Ktorý z reťazcov oberal štát na daniach? My nie, dušuje sa jeden za druhým

Jeden z obchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku obral štát na daniach takmer o dva milióny eur, finančná správa však jeho meno nezverejnila.

09.06.2019 10:20
debata (16)

Daňový podvod, pri ktorom jeden zo známych obchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku obral štát na daniach minimálne o 1,8 milióna eur, sa netýka žiadneho člena Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Uviedol to v reakcii pre agentúru SITA predseda SAMO Martin Krajčovič. Medzi členov SAMO patrí zo všeobecných a potravinárskych obchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku Billa, Kaufland, Lidl, Metro, Tesco a Terno.

Na otázky agentúry SITA týkajúce sa spomínaného daňového podvodu zareagovali aj ďalšie spoločnosti. „V spoločnosti CBA Slovakia v súčasnosti neprebieha, ani nie je avizovaná žiadna kontrola zo strany Finančnej správy SR,“ uviedol riaditeľ pre marketing a komunikáciu CBA Slovakia Michal Dáni.

„Spoločnosť Delia potraviny si od prvej chvíle riadne plní všetky legislatívne povinnosti ohľadne DPH,“ uviedla PR & Marketing Manager v Delia potraviny Adriana Janok Sokolská. Spoločnosť Coop Jednota v stanovisku uviedla, že jej sa táto kauza netýka.

Jeden z obchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku obral štát na daniach takmer o dva milióny eur opakovaným zdržovaním registrácie na daň z pridanej hodnoty, pričom daniari ešte vyčísľujú škodu tohto podvodu na dani z príjmov právnických osôb.

„V našej praxi sme sa prvýkrát stretli s takýmto prípadom. Ide o známy reťazec predajní. Nebudem ho menovať, pretože bežia ďalšie vyšetrovacie úkony vo vzťahu k podvodom na DPH,“ povedal ešte v stredu na tlačovej konferencii šéf kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó.

Ako pokračoval, kriminálny úrad finančnej správy vykonal akciu, počas ktorej bolo zaistené veľké množstvo účtovných dokladov za roky 2016 až 2019 a rovnako množstvo procesných úkonov, ako výpovedí, výsluchov svedkov a ďalších, ktorí sa potýkali s touto trestnou činnosťou. Princíp podvodu bol podľa neho v tom, že firma si založila biznis s predajom potravín, požiadala o registračné pokladnice a začala podnikať. Po určitom čase, kedy sa mala stať platcom dane z pridanej hodnoty, však začala proces registrácie na daň zdržovať nedoložením všetkých potrebných dokumentov. Počas tohto obdobia spoločnosť normálne fungovala a predávala tovar, vydávala pokladničné bloky, ale neodvádzala daň z pridanej hodnoty. Keď sa napokon blížil definitívny termín registrácie na daň, celú túto spoločnosť predali fiktívnej osobe a pokračovali s ďalšou spoločnosťou, kde zopakovali rovnaký princíp.

„Spoločnosť A, ktorá bola predaná, nikdy nepodala daňové priznanie a spoločnosť B pokračovala ďalej bez platenia dane z pridanej hodnoty. Urobili to takto štyrikrát. V podstate pri DPH sme na úrovni 1,8 mil. eur pri daňovom podvode a samozrejme vyčísľujeme ešte problematiku dane z príjmu právnických osôb,“ dodal Makó.

16 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #Finančná správa #reťazce