VIDEO: Pozrite si vo videu TV Pravda ako sa „hrnú“ do práce vysokoškoláci a stredoškoláci, prečo je to tak a v ktorých profesiách sú problémy najväčšie.
„Ja rozumiem tomu, že nie každému sa musí páčiť doma ponúknutý plat a radšej odíde do zahraničia. No nerozumiem tomu, ako môže ostať niekto nezamestnaný, aj keď mu úrady práce ponúknu niekoľko pracovných miest v jeho odbore,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš. Podľa neho nie všetky odborné školy dokážu naučiť stredoškolákov pracovať a časť mladých ľudí nevie zvládnuť tvrdé pracovné tempo. „Hlavne nezamestnaní kuchári a čašníci si po prejavení záujmu dokážu takmer okamžite nájsť prvé zamestnanie,“ uviedol Ondruš.
Časť absolventov sa do zamestnania vôbec nehrnie. „Pre veľa mladých ľudí nie je dôležité mať akúkoľvek prácu a čoraz viac z nich cielene hľadá kvalitné zamestnanie. Teda slušne zaplatenú prácu, ktorá nebude fyzicky namáhavá a cez víkendy,“ povedala sociologička Monika Čambalíková. To je obrovská zmena oproti časom vysokej nezamestnanosti, keď boli ľudia radi, ak mali akúkoľvek prácu. „Zároveň aj rodiny si dnes môžu ekonomicky dovoliť dať ľuďom viac času na nájdenie dobrého zamestnania,“ pokračovala Čambalíková.
Pri čašníkoch tiež mladých ľudí môže odrádzať nástupný plat na úrovni minimálnej mzdy. „V našom biznise veľkú časť príjmov tvoria tringelty od zákazníkov. Tie si ako barman delím s čašníkom napoly a vďaka tomu mesačne zarobím aj viac ako tisíc eur,“ povedal Tomáš Fecko. Ten napriek tomu už po skončení tohto mesiaca mieri na úrad práce. „Plat síce nie je zlý, ale práce je veľmi náročná a neviem si predstaviť, že by som toto robil celý život. Od septembra preto nastupujem na vysokú školu a cez leto plánujem cestovať,“ dodal Fecko.
Časť nezamestnaných stredoškolských absolventov mohla rok bez práce využiť na kvalitnú prípravu na ťažké prijímacie skúšky na vysokú školu. „Do určitej miery sa mnohí absolventi nechcú ešte zamestnať, keďže sa môžu pripravovať na vysokoškolské štúdium, alebo sa ešte necítia na vstup na trhu. Ale rád by som zdôraznil, že nižšia zamestnanosť oproti vysokoškolským absolventom je štandardná vo všetkých vyspelých krajinách,“ priblížil analytik Inštitútu zamestnanosti Alexej Dobroľubov. Z minuloročných absolventov vysokých škôl sa po získaní diplomu na úradoch práce evidovalo 7 500 a z nich dodnes ostalo v evidencií len 625 ľudí.
V máji aktuálna miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku klesla na 4,88 percenta, čo je oproti aprílu minimálny posun, keďže vtedy bola 4,9 percenta. Z úradov práce je do zamestnania pripravených nastúpiť 134-tisíc ľudí. „Zároveň firmy v mesiaci máj priemerne ponúkali 92-tisíc voľných pracovných miest,“ povedal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni 1,76 percenta má mesto Trenčín a, naopak, najvyššiu až na úrovni 15,76 percenta Rimavská Sobota.
Časy rýchleho poklesu nezamestnanosti sa pomaly končia a v menej rozvinutých regiónoch môže prísť koncom roka aj k rastu nezamestnanosti. „Spomaľujúca ekonomika bude generovať čoraz menej pracovných miest a postupne schladzovať aj domáci trh práce, čo naznačili už aj májové čísla. Nové pracovné miesta by mali pribúdať najmä na západe krajiny, kde je už zásoba vhodnej pracovnej sily vyčerpaná. V ekonomicky slabších regiónoch Slovenska sa, naopak, nedá vylúčiť, že už v závere tohto roka by sme tu mohli pozorovať i nepatrný nárast miery nezamestnanosti,“ povedal Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Ten upozorňuje, že v priemyselne rozvinutých častiach Slovenska nadnárodné koncerny nedostatok pracovnej sily vyriešia buď dovozom ľudí zo zahraničia, alebo umiestnením nových investícií mimo Slovenska.
Budúci hospodársky rast domácej ekonomiky najviac ohrozuje tvrdý brexit, vyostrenie obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Zavádzanie ciel medzi dvoma najväčšmi ekonomikami sveta už dnes komplikuje život U. S. Steelu Košice, ktorý pre nedostatok zákaziek musí odstaviť jednu vysokú pec. Američanmi zastavený dovoz lacnej čínskej ocele presmeroval ázijské dodávky na európsky trh, kde čoraz viac trpia miestni výrobcovia ocele. Veľké problémy môžu nastať aj v prípade, ak sa americký prezident Donald Trump rozhodne zaviesť clá na automobily vyrobené v Európskej únii.