Zďaleka nie všetky firmy však využívajú robotizáciu. Až 60 percent podnikov, v ktorých je výroba súčasťou podnikania, robotizáciu alebo automatizáciu nevyužíva a ani sa na to nechystá. Iba desatina sa tak v budúcnosti chystá urobiť. Z prieskumu vyplynulo, že automatizácia a robotizácia nie sú využiteľné v každom odvetví.
Podľa analytika agentúry Finlord Borisa Tomčiaka robotizácia je trend, ktorý Slovensko neminie. „Zmenu pracovných procesov registrujeme predovšetkým vo väčších spoločnostiach, ktoré majú dostatok finančného a ľudského kapitálu. V malých firmách sa bude robotizácia zavádzať neskôr, keďže malé firmy majú málo prostriedkov na nákup zariadení a zároveň nedisponujú ľuďmi, ktorí dokážu robotické zariadenia vybrať a potom vo výrobe kvalifikovane používať,“ povedal Tomčiak. V tomto prípade je podľa neho nevyhnutná spolupráca stredných a vysokých škôl, študenti by sa mali oboznámiť s možnými riešeniami v oblasti robotiky a automatizácie.
„Uvedený trend ovplyvní najmä pracovné miesta vo veľkých firmách. V nich už za niekoľko rokov vymiznú niektoré nízkokvalifikované rutinné pozície. Zamestnanci budú buď rekvalifikovaní na to, aby mohli ovládať robotov, alebo jednoducho o prácu prídu a budú zamestnaní v stredných a malých spoločnostiach, kde sa roboty nebudú využívať až v natoľko vysokej miere. Slováci sa teda nemusia obávať masívneho prepúšťania a neschopnosti nájsť si prácu,“ tvrdí analytik. V najbližších dvoch rokoch bude podľa neho miera nezamestnanosti na Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou klesať.
„Celá ekonomika však musí dlhodobo napredovať dopredu. Ak chceme zvyšovať príjmy, musíme jednoducho vo veľkom investovať do robotiky a automatizácie. Len efektívne procesy nám v porovnaní s inými krajinami zabezpečia konkurenčnú výhodu, čo znamená, že veľké nadnárodné firmy budú ochotné naďalej u nás udržiavať výrobu,“ vraví analytik.
Vzniknú aj nové profesie
Podľa ministerstva práce je predčasné hovoriť o percentách pracovných miest, ktoré sú automatizáciou ohrozené. „Budúcnosť analyzujeme v prvom rade so samotnými zamestnávateľmi,“ povedal hovorca rezortu Michal Stuška. „S istotou vieme povedať iba toľko, že automatizácia určite výrazne ovplyvní náš trh práce, podobne ako ho ovplyvňovala aj v minulosti. V niektorých prípadoch predpokladáme aj zánik profesií, ale na druhej strane aj vznik nových,“ uviedol.
Vláda v októbri minulého roku schválila Akčný plán inteligentného priemyslu SR. Jeho cieľom je prostredníctvom súboru 35 opatrení realizovaných do konca roku 2020 podporiť priemyselné podniky, podniky služieb a obchodu bez ohľadu na ich veľkosť. Podpora sa zameriava na vytvorenie lepších podmienok na implementáciu digitalizácie, inovatívnych riešení a zvýšenie konkurencieschopnosti, a to znížením byrokratickej záťaže, úpravou legislatívy, definovaním štandardov, zmenou vzdelávacích programov a trhu práce alebo tiež spolufinancovaním výskumu.
Podľa prognóz by však vďaka hospodárskej štruktúre malo byť v dlhodobom horizonte ohrozených až 70 percent pracovných miest. „Žiadna z technologických zmien našťastie v praxi dosiaľ nespôsobila, že by dlhodobo rástla nezamestnanosť a že by veľké skupiny ľudí zostali bez práce. Aj na základe tých údajov, s ktorými pracujeme, si treba uvedomiť, že mnohé pracovné miesta budú v nejakom časovom horizonte dotknuté štrukturálnymi aj obsahovými zmenami. Ale to ešte nevyhnutne neznamená, že tí ľudia prídu o prácu. Znamená to, že dominantným vplyvom bude zmena charakteru práce, ktorú vykonávajú,“ uviedol Stuška.
Podľa neho technologické zmeny neznamenajú, že ľudia prestanú byť potrební. „Len to, čo dnes robia, budú robiť inak, inými procesmi, pomocou iných zručností,“ uviedol.
Firmy si naháňajú produktivitu
„Naše automobily sú už teraz vysoko automatizované, ale zároveň ostatné odvetvia priemyselnej výroby sú ohrozenejšie automatizáciou. Tento proces bude v každom prípade pokračovať postupne a je možné, že nahrádzanie pracovnej sily robotmi, automatizáciou, môže vykrývať nedostatok pracovnej sily na trhu práce dôsledkom starnutia,“ uviedol Alexej Dobroľubov z Inštitútu zamestnanosti. „No bez zmien vo vzdelávaní, kde sa budeme sústreďovať na kvalitu vzdelávania – aby nasledujúce generácie zvládli nové technológie a zároveň ich vedeli rozvíjať – budú pre Slovensko rozhodne náročné,“ povedal.
Ako vyplynulo z prieskumu podľa agentúry SITA, najčastejším dôvodom je predovšetkým nevhodnosť pri nesériovej výrobe, finančná náročnosť obstarania a špecifický charakter výroby. V najvyššej miere využívajú automatizáciu alebo robotizáciu väčšie firmy s obratom nad 200-tisíc eur ročne, a to 37 percent z nich. Ďalších 12 percent veľkých firiem sa ich chystá implementovať.
„Medzi najčastejšími dôvodmi firmy uvádzali zvýšenie produktivity, čo potvrdili takmer tri štvrtiny z nich. Zároveň firmy k automatizácii a robotizácii niektorých činností motivovalo aj zvyšovanie kvality a znižovanie chybovosti (42 percent),“ informoval riaditeľ divízie firemných riešení ČSOB Koloman Buzgó. Na treťom mieste uvádzali firmy nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, rovnako aj motiváciu zlacniť automatizáciou a robotizáciou výrobu (obe 30,3 percenta).
Motivácia sa líšila podľa veľkosti firiem. V malých firmách a u živnostníkov víťazí zvýšenie kvality, ktoré v prieskume uviedli všetci opýtaní. V stredných a vo veľkých firmách až tri štvrtiny zástupcov spomenuli zvýšenie produktivity ako hlavný dôvod zavedenia robotizácie, resp. automatizácie. „Platí pritom, že úspora počtu zamestnancov práve automatizáciou a robotizáciou rastie priamo úmerne s veľkosťou firmy a je témou najmä pre stredne veľké a veľké podniky. Zatiaľ čo v prípade malých firiem ide prevažne o zvyšovanie kvality. Necelých 15 percent väčších firiem uviedlo, že tým ušetrilo viac ako 10 pracovných miest,“ dodal Buzgó.