Fakty sú neúprosné. V roku 2017 ľudia na Slovensku vypili dovedna 70 miliónov litrov vína, domáca produkcia bola pritom len 30 miliónov litrov. Ale čuduj sa svete, súčasne sa zo Slovenska vyviezlo 40 miliónov litrov! Také sú reálie, ktoré citovali členovia cechu zo situačnej správy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva za rok 2017.
„Niečo tu nehrá,“ povedal v utorok zakladajúci člen Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska Štefan Ailer, predtým dlhoročný manažér seredského Hubertu a dnes vysokoškolský učiteľ na SPU v Nitre. Nielen Ailer, ale aj jeho kolegovia z čerstvo založeného OZ Cech vinohradníkov a vinárov – Miroslav Fondrk budujúci vinice v Novej Vieske a pezinský vinár Milan Skovajsa – otvorene vraveli, že s vínom sa na Slovensku kšeftuje.
Na jednej strane sú spotrebitelia, ktorí si nakupujú lacné „slovenské víno“, a na druhej vinári, či skôr plniči, ktorí do fliaš so slovenskou etiketou dávkujú v cisternách dovezené víno z Maďarska, Talianska, zo Španielska či z Moldavska.
Slovenské vinohradníctvo sa otriasa v základoch. Reálna výmera rodiacich vinohradov klesla podľa Ailera na 8 200 hektárov. Na porovnanie, ešte v roku 1989 bolo podľa údajov zverejnených cechom 38-tisíc hektárov registrovaných vinohradníckych plôch. Tých evidovalo Slovensko pri vstupe do EÚ v roku 2004 už len vyše 21-tisíc hektárov a dnes vyše 17-tisíc hektárov.
Paradoxne za situácie, keď plochy vinohradov z roka na rok prudko klesali, rástla úroveň slovenského vína, ktoré oceňovali na medzinárodných súťažiach. S istou dávkou irónie by sa dalo povedať, že priemerná 5-tonová hektárová úroda hrozna zodpovedá nárokom na výrobu špičkového prívlastkového vína, dnes ide o vína s chráneným pôvodom.
Lenže lacné víno, po ktorom je na Slovensku, ale aj v iných krajinách najväčší dopyt, sa produkuje z vinohradov, kde dosahujú 10-tonové hektárové úrody a to úplne najlacnejšie víno – teda víno bez zemepisného označenia, kedysi stolové – pochádza z viníc, kde sa dosahujú úrody bežne na úrovni 20 ton priemerne z hektára.
Otázkou otázok je, kto a čo vlastne zapríčinilo súčasnú tragédiu slovenského vinohradníctva. Často sa poukazuje na odtrhnutosť vinohradníckych družstiev a dnes súkromných vinohradníkov od vinárskych podnikov, ako dôsledok vývoja počas rokov 1948 až 1989, keď sa výroba odtrhla od spracovania vína.
Po reštitučnom zákone v roku 1992 ľuďom vrátili vinohrady. Po dvojgeneračnom prerušení rodinného hospodárenia sa však len málo z nich pokúsilo založiť rodinný vinohradnícko-vinársky podnik, aké sú bežné v Rakúsku. Stovky hektárov vinohradov sa najmä v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti medzi Bratislavou a Modrou premenili na stavebné pozemky. Nie vo víne, ale v okamžitom skapitalizovaní vinohradníckej pôdy uvideli ľudia svoje šťastie. Exemplárnym príkladom je obec Limbach a premena vinohradníckeho kopca Machergut na vilovú štvrť.
Až v ostatnom čase badať intenzívnejšiu snahu najmä mladých ľudí generácie tzv. mileniálov o založenie vinohradníckych firiem. Lenže tak ako príslušníci tzv. novej vinárskej vlny z 90. rokov aj oni narážajú na nebývalú konkurenciu zahraničného vína. To ohrozuje slovenské víno jednak priamymi dovozmi fľašového vína zo starých aj z nových členských krajín, ako aj z Čile, Argentíny či Nového Zélandu, Austrálie, Kalifornie. Spotrebitelia v supermarketoch si môžu vyberať naozaj vína z celého sveta.
Je tu však ešte jeden zákernejší nepriateľ, a to zahraničné víno, ktoré na Slovensku niektorí podnikatelia naplnia do fliaš so slovenskou etiketou. Objavil sa celý rad producentov či skôr plničov fliaš vínom, ktorí parazitujú na zvýšenom záujme spotrebiteľov o tzv. slovaciká, teda pôvodné slovenské potraviny a nápoje. Zo zahraničia dovezú buď lacné dotované hrozno, alebo mušt, či rovno víno.
Cech: kontrola zlyháva
Domáci producenti nedokážu zahraničnej konkurencii odolávať, pretože Orbán v susednom Maďarsku dáva vinohradníkom neporovnateľne vyššie dotácie. Španieli majú nielen vyššie úrody, ale vyvážajú víno s exportnou dotáciou. A výsledok? Vlani, keď bola na Slovensku po dlhom čase nadúroda (asi o 30 percent vyššia oproti 5-ročnému priemeru), padli ceny hrozna pod výrobné náklady. A tak zostali mnohým vinohradníkom strapce hrozna visieť na kroch.
Najčastejšia otázka smerujúca k členom cechu znela: Kto sa zaoberá nekalou činnosťou? Nedali na ňu odpoveď, posunuli ju orgánom špecializovanej štátnej správy. Podľa cechu zlyháva štátna kontrola nad dovážaným vínom, chýba koordinácia medzi colnou správou a Štátnou veterinárnou a potravinovou správou. Štátne orgány podľa neho efektívne nevyužívajú ani zariadenie, ktoré by mohlo bezpečne odhaliť pôvod vína.
„Na Slovensku máme prístroj, ktorý na princípe magnetickej rezonancie dokáže zistiť krajinu, z ktorej víno pochádza,“ povedal Štefan Ailer. „Tento prístroj, nevieme prečo, nie je zapojený.“ „Emerko“ na Slovensku skutočne existuje, vlastnia ho colníci, a tí môžu na požiadanie štátneho potravinového dozoru urobiť rozbory na pôvod vína.
Je schopné Slovensko urobiť si poriadok s vínom? Podľa cechu úplne kľúčové je sprísniť kontrolu. Aj Česká republika zápasila s obdobným problémom. Povinnosťou tamojších dovozcov vína je teraz držať ho 28 dní vo vlastnom colnom sklade, čo je doba, ktorá stačí kontrolórom na to, aby preverili, kto s akým vínom pracuje.
„Nechceme zakázať dovoz vína, chceme však, aby ten, kto ho dováža, to jasne deklaroval aj na etikete a nie že ho plní či primiešava do slovenského vína. Jedno aj druhé je zakázané, ale sú firmy, ktoré to nerešpektujú,“ povedal Miroslav Fondrk, ktorý stojí na čele cechu združujúceho zatiaľ takmer 40 malých, stredných aj veľkých producentov vína.
Čo inšpektori vedia a čo nie
Na Slovensko sa dováža víno jednak z tretích krajín, jednak z Európskej únie. „Ak vinársky podnik dovezie víno povedzme z Moldavska, musí to úradom ohlásiť a naši inšpektori potom dovoz idú preveriť,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš. Lenže pri dovozoch vína z EÚ platí voľný pohyb tovaru. V praxi to znamená, že zásielky vína nie sú hlásené. „Nevieme preto, kto koľko vína dovezie,“ konštatoval Jozef Bíreš.
Šéf štátneho potravinového dozoru povedal, že dlhodobo požadujú od colníkov, aby im hlásili, kto koľko vína doviezol. Lenže colníci takú povinnosť nemajú. Bíreš uviedol, že s colníkmi síce majú dohodu o zisťovaní pôvodu vín, „ale spôsob využívania tejto služby má niektoré nedostatky. Radi by sme dotiahli systém na úroveň parametrov všetkých našich akreditovaných laboratórií.“
A ako vidí veci Finančná správa SR? „Máme prístroj, jedinečný v strednej Európe (funguje na princípe nukleárno-magnetickej rezonancie) – ktorý sa využíva pre expertízy colného laboratória Finančnej správy a tiež pre kontrolu vzoriek zasielaných inými štátnymi organizáciami. A v tomto smere je aj využívaný. Napríklad v roku 2018 sme vykonali takmer 180 kontrol vzoriek vína pre určenie pôvodu etanolu, najmä pre Štátnu veterinárnu a potravinovú správu a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Tento prístroj nie je možné využívať pre súkromné účely,“ uviedla hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová.
Český model
Veci by podľa ústredného riaditeľa ŠVPS Jozefa Bíreša pomohlo uplatniť český model. Aj tam mali jeden prístroj, ktorý využívali colníci. Problém komunikácie medzi štátnymi inštitúciami vyriešili jednoducho tak, že český štát zakúpil druhý prístroj pre Státní potravinovou a zemědělskou inspekciu. Česi dosiahli poriadok novelizáciou zákona a pri prvej príležitosti najväčšieho hriešnika potrestali exemplárnou pokutou.
Dovozy vína do Českej republiky neustali, len už nikto z tamojších vinárov nerobí to, čo sa deje na Slovensku, a to, že vydáva lacné zahraničné víno za domáce.
„Potrebujeme mobilizovať nielen vinárov, ale aj spotrebiteľov. Ľudia nemajú byť klamaní. Ten, kto má naozaj rád slovenské víno, si ho rád kúpi a pomôže tým svojej krajine, obnove vinohradov, zamestnanosti a vôbec zachovaniu kultúrneho dedičstva našich predkov.“ povedal včera vinohradník Milan Skovajsa.
Cech nemá byť podľa jeho zakladateľov protiváhou existujúceho vinohradníckeho a vinárskeho zväzu. Ide skôr o spájanie síl a vytvorenie väčšieho tlaku na transparentný systém kontroly pôvodu vína. Cech má záujem o vytvorenie značky/certifikácie, ktorá bude vrcholom pyramídy vín vyrábaných na území Slovenska z hrozna dopestovaného na Slovensku.