„Obchodné vojny poškodzujú globálnu ekonomiku, produkujú len porazených a sú neefektívne pri znižovaní nerovnováhy na bežných účtoch,“ reagoval prezident nemeckej centrálnej banky Bundesbank Jens Weidmann, ktorý kandiduje za šéfa Európskej centrálnej banky. Je otázne, či to Donalda Trumpa presvedčí. Ten totiž už v minulosti žiadal od spojencov zníženie exportu ocele a hliníka. Keď sa tak nestalo, uvalil na jar minulého roku 25-percentné clá na oceľ a desaťpercentné na hliník. Následne ich zrušil len pre krajiny, ktoré akceptovali americkú víziu usporiadania svetového obchodu.
Zavedením vysokých ciel na európske automobily sa Trump vyhráža dlhý čas a spomínal ich ešte pred vstupom do politiky. Nové hospodárske bariéry podľa amerického ministerstva obchodu pomôžu americkým automobilkám získať viac peňazí na inovácie a zabránia ohrozeniu národnej bezpečnosti. Práve slabší výskum a vývoj je podľa amerického ministerstva vážnym ohrozením národnej bezpečnosti USA a je dôvodom na zavedenie ciel voči Európskej únii. Nemecké automobily totiž takmer úplne ovládli americký trh luxusných vozidiel. V skutočnosti by však súčiastky pri clách zdraželi aj americkým výrobcom a to by niektorých mohlo položiť. Je preto otázne, či Trump svoje hrozby naplní.
Plyn ani sója nestačia
Trumpovi tiež prekáža nemecká snaha o vybudovanie Nord Stream 2, ktorý bude vážnou konkurenciou z USA dovážanému skvapalnenému plynu. Práve lacný ruský plyn totiž môže v budúcnosti skomplikovať americké snahy o ovládnutie európskeho trhu. Len v utorok pritom v snahe zlepšiť vzťahy s USA otvoril slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič spolu s Donaldom Trumpom nový americký terminál na vývoz skvapalneného plynu aj do EÚ. Zlepšiť vzťahy sa tiež ešte minulý rok v lete snažil predseda európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý s americkým prezidentom dohodol zvýšený nákup americkej geneticky modifikovanej sóje.
Americký prezident napriek tomu otvorene hovorí o zvýšení ciel na automobily zo súčasných päť na 25 percent. To môže spôsobiť vážne problémy nemeckej ekonomike a následne aj Slovensku. Tisícky domácich podnikov totiž vyrábajú súčiastky, ktoré v Nemecku slúžia na zmontovanie automobilov smerujúcich do USA. Zároveň Volkswagen Slovakia vyváža do Spojených štátov amerických luxusné SUV vozidlá, ako sú Porsche Cayenne, Volkswagen Touareg, Audi Q7 a Audi Q8.
„Je zložité odhadnúť dopad na slovenskú ekonomiku. Isté je len to, že clá nikomu nepomôžu a spôsobia spomaľovanie ekonomického rastu,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
USA opäť udreli na Čínu
Od posledného zvýšenia ciel neubehol ani týždeň a Donald Trump nepríjemne udrel na vlajkovú loď čínskej ekonomiky – spoločnosť Huawei. Jeden z najväčších výrobcov elektroniky sa ocitol na čiernom zozname USA, čo mu znemožní nákup strategických komponentov. Pre nedostatok strategicky dôležitých súčiastok nebude môcť spoločnosť Huawei predávať niektoré svoje produkty. Peking v reakcii oznámil, že plánuje prijať „nevyhnutné opatrenia“ pre ochranu svojich obchodných práv a záujmov. Napriek tomu Číňania podľa agentúry Reuters nedokážu v krátkej dobe rozbehnúť výrobu niektorých strategických čipov.
Práve pre zákaz vývozu čipov z USA preniesla z amerického Silicon Valley na Slovensko svoj výskum aj spoločnosť Tachyum. „V prebiehajúcej obchodnej vojne s Čínou začali Spojené štáty americké obmedzovať export niektorých strategických produktov, a dnes preto nemáte istotu, že v USA vyvinuté čipy budete môcť v budúcnosti predávať do Číny,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Radoslav Danilák, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Tachyum. Európska únia zároveň vedcom poskytuje rôzne granty podporujúce výskum hardvéru.
Spoločnosť Huawei sa na čiernom zozname ocitla na základe príkazu Donalda Trumpa, ktorý kvôli údajnému ohrozeniu amerických telekomunikačných sietí ešte v stredu vyhlásil stav núdze. Tento krok má podľa amerického denníka Washington Post zabrániť rastúcemu vplyvu zahraničných rozviedok v USA a je zameraný hlavne voči Číne. Americký minister obchodu podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Trumpov dekrét „zabráni tomu, aby cudzie firmy mohli využívať americké technológie na podkopanie bezpečnosti USA“. Prísne obmedzenia začnú platiť v najbližších dňoch a v praxi si bez súhlasu americkej vlády nebude môcť kúpiť žiadne súčiastky vyrobené v USA.
Trump pritom len v piatok minulý týždeň zvýšil clá na čínsky tovar z desiatich na 25 percent. Takéto vysoké obchodné bariéry zaťažujú aktuálne čínsky tovar v hodnote 260 miliárd dolárov. Zároveň americký prezident rozbehol prípravu na uvalenie rovnako vysokých ciel na zvyšný tovar dovážaný z Číny v hodnote 300 miliárd dolárov. Dve najväčšie ekonomiky sveta sa momentálne ocitli v najtvrdšej ekonomickej vojne v histórii ľudstva, ktorá má potenciál vyvolať vo svetovej ekonomike novú hospodársku krízu. Trump sa prostredníctvom najrôznejších sankcií snaží Číňanov prinútiť rešpektovať americké duševné vlastníctvo a nakupovať viac tovaru vyrobeného v USA.