„Dve najväčšie slovenské nížiny – Západoslovenská a Východoslovenská už začali so žatvou,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Dodal, že optimistické predpovede zo studeného mája o vyššej úrode však zastavil suchý jún a je podľa neho teraz ťažké robiť celkové odhady úrody.
„Na Slovensku dopestujeme zhruba 1,7 milióna ton pšenice, spotrebujeme zhruba 600 000 ton a zostatok vyvážame. V tejto základnej komodite sme veľmi sebestační,“ uviedol Macho. Konštatoval, že vplyv ceny pšenice na ceny konečných výrobkov pre spotrebiteľov je iba minimálny.
Nenaplnenie optimistických očakávaní z jari potvrdil aj predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Trnava Oliver Šiatkovský. Povedal, že objem i kvalitu plodín ovplyvnil suchý apríl a po daždivom máji opäť suchý a horúci jún. „V konečnom dôsledku ružové okuliare, žiaľ, nemáme,“ povedal. Potvrdil to aj predseda hostiteľského PD Anton Cebo.
Ministerka Matečná doplnila, že slovenskí poľnohospodári sa budú musieť pripraviť na klimatické zmeny. Bolo by podľa nej potrebné lepšie hospodáriť s vodou na poliach, preferovať menšie celky pred veľkými lánmi, ktoré nedokážu vodu tak absorbovať. Nedostatkom podľa nej je aj málo organickej hmoty v pôde, čo je úzko spojené s nízkym počtom dobytka.
„Organická hmota zachytáva vodu v pôde, a tým by sa poľnohospodári mali do budúcnosti zaoberať,“ konštatovala. Opomenúť v danej súvislosti podľa nej nemožno ani nízky obsah vápnika v pôdach. To v súhrne ovplyvňuje výnosy na slovenských poliach.
„Musíme sa o pôdu starať, pretože je to zdroj výživy pre rastliny. Naša produktivita je teraz nízka, a to súvisí s tým, čo do pôdy dávame,“ dodala. Vodozádržné opatrenia sú podľa slov Macha poľnohospodári pripravení robiť. "Treba však povedať aj to, že musia cítiť podporu, aby mali v otvorenom európskom trhu rovnaké podmienky,“ doplnil.