VIDEO: Bude máj s Medardovou kvapkou? Aj na túto otázku vám odpovie klimatológ Pavol Faško.
Napríklad na Podunajskej nížine v Hurbanove do 20. mája vrátane spadlo z oblakov 80 milimetrov zrážok, kým priemer za roky 1981 až 2010 je 61 milimetrov. Zato na Východoslovenskej nížine napršalo len 53 milimetrov oproti 66 milimetrom normálu. Lenže máj má v zálohe ešte jednu dekádu. A na východe pršalo aj v utorok a stredu.
Od ideálu však má tohtoročný máj dosť ďaleko. Poľnohospodárom síce prší ako na objednávku, ale uplynulé dni boli veľmi chladné. Až natoľko, že mnohé plodiny prestali rásť. Nečudo, od roku 1953, ako objasňuje klimatológ SHMÚ Pavel Faško, ide o štvrtý najchladnejší máj, presnejšie jeho prvú polovicu. Priemerná teplota za prvých 15 dní neprevýšila 10,4 stupňa Celzia, čo sa ešte stalo v roku 1978 a 1957. Chladnejšie bolo len v prvej polovici mája roku 1953, keď teplota klesla na 9,7 stupňa Celzia.
Kým poľnohospodári daždivé počasie privítali, väčšina obyvateľstva sa sťažuje na chlad. Nečudo, vlani bola priemerná teplota v prvej polovici mája 18,2 stupňa Celzia. Lenže dážď pomáha celému Slovensku, ľuďom sa ľahšie dýcha, vzduch sa vyčistil, pretože na poliach a dopravných stavbách sa prestalo prášiť. Ani výdatných 80 milimetrov, ktoré spadli v niektorých regiónoch, však nestačilo podľa Pavla Fašku na to, aby sa doplnili podzemné rezervoáre vody.
„Naposledy sme mali mimoriadne vlhko v roku 2010,“ spomína Pavel Faško. Na tento rok nemajú dobré spomienky vinohradníci, pretože pod Malými Karpatmi spadlo na vinice vtedy okolo tisíc milimetrov zrážok, hrozno nenazbieralo dosť cukru. Ale hneď po ňom prišiel suchý a slnečný rok 2011, ktorý priniesol veľmi kvalitné červené víno, jedno z najlepších za toto desaťročie. Aj preto nielen vinohradníci, ale spolu s nimi všetci poľnohospodári hovoria, že rok s rokom si nie je bratom, ani máj s májom.
Priebeh počasia rozhoduje významnou mierou o nákladoch na novú úrodu. Jeden z najväčších pestovateľov zeleniny a zemiakov na Slovensku Juraj Máčaj mladší hovorí, že na jednej strane chladné počasie pribrzdilo v raste všetky plodiny, ale prírodné zrážky dokonale nahradili závlahy. Farmár hovorí, že vyše 50 milimetrov zrážok v inak aridnej (suchej) oblasti okresu Senec, mu ušetrilo výdavky na zavlažovanie v sume okolo stotisíc eur.
Na druhej strane na oteplenie čakajú netrpezlivo pestovatelia kukurice. Ako si všimol šľachtiteľ obilnín Gyula Zalabai zo Solár, niektorí ju zasiali extrémne skoro, ešte v prvej polovici apríla. Kukurica síce v máji dostala potrebnú vlahu, bolo však tak chladno, že rastlina prestala rásť. Zato chlad neprekážal burine, ktorá miestami úplne zakryla riadky kukurice.
.....
VIDEO: V polovici apríla bola situácia iná. Všade bolo sucho, na východe extrémne. Pozrite si popraskanú zem na poliach na juhozápade krajiny. Kde zavlažujú, tam zo semien vyklíčia rastliny, inak majú farmári veľký problém. Pocítia to ľudia na cenách potravín? Ktorých? Pozrite si viac vo videu TV Pravda z apríla so seneckým farmárom Zdenkom Černayom.
Dážď šetrí náklady
Za týmto javom treba, pravda, vidieť aj snahu poľnohospodárov zbytočne nepoužívať herbicídy na potlačenie buriny. „V posledných rokoch prevažovali suché jari, čo viedlo k tomu, že sa neaplikovali prípravky pred sejbou, zato teraz je nevyhnutné kultúrnym rastlinám pomôcť postrekmi v boji s pichliačom a inými burinami,“ povedal Jaroslav Jaško, predseda PPD Rybany.
Do pozornosti dal aj iný aspekt dlhej šnúry daždivých májových dní. „Na poli nám prerastá lucerna, je tak mokro, že sa nevieme dostať k prvej kosbe,“ povedal predseda rybianskeho družstva. Zato má radosť z porastov obilnín. Aj tu však badať podľa šľachtiteľa Gyulu Zalabaia nezvyčajnú anomáliu.
„Kým skoré odrody ozimnej pšenice vyklasili už na konci apríla, neskoré začnú klasiť o celý mesiac neskôr. Je to preto, lebo v máji prišlo ochladenie, ktoré pribrzdilo neskoré pšenice vo vývoji,“ konštatoval dôsledok studeného a daždivého počasia na obilniny šľachtiteľ. Na vývoj počasia už zareagovali aj niektorí obchodníci s obilím. V predtuche dobrej úrody obilia začali navrhovať poľnohospodárom ceny obilia o 30 eur za tonu nižšie, než za čo ju naposledy nakupovali. Lenže do žatvy je ešte stále ďaleko.
Už budú nové zemiaky
Na otázku, aká bude úroda, vedel už odpovedať pestovateľ skorých zemiakov Juraj Máčaj. Pred pár dňami robil na poli tzv. výkopové skúšky, ktoré ukázali, že na prelome mája a júna mu nové zemiaky dajú úrodu okolo 18 ton priemerne z hektára. Vysadil ich na ploche 60 hektárov ešte na konci februára, prikryl fóliou, a teraz si Bratislavčania kúpia prvé skoré slovenské zemiaky. Nebyť ochladenia, mohla byť úroda aj vyššia, ale počasiu ani technicky najlepšie vybavený poľnohospodár nerozkáže.
„Vývoj počasia treba brať s pokorou, je buď spojencom, alebo ťažko zdolateľným súperom,“ povedal predseda regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Michalovciach Július Fazekas. Východniari, ktorí trpeli vari najväčším deficitom zrážok spomedzi všetkých poľnohospodárov, dostali v máji síce regionálne rozdielne nádielky dažďa, ale spadlo ho toľko, že oziminy aj jariny po oteplení rastú naozaj ako z vody. Celá Východoslovenská nížina sa zazelenala nádejou.