Obchodné napätie medzi Washingtonom a Pekingom začiatkom mája prudko vzrástlo po tom, ako americká administratíva obvinila Čínu, že nedodržiava svoje predchádzajúce sľuby o „štrukturálnych zmenách v hospodárskych praktikách“.
USA 10. mája zvýšili clá na čínsky import v hodnote 200 miliárd USD (178,78 miliardy eur) z 10 % na 25 %, čo podnietilo Peking k odvetným opatreniam. A obchodné rokovania medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta sa zastavili. Čína poprela obvinenia, že vycúvala zo svojich sľubov, a zopakovala, že nebude robiť ústupky v principiálnych záležitostiach, aby obhájila svoje základné záujmy. Žiadne ďalšie podrobnosti nezverejnila.
Podľa Sinchua americká vláda na rokovaniach predložila Číne „množstvo arogantných požiadaviek, vrátane obmedzenia rozvoja štátnych podnikov“. Štátne podniky v Číne dostávajú nielen obrovské dotácie, ale aj skryté výhody, ako sú vládne záruky za ich dlhy a nižšie úroky z úverov, tvrdia analytici a podnikateľské skupiny.
„Je zrejmé, že je to mimo rámca obchodných rokovaní a dotýka sa základného ekonomického systému Číny,“ napísala Sinchua. „To ukazuje, že za obchodnou vojnou Spojených štátov proti Číne je snaha napadnúť hospodársku suverenitu Číny a prinútiť ju, aby poškodila svoje základné záujmy.“
Agentúra v komentári dodala, že Spojené štáty vzniesli nepodložené obvinenia, vrátane toho, že Peking nútil zahraničné firmy, pôsobiace v Číne, k transferom technológií. To všetko sú vraj dôkazy, že americká strana „núti Čínu, aby zmenila svoj rozvoj“.