Práve tvrdšie ekologické normy sú za posledným zdražením elektriny na burzách, ktoré čoskoro pocítia aj slovenskí odberatelia. Cena megawatthodiny elektriny na burze sa aktuálne pohybuje nad 50 eur. Pred pár týždňami to bolo dokonca až okolo 55 eur za megawatthodinu. V takomto pásme sa drží od vlaňajška, keď sa ceny dostali na deväťročné maximá.
Domácnosti z dôvodu vysokých cien elektriny musia od januára 2020 predbežne počítať minimálne s takým zdražením konečných cien ako v tomto roku, keď regulátor povolil nárast o tri percentá. O cenách elektriny na budúci rok rozhoduje totiž do značnej miery priemer cien na burzách v prvom polroku predchádzajúceho roka. A hoci nemáme dáta za celé referenčné obdobie, už teraz je zrejmé, že elektrina lacnejšia nebude.
"K dnešnému dňu je medziročný rozdiel medzi referenčnou cenou vstupujúcou do vzorca stanoveného Regulačným úradom takmer 27 percent,“ hovorí riaditeľ predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela. Ak bude cena na veľkoobchodnom trhu rásť podobným tempom ako doteraz, môžeme sa podľa neho dočkať výrazného nárastu ceny komodity, ktorá má tretinový podiel na konečnej cene. Obrat vo vývoji sa podľa Koudelu nedá v najbližších týždňoch očakávať.
Ceny elektriny ťahajú nahor opäť ceny emisných povoleniek na CO2, vysvetľuje Koudela. Tie sa nachádzajú na svojich 10-ročných maximách. Znižuje sa aj ich prebytok. "Je to vďaka tomu, že sa EÚ snaží ich množstvo predané v aukciách na začiatku roku 2019 obmedziť o 40 percent a zvýšiť tak tlak na producentov elektriny z fosílnych palív a rozvoj inovatívnych technológií produkujúcich menej skleníkových plynov,“ hovorí Koudela. Podporu má elektrina zo slnka, vetra či biomasy.
Za vývojom na burze vidí drahé emisné povolenky aj hovorkyňa spoločnosti Stredoslovenská energetika Michaela Krivá. Povolenky si totiž musia výrobcovia elektriny produkujúci CO2 kupovať na trhu. Potom si ich započítajú do svojich cien. "Zatiaľ čo v januári 2018 emisná povolenka bola na trhoch obchodovaná na úrovni okolo 8 eur za tonu, dnes je táto cena približne 27 eur za tonu,“ hovorí Krivá.
V najbližších mesiacoch sa podľa nej dá počítať so stabilizáciou okolo aktuálnych úrovní. Stále je tu ešte pomerne mnoho otvorených otázok, upozorňuje. Ide o globálne vplyvy na burzy, ako je brexit, ale aj makroekonomická situácia v regióne a vo svete.
"Pre Slovensko bude dôležitým míľnikom očakávané spustenie blokov v Mochovciach,“ hovorí Krivá. Sprevádzkovanie blokov zvýši dodávaný elektrický výkon do slovenskej elektroenergetickej sústavy, pričom každý z týchto blokov predstavuje príspevok 471 megawattov inštalovaného výkonu, dodáva. Kedy však budú spustené dva nové bloky atómky, je stále vo hviezdach. Nateraz sa po prieťahoch z Rakúšanmi počíta s ďalším zdržaním.
Ceny uhlia a plynu na burzách klesli
Zdraženie emisných povoleniek bolo také výrazné, že prevýšilo aj pokles cien plynu a uhlia zo začiatku tohto roka, vysvetľuje riaditeľ nákupu energií a obchodu s plynom spoločnosti ZSE Energia Michal Dubeň. Ceny vtedy klesali z minuloročných maxím. "Oslabenie cien elektriny a plynu súviselo predovšetkým s teplejším počasím na začiatku roka, v apríli však dosiahla cena emisných povoleniek niekoľkoročné maximum, čo v konečnom dôsledku spôsobilo rast cien elektriny na burze,“ hovorí.
Ceny povoleniek však tlačí hore aj odklad brexitu. Britskí producenti emisií skleníkových plynov musia aj naďalej nakupovať emisné povolenky pre svoju potrebu. S tým však už pre očakávaný odchod z eurobloku zrejme nepočítali.
Pesimistické sú aj očakávania pri plyne. Pri tvorbe cien plynu sa berie do úvahy posledných 12 mesiacov. "Tu máme pred sebou ešte viac mesiacov, ale vzhľadom na doterajší vývoj na trhu je rovnako veľmi pravdepodobné medziročné navýšenie cien na strane komodity,“ hovorí Dubeň.
Aké možnosti má regulátor?
Nad cenami pre spotrebiteľov bdie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Možnosti však má oklieštené. Podmienky pre firmy sú podľa Koudelu totiž už teraz na hranici únosnosti. "Pokiaľ by chcel Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ceny domácnostiam znížiť, musel by hľadať úspory v ostatných regulovaných platbách za elektrinu,“ hovorí. Naráža na neslávne známu tarifu za prevádzkovanie systému pod skratkou TPS, v ktorej sa odberatelia skladajú na podporu výroby elektriny zo zelených zdrojov, ale aj z uhlia. Na začiatku roka ju regulačný úrad znižoval len kozmeticky. Jeho šéf Ľubomír Jahnátek sa stále oháňa takzvaným historickým dlhom voči distribučkám. Ten má byť okolo 600 miliónov eur.
Portfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič vidí šancu na udržanie cien na budúci rok práve v TPS a ostatných poplatkoch naviazaných na dodávku elektriny. "Práve pre ne má silová elektrina na jej koncových cenách iba približne tretinový podiel,“ hovorí. Pomohlo by však podľa neho najmä zrušenie zbytočných dotácií na podporu hnedouhoľného baníctva na Slovensku. "Aj vďaka nemu je u nás elektrina drahá, čo štát chce kompenzovať firmám s energeticky náročnou výrobou tým, že časť finančnej záťaže presunie na ostatných odberateľov,“ hovorí Semrič. Zrušením dotácií by však zlacnela elektrina všetkým, dodáva. Ak sa tento prístup k regulácii nezmení, nástroje regulátora na udržanie cien budú podľa Semriča len veľmi obmedzené.
Čo na to regulačný úrad? „Platí, že úrad nikdy vopred nekomentuje výsledok cenových konaní, isté je, že tak ako minulý rok, aj v tomto roku úrad v maximálnej miere využije svoje regulačné nástroje, aby ochránil záujmy zraniteľných odberateľov,“ povedal hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz. Vývoj ceny silovej elektriny na svetových burzách má vplyv na koncovú cenu elektriny pre domácnosti, dodal