Priaznivé podmienky na našom úverovom trhu potom vedú k rastu zadlženosti. „Priaznivý vývoj na trhu práce a rastúce mzdy zvyšujúce disponibilné príjmy domácností, zlepšujú dostupnosť bývania, aj napriek tomu, že ceny nehnuteľností rastú. Ľudí bude k riešeniu vlastného bývania stále motivovať aj naďalej nízka úroková sadzba hypoték, keďže aj hlavná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ostane aj po zvyšok roka s veľkou pravdepodobnosťou na nulovej úrovni,“ vraví Dovalová.
Aby sa spomalilo tempo rastu úverov, pristúpila Národná banka Slovenska (NBS) už minulý rok k prísnejším pravidlám poskytovania úverov na bývanie.
„Cieľom zavedenia týchto pravidiel je dosiahnuť, aby slovenské domácnosti neboli príliš zadlžené v porovnaní s ich príjmami a aby sa predišlo problémom so splácaním úverov v prípade, keď dôjde k určitému zvýšeniu úrokových sadzieb, s ktorým treba počítať v dlhodobejšom horizonte. Tempo rastu úverov sa síce medziročne spomalilo, no stále dosahuje dvojciferné hodnoty. Ku koncu apríla bol medziročný rast úverov na bývanie na úrovni 10,9 percenta, pričom napríklad v závere roka 2017, keď ešte neboli zavedené opatrenia NBS, bol medziročný rast na úrovni 13 percent a v závere roka 2018 spomalil rast na 11,6 percenta,“ uviedla analytička.
Sprísňovanie pravidiel v podobe limitov sa zaviedlo postupne od júla 2018 a v júli v tomto roku budú zavedené prísnejšie pravidlá v plnej miere, čo by malo spomaliť rast úverov na bývanie a pribrzdí to dopyt po nehnuteľnostiach. „Slováci sú národ, ktorý rád nehnuteľnosť vlastní, čím sme sa zaradili medzi krajiny s najvyššou mierou vlastníctva nehnuteľnosti v únii. Dá sa očakávať, že dopyt po hypotékach mierne zoslabne aj z toho dôvodu, že mnoho ľudí sa usilovalo využiť podmienky na úverovom trhu ešte pred sprísnením pravidiel,“ uzavrela Dovalová z Poštovej banky.
VIDEO: Zadlžovania pod vplyvom emócií sa Slovensko akosi nevie zbaviť. Podľa prezidenta Slovenskej komory exekútorov Miroslava Pallera by sa mali ľudia poučiť z minulosti. „Možno ide pri zadlžovaní aj o otázku povahy ľudí, ktorí si hovorili, že keď má niečo sused, musím to mať aj ja,“ povedal Paller pre TV Pravda.
Zadlžený je každý tretí
Finančné záväzky obyvateľov Slovenskej republiky k 31. marcu tohto roku dosiahli celkovú výšku 36,6 miliardy eur. Ako vyplýva z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), ktorá zabezpečuje prevádzku Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií, 71,3 percenta celkového dlhu tvoria úvery na bývanie, a viac ako štvrtinu, teda 28,7 percenta, tvoria spotrebiteľské úvery. Zadlžený je každý tretí dospelý obyvateľ Slovenska.
„Slovensko sa stalo lídrom v zadlžovaní obyvateľstva v rámci celého regiónu, a to aj napriek aktuálne sa znižujúcej dynamike rastu spotrebiteľských úverov,“ uviedol konateľ spoločnosti CRIF SK Ján Budinský.
Takmer 1,2 milióna ľudí má nejaký spotrebiteľský úver. Koncom prvého štvrťroka tohto roku boli v bankovom a nebankovom registri evidované úvery 1 434 946 obyvateľov Slovenska, pričom dlhy na bývanie malo 238 356 ľudí (16,6 percenta z celkového počtu dlžníkov) a spotrebiteľské úvery malo až 926 612 ľudí (64,6 percenta z celkového počtu dlžníkov). Oba druhy úverov malo 269 978 osôb (18,8 percenta z celkového počtu dlžníkov).
Na Slovensku je podľa Štatistického úradu 4 438 462 ľudí starších ako 18 rokov, priemerná výška finančných záväzkov na jedného dospelého občana Slovenska teda dosahuje takmer 8 250 eur. „Pokiaľ abstrahujeme od lákavých generalizácií a predstavíme si na jednej strane nevyhnutnosť zabezpečenia vlastného bývania ako podmienku stabilizácie na trhu práce, i založenia rodiny a výchovy detí, a na druhej strane životné náklady a výdavky, ktoré sú dnes realitou i štandardom, výška ani štruktúra dlhu nás neprekvapí,“ komentovala situáciu riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Silvia Porubänová. S istou mierou prípustného zjednodušenia je podľa nej možné konštatovať, že oba typy dlhov odrážajú realitu pomerne vysokých nákladov na život v spojení s nízkymi mzdami.
Najviac dlhujú ľudia okolo tridsiatky
Ku koncu marca tohto roku prekročila suma úverov na bývanie 26 mld. eur. Takmer dve tretiny finančných záväzkov na bývanie, 65,2 percenta, patrili ľuďom vo veku od 30 do 44 rokov. Viac ako pätina dlhu, čiže 21,6 percenta, pripadalo na dlžníkov starších ako 45 rokov, a 11,6 percenta dlhu na bývanie si čerpajú mladí vo veku od 25 do 29 rokov. Na najmladšiu vekovú skupinu dospelých do 24 rokov pripadalo len 1,6 percenta z dlhu na bývanie.
Najvyššiu priemernú sumu na klienta vykázali ľudia vo veku 25 až 29 rokov (63 664 eur), najnižšiu ľudia vo veku 55 rokov a starší (22 259 eur). Najvyšší podiel na hypotekárnych úveroch mali ľudia v Bratislavskom kraji (29,7 percenta), najnižší ľudia bývajúci v Banskobystrickom kraji (8 percent).
O spotrebiteľské úvery sa najviac zaujímali ľudia vo veku 30 – 34 rokov. Ich objem k 31. marcu tohto roku dosiahol 10,5 mld. eur. Tretina, teda 33,8 percenta tohto dlhu, patrila ľuďom vo veku 35 až 44 rokov. Táto veková skupina spolu s nadväzujúcou staršou vekovou skupinou od 45 do 54 rokov čerpá viac ako polovicu z celého objemu spotrebiteľských úverov – až 55,6 percenta. Na najmladšiu vekovú skupinu, teda na mladých ľudí do 24 rokov, pripadlo len 3,8 percenta dlhu z celkového balíka spotrebiteľských úverov. Dlžníci vo vekovej kategórii od 25 do 29 rokov splácali 11 percent z celkového objemu úverov, podiel dlžníkov vo veku 30 – 34 rokov dosiahol 15,6 percenta a 55-roční a starší ľudia sa na objeme dlhu zo spotrebiteľských úverov podieľali číslom, ktoré zodpovedá 14,1 percenta.
Najväčšiu sumu dlhovali priemerne ľudia vo veku 30 až 34 rokov (11 829 eur), najmenšiu ľudia vo veku 55 rokov a starší (5 099 eur). Pokiaľ ide o rozdelenie objemu spotrebiteľských úverov podľa krajov, prvenstvo má Bratislavský kraj (18,2 percenta), najmenej úverov si brali ľudia v Žilinskom kraji (10,7 percenta).
Podľa údajov z bankového a nebankového registra sa ohrozený dlh na celkovom dlhu podieľal sumou v prepočte na percentá vo výške 2,1 percenta, podiel ohrozeného dlhu na dlhoch na bývanie predstavoval 0,9 percenta a na spotrebiteľských úveroch 4,8 percenta. Za dlhy ohrozené nesplácaním sa považujú nesplatené splátky úverov s delikvenciou tri a viac mesiacov a zosplatnené úvery.
„Slabšia splátková disciplína je v mnohých prípadoch priamym dôsledkom snahy za akýchkoľvek okolností splniť reálne či domnelé spoločenské, lokálne, rodinné a iné očakávania a tlaky. Ľudia si evidentne nakladajú viac, než sú schopní uniesť alebo splatiť,“ povedala sociologička Porubänová.