Gurucharri, inak prezident Únie degustátorov Španielska a súťaže Bacchus Madrid, prišiel na siedmy ročník Danube Wine Challenge (DWCH) ako komisár s mimoriadnymi právomocami. Zastupoval na jednej strane OIV – Medzinárodnú organizáciu pre vinič a víno a na druhej VINOFED – Federáciu veľkých medzinárodných súťaží vína. Mal posúdiť, či DWCH prekročí rámec slovenských hraníc a môže ašpirovať na to, aby sa stala skutočne veľkou medzinárodnou súťažou.
Challenge je výzva a slovenský vyzývateľ si počínal výborne. Po dvoch dňoch degustácie slovenských a zahraničných vín, dovedna šlo o takmer 400 vzoriek vína z 12 krajín, Gurucharri diplomaticky naznačil, že šance Slovenska získať organizovanie súťaže Danube Wine Challenge pod patronátom OIV, ktorá bude zaradená medzi vrcholné podujatia VINOFEDU, sú veľmi dobré.
Nepochybne pre obe medzinárodné inštitúcie bude dôležitý posudok, ktorý napíše práve Fernando Gurucharri, ale určite veľmi zavážia aj názory ďalších svetovo uznávaných vinárskych osobností. Na Slovensku sa naposledy odohralo veľké medzinárodné zápolenie vína v roku 2013, keď sa Bratislava stala dejiskom 20. ročníka Concours Mondial de Bruxelles. Vtedy do Bratislavy zavítali renomovaní svetoví degustátori.
Neskrývajte poklady pred svetom
Teraz do Belej prišli opäť medzinárodne uznávaní hodnotitelia vína, someliéri, vinárski publicisti, jednoducho ľudia, ktorí utvárajú mienku o úrovni vína a kultúre jeho prezentovania.
Bola medzi nimi napríklad Elisabeth Gabay, francúzska znalkyňa vína ozdobená titulom Master of Wine, nemecký enológ Ralf Anselmann, prezidentka Asociácie someliérov Rakúska Annemarie Foidl, zakladateľka časopisu Wine plus Maria Netsika z Grécka, profesor Pavel Pavloušek z Mendelovej univerzity v Brne, ktorý pracuje v jej vinárskej liahni v Lednici na Morave. Výpočet mien známych ľudí zo sveta vína, ktorí hodnotili víno v Château Belá by mohol byť podstatne dlhší.
Aký dojem na nich urobilo slovenské vinárske prostredie? Názor zahraničných degustátorov vari najlepšie vystihla Rakúšanka Annemarie Foidl, keď sa svojej kolegyni zo Slovenska Beáty Vlnkovej spýtala: "Prečo skrývate pred svetom takéto nádherné miesta, zámky a prírodu? Nečakajúc na odpoveď, jedným dychom dodala: "Mali by ste organizovať viac takýchto podujatí, aby sem ľudia prišli. Určite sem budú radi chodiť.“
Slovensko urobilo v poslednom pol druha desaťročí veľký pokrok vo víne. Boli to nielen úspechy športovcov či slovenské automobilky, ale aj slovenskí vinári, ktorí dali svetu vedieť, že uprostred Európy je malá krajina, ktorá je atraktívna aj vínom. Takých krajín je v Európe samozrejme viac, povedzme miništát Luxembursko alebo aj ambiciózna Česká republika s krásnymi vinohradmi na Morave. Ale aj Slovensko ponúka svetu vynikajúce vína.
Často s nimi spájame predovšetkým dve oblasti – Malokarpatskú a Tokaj. Lenže tým sa rodiská slovenských vinárskych pokladov zďaleka nevyčerpávajú. Veľmi nástojčivo sa o slovo hlási južné Slovensko. Tunajšie vinice a obnovené château prekvapujú pri potulkách za vínom jednak Slovákov, ale najmä cudzincov. Nebola to len Rakúšanka Annemari Foidl, ale aj Jean Pierre Peynaud, francúzsky kardiochirurg zaoberajúci sa účinkami vína na zdravie ľudí, či Tomislav Ivanovič, komentátor vinopedie.rs. Tí všetci zostali očarení nádherne zrekonštruovaným barokovým zámkom v Belej, ako aj ďalším Château v Rúbani. A vínom, samozrejme.
Víno miluje krásnu architektúru. Samo ju utvára vinohradmi a tie na sútoku Hrona a Dunaja, nad ktorým sa vypína bazilika v Ostrihome, vravia, že vinohradníctvo a vinárstvo prežíva v povodí európskeho veľtoku renesanciu. Zosobňujú ju také mená ako kráľ rizlingov z údolia Dunaja Miroslav Petrech, šľachtiteľ Ondrej Korpás, ale aj nová generácia vinárov, ktorí rozumejú nielen vinohradom a vínu, ale aj plynulo rozprávajú po anglicky. Všimol si to Luboš Bárta, šéfredaktor českého časopisu Sommelier.
Víno učí jazyku a kultúre
Keď v rámci podujatia zorganizovali komentovanú degustáciu Master class ružových vín, ktorú ako dialóg s publikom viedla nezabudnuteľná Elisabeth Gabay, mladí slovenskí vinári a vinárky s ňou bez problémov rozprávali po anglicky. Niekdajšia rečová bariéra sa vstupom nového pokolenia vinárov vytratila. Skvele to demonštrovali v diskusiách súrodenci Lukáš a Matúš Bertovci či Tomáš Dilong z Karpatskej perly alebo Agnes Lovecká zo Slobodného vinárstva v Zemianskych Sadoch.
Ale veta, že víno vraví samo za seba, platí len čiastočne. Víno vynikne v priestore, ktorý s ním drží krok. Château Belá je zámok, ktorý povstal z prachu a vinohrady vôkol neho sú jeho ozdobou. Tandem Igor Štumpf, prezident Danubie Wine Challenge, a ambasádorka súťaže medzinárodná degustátorka vína Edita Ďurčová cielene vybrali za dejisko podujatia Belú – práve ona a jej okolie – Strekov, Rúbaň, Gbelce ukazujú znovuzrodenie slovenského vína. Nechali rozprávať vinohrady, víno, vinárov, zámky a krásne parky – beliansky aj rúbansky.
Znovuzrodená krajina a jej víno demonštrujúce svoje možnosti v údolí rieky Dunaj. Bolo to práve víno a prostredie, ktoré priviedlo Fernanda Gurucharriho k bonmotu o nie modrom, ale bielom ružovom a červenom Dunaji.
V medzinárodnej súťaži sa slovenské vína nie že nestratili, ale v nej udali tón. Z desiatich kategórií v šiestich zvíťazili. Slovenské ťaženie odštartovala Villa Vino Rača zlatou medailou za Sauvignon 2018 a tri ďalšie zlaté pridali Milan Skovajsa z Pezinka za Cabernet Sauvignon 2015, Anna Nagyová z Viničiek za šesťputňový Tokaj 2009 a Profmat HR Winery Gbelce za ľadový Alibernet.
Palmu víťazstva si odniesli aj slovenské ružové víno zo spoločnosti ViaJur za rosé kabernet, ktorý zároveň získal aj osobitnú cenu Elisabeth Gabay, a v kategórii tzv. oranžových vín zvíťazila spoločnosť Strekov 1075.
Víno je najstarším kultúrnym nápojom ľudskej spoločnosti. Je jej oblažením aj pokušením, práve preto je podľa Fernanda Gurucharriho dôležité vzdelávať spotrebiteľov o kvalitných vínach aj prostredníctvom súťaží. Aj Danube Wine Challenge má potenciál vyzdvihovať spoločenský význam produkcie vína a jeho konzumácie. Rôzne vína z rôznych krajín ukázali slovenským degustátorom, ktorí sedeli v porotách s degustátorskými hviezdami, ako vnímajú víno jeho špičkoví kritici.
Gurucharri podčiarkol aj ďalší význam súťaží – sprostredkúvajú milovníkom vína charakteristické vína z rôznych krajín, zvyšujú technologickú a odbornú úroveň producentov vína, jednoducho prispievajú k šíreniu kultúry vína.
Ako vnímali súťaž v Château Belá jej zahraniční účastníci? "Všetko, čo sa na tejto súťaži stalo a dialo, sa dá bez zvyšku porovnať s hociktorou súťažou vo svete, či už v Qubecu v Kanade, alebo v Štrasburgu vo Francúzsku či v španielskom Madride. Nebolo tu nič horšie, ako na ktorejkoľvek súťaži konanej pod záštitou OIV a VINOFED-u. Ak sa Slovensko dočká pozvania do VINOFED-u, bude to pre krajinu niečo podobné ako usporiadať závody Formuly-1,“ povedal po skončení súťaže Luboš Bárta, ktorý roky hodnotí víno na svetových "vinárskych formulách“ podobne ako Edita Ďurčová.
Bárta pravda, nezabudol pripomenúť jeden dôležitý moment. S organizáciou medzinárodnej súťaže sú spájané aj značné finančné prostriedky, ale keďže podujatie prispieva výnimočnou mierou k reprezentácii krajiny, bolo by dobré, aby našlo oporu a pochopenie nielen medzi sponzormi, ale aj v rezorte, ktorý má v kompetencii vinohradníctvo a vinárstvo.
Bárta zdôraznil, že investícia do takéhoto podujatia sa oplatí. Ľudia, ktorí boli na Slovensku, nasali atmosféru prostredia, kde slovenské vína vznikli. Určite ju odovzdajú ďalej. "Fernando Gurucharri vo svojej degustátorskej škole v Madride môže odrazu úplne inak rozprávať o vínach zo strednej Európy, o Frankovke modrej, ktorá sa rodí na Slovensku, v Maďarsku či na južnej Morave. Vloží do toho kus osobného zážitku zo Slovenska a naladí ľudí, aby sa prišli do krajiny dobrého vína pozrieť.“
Danube Wine Challenge urobil dobrý dojem. Zdá sa, že Slovensko má blízko k tomu, aby získalo pre túto súťaž štatút podujatia VINOFED-u. Bola by to skvelá odmena pre slovenských vinárov a prínos pre celú krajinu a vôbec prvá súťaž takého rangu na území bývalého Československa.