najúrodnejších oblastí Slovenska, na Trnavskej tabuli a v nive Váhu od Piešťan po Hlohovec, sú len priemerné a nižšie úrody obilnín a repky olejnej. Nie sú za nimi len extrémy v počasí, ale aj klesajúca úrodnosť pôdy.

11.07.2019 06:00 , aktualizované: 09:01
debata (84)

VIDEO: Čo drží slovenských poľnohospodárov nad vodou, keď sa nedarí obchod s vínom ani ošípanými? Zachraňuje všetko rastlinná výroba či v prípade hlohoveckého družstva výroba sejačiek, ktorá ako pridružená výroba začala ešte za socializmu?

Video

Takýto signál vyslala prehliadka žatevných polí PD Hlohovec. Predseda hlohovského družstva Anton Cebo pár faktami vykreslil ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidika Gabriele Matečnej tohtoročnú realitu: ozimná repka, jačmeň aj pšenica sypú menej priemerne o pol až jednu tonu a družstvo očakáva výpadok v tržbách takmer pol milióna eur.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, upozornil aj na to, že Slovensko, exportér kvalitného potravinárskeho obilia, čelí nevídanému dovozu mrazeného cesta na výrobu pečiva. Medzi rokmi 2017 a 2018 sa jeho import zvýšil o 14-tisíc ton, čo znamená, že 40 percent všetkého pečiva vyrobia jeho najväčší producenti – obchodné reťazce vo svojich malých pekárňach v supermarketoch z tzv. dopeku, ktorý je na 90 percent z dovozu.

Aké čerstvé pečivo, keď je z mrazeného cesta! Aj takú podobu má globalizáciou zasiahnuté slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Rožky sú už takmer rok o jeden, dva aj tri centy drahšie, ale profit nemajú slovenskí pekári ani poľnohospodári, lež šikovní obchodníci. A za tejto situácie sa chystajú daňové úľavy, ktoré by sa mali dotknúť aj pečiva.

Na poľnohospodárstvo čoraz viac dolieha klimatická zmena a spolu s ňou všetky ekonomické premety, ktorými agroodvetvie prešlo za posledné tri desaťročia. Aj podniky, ktoré si uchovali zdravú, teda na súčasné pomery pestrú štruktúru rastlinnej a živočíšnej výroby a dokonca rozvíjajú aj nepoľnohospodárske činnosti ako PD Hlohovec, majú čo robiť, aby sa vyrovnali so zhoršujúcimi sa prírodnými, ale aj trhovými podmienkami.

To, že sa očakávania nenapĺňajú v celom Trnavskom regióne, potvrdil Oliver Šiatkovský, predseda tamojšej poľnohospodárskej samosprávy. Jeden údaj za všetky: repka dala len 2,3 tony priemerne po hektári, v Hlohovci síce sypala o takmer pol tony viac, lenže v okrese Trnava, Hlohovec a Piešťany boli poľnohospodári zvyknutí na zhruba štvortonové hektárové úrody.

"Nižšia úroda obilia neohrozí slovenskú chlebovú sebestačnosť,“ povedal Macho. Dlhoročne sa podľa šéfa roľníckej a potravinárskej samosprávy produkcia kľúčovej obilniny pšenice pohybuje na úrovni okolo 1,7 milióna ton, pričom spotreba na ľudskú výživu je okolo 600-tisíc ton.

Krajina bude mať teda dosť obilia na chlieb, pečivo a všetky múčne výrobky a ešte stále bude môcť vyviezť okolo jedného milióna ton, pretože má prudko zredukovanú živočíšnu výrobu.

Naznačili sme, že družstvo v Hlohovci charakterom výroby dosť vybočuje zo súčasnej nosnej línie typickej pre slovenské poľnohospodárstvo. Podnik, ktorý hospodári na 4500 hektároch poľnohospodárskej pôdy, chová 500 kráv, 300 výkrmových býkov, dovedna aj s mladým dobytkom vyše 1100 zvierat. Kedysi to však bolo dvojnásobne viac.

Družstvo chová aj vyše 1200 ošípaných. No vlani sa pre rentabilitu vzdalo vlastného chovu prasníc. Ošípané držia aj kvôli družstevnej mäsovýrobe, kde produkujú vynikajúce výrobky od klobás cez jaternice, tlačenky po bravčové laloky a šunky. Všetky majú Značku kvality SK, dobre sa predávajú, ale v konkurencii s ponukou obchodných reťazcov je to ťažký súboj. Produkcia špecialít sa tak stáva špecifickou odmenou pre družstevníkov, ktorí poctivo pracujú na poli, v maštaliach aj pri výrobe sejačiek.

PD Hlohovec je totiž unikátnym výrobcom presných sejacích strojov. Ich výrobu začalo ešte v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia a udržalo ju dodnes. Aj vďaka tomu má 20 percent príjmov z nepoľnohospo­dárskej – strojárskej výroby, v ktorej zamestnáva takmer jednu štvrtinu z celkovo 200 ľudí.

Časť z nich pracuje aj vo vinohradoch, PD Hlohovec obrába totiž 200 hektárov viníc. Ako povedal predseda Anton Cebo, po vlaňajšku, keď predávali hrozno už hlboko pod výrobné náklady, stoja pre dilemou, koľko z vinohradov sa vôbec oplatí obrábať. Ministerka Gabriela Matečná ho ubezpečila, že rezort hľadá spôsoby, ako čo najskôr, využijúc české skúsenosti, zabrániť dovozu zahraničného vína, ktoré sa vydáva za produkt domácich vinárov.

Chyťme sa konečne rozumu

Na žatevných lánoch sa však sústredila pozornosť predovšetkým na to, čo je príčinou klesajúcich úrod. Ministerka pôdohospodárstva dala do pozornosti dva fakty: na jednej strane sa čoraz menej pôd na Slovensku hnojí organickými hnojivami a na druhej sa pôdy okysľujú, pretože poľnohospodári šetriaci náklady ich prestali vápniť. Aktuálny stav je dôsledkom trvale klesajúcich stád dobytka (za tridsať rokov sme prišli o viac ako miliónové stádo!), ale aj toho, že Slovensko po vstupe do EÚ zrušilo Fond na zúrodňovanie pôdy. Ten sa financoval z poplatkov za zábery poľnohospodárskej pôdy. Práve tento fond poskytoval peniaze napríklad na vápnenie pôdy.

Krajina podľa Matečnej nevyužila ani všetky možnosti, ktoré ponúkal Brusel. Ten síce nemal záujem na raste poľnohospodárskej produkcie, ale v v rámci Programu rozvoja vidieka financoval napríklad vysievanie medziplodín, s cieľom udržať úrodnosť pôdy. To využili napríklad v Českej republike, kým Matečnej predchodca po tomto dotačnom titule nesiahol. Česi medziplodiny v zelenom stave zaorávali a tak obohacovali pôdu o organickú hmotu. Práve tá dnes pôde v slovenských chotároch čoraz viac chýba, aj preto je nižšia úroda.

"Musíme zmeniť kurz, pozrieť sa aj na veľkosť lánov, zmenšiť ich, predeliť remízkami, vetrolamami, spestriť štruktúru plodín, jednoducho hospodáriť tak, aby sme udržali vodu v krajine,“ povedala Matečná. Tento kurz by sa mal premietnuť do novej slovenskej poľnohospodárskej politiky v nasledujúcej dekáde.

Počasie bolo ako na hojdačke

Sucho v apríli, potom nadmerné zrážky v máji, a opäť suchý a extrémne horúci jún, to sú na prvý pohľad jednoznačné príčiny nižšej úrody. Tá menej viditeľná je však v hospodárení na pôde.

"Súhlasím, že kvalita pôdy sa dlhodobo zhoršuje,“ reagoval na ministerku predseda SPPK Emil Macho. "Pôda je živá hmota, o ktorú sa musíme starať, keď tak nebudeme robiť, dočkáme sa toho, že nedopestujeme ani päť ton zrna, ale dve či tri tony po hektári.“

To však podľa Macha znamená, že aj vláda musí urobiť z poľnohospodárstva jednoznačne svoju prioritu. Od ministerky chcel počuť, či bude mať poľnohospodárstvo záruku zvýšených financií aj po budúcoročných voľbách. Odpoveď ministerky znela: Rozpočet, ktorý prijme táto vláda, bude pre novú vládu záväzný. Otázne však je, ako sa ďalšia vláda zachová v nasledujúcich rokoch. Ak niečo poľnohospodárstvo potrebuje, tak je to konzistentná agrárna politika, ktorá nepodlieha subjektívnym vplyvom a náladám politikov, ale opiera sa o koncept trvale udržateľnej, a teda aj patrične z národných zdrojov financovanej poľnohospodárskej výroby.

Prudký pokles sebestačnosti, ktorý je odrazom nielen extrémnych prejavov počasia v posledných rokoch, ale aj dnes oficiálne priznaného nie správneho hospodárenia na pôde, zlej štruktúry rastlinnej výroby, zdecimovanej živočíšnej výroby sú jasným signálom pre politikov, aby začali brať poľnohospodár­stvo vážne.

© Autorské práva vyhradené

84 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #pôda #poľnohospodárstvo #úroda #farmári