Mnohé firmy sa totiž v reakcii na americké clá na produkty vyrobené v Číne, známej ako „najväčšia továreň sveta“, začali obzerať po nových výrobných lokalitách.
K presúvaniu výroby z Číny do krajín ako Indonézia, India, Vietnam či Kambodža dochádza už niekoľko rokov, v poslednom období sa však tento trend pre spory Číny a USA výrazne urýchlil. Konflikt sa ešte viac zostril začiatkom mája, keď americký prezident Donald Trump zvýšil clá na čínsky dovoz do USA v hodnote 200 miliárd USD (179,36 miliardy eur) ročne. Na to Peking reagoval zvýšením dovozných ciel na americký tovar v hodnote 60 miliárd USD ročne, pričom clá vstupujú do platnosti od 1. júna.
„To ešte viac zvýšilo tlak na firmy, aby zvážili nové lokality,“ povedal Trent Davies z poradenskej firmy Dezan Shira & Associates vo Vietname. Napríklad firma Casio uviedla, že v úsilí uniknúť americkým clám sa rozhodla presunúť časť svojej produkcie hodiniek do Thajska a Japonska. Podobne japonský výrobca tlačiarní Ricoh informoval o tom, že časť výroby presunie do Thajska. Americký výrobca obuvi Steve Madden plánuje zvýšiť produkciu v Kambodži a výrobca práčok Haier chce zasa svoju produkciu presunúť do Vietnamu.
Práve táto krajina je medzi firmami jednou z najobľúbenejších. Nízke pracovné náklady, nízke dane a blízkosť čínskeho trhu lákajú investorov už nejaký rok, súčasný obchodný konflikt však ich záujem o krajinu ešte zvýšil.
K vietnamským firmám, ktoré zo súčasných sporov medzi Čínou a USA ťažia, patrí aj spoločnosť Garco 10. Firma vyrába tričká pre značky ako Hollister, Bonobo a Express. Ako povedal pre agentúru AFP jej šéf Than Duc Viet, export firmy do USA vzrástol minulý rok o 7 % a tento rok očakáva, že rast sa zrýchli na 10 %.
Americké firmy opúšťajú Čínu
Podľa prieskumu Americkej obchodnej komory v Číne viac než 40 % amerických firiem pôsobiacich v tejto krajine zvažuje presun, prípadne tak už urobilo. Väčšinou svoje závody presúvajú do juhovýchodnej Ázie, ale aj do Mexika.
Presun však nemusí byť vždy bezproblémový. Juhovýchodná Ázia síce ponúka lacnejšiu pracovnú silu, ale aj zamestnanci sú menej kvalifikovaní. „Pracovné náklady sú v Číne aj trikrát vyššie, ale aj efektivita je trikrát vyššia,“ povedal Frank Weiand z Americkej obchodnej komory vo Vietname.
Ďalším problémom je omnoho menej pracovníkov, z ktorých si firmy môžu vyberať. Podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) pracuje vo vietnamskom výrobnom sektore približne 10 miliónov ľudí, zatiaľ čo Čína v tejto oblasti zamestnáva zhruba 166 miliónov ľudí. V Indonézii pracuje vo výrobnom sektore 17,5 milióna a v Kambodži 1,4 milióna ľudí. Experti upozorňujú aj na možné problémy s dodávateľskými sieťami, infraštruktúrou a voľnými lokalitami na menej rozvinutých trhoch, ktoré nemajú dostatočnú kapacitu na absorbovanie výroby presúvanej z Číny.
Štáty sa snažia lákať investorov
Krajiny juhovýchodnej Ázie sa tieto komplikácie snažia čo najrýchlejšie riešiť. Indonézia, ktorá pre rozsiahlu byrokraciu doteraz za svojimi susedmi strácala, už oznámila, že pracuje na zlepšení podmienok pre investorov. Ponúka daňové úľavy a zvýšila aj investície do infraštruktúry či do projektov na zvýšenie kvalifikácie pracovníkov.
Ekonóm Gary Hufbauer z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu je presvedčený o tom, že aj keď trhy juhovýchodnej Ázie sú v porovnaní s Čínou podstatne menšie, súčasná situácia ukončí dominanciu Číny ako „továrne pre USA“.
Zároveň ale súčasný vývoj ukazuje, že Trumpovi sa podľa všetkého nepodarí docieliť to, čo si od vysokých ciel sľuboval – donútiť americké firmy, aby sa presunuli späť do USA. Vzhľadom na pracovné náklady v USA a Ázii to budú skôr krajiny ako Vietnam či Indonézia, ktoré z toho vyťažia.