Česko dováža nielen bravčové a kuracie mäso, ale aj vajcia a ďalšie poľnohospodárske produkty. Prezident Agrárnej komory ČR Zdeněk Jandejsek novinárom povedal, že sebestačnosť krajiny vo výrobe bravčového mäsa sa pohybuje medzi 36 až 38 percentami, u hydinového je to 55 percent, u vajíčok 60 percent a pri mlieku okolo 85 percent.
"Dnes sú čísla o sebestačnosti katastrofálne. Každý štát sa má dlhodobo zasadzovať o to, aby uživil svoje obyvateľstvo. Máme 30 rokov od revolúcie. V 90. rokoch, keď nebola vízia v poľnohospodárstve, politici povedali, že si všetko dovezieme. Máme tu najväčšie koncentrácie reťazcov a zásadná chyba bola umožniť cudzincom kupovať pôdu. To v Maďarsku alebo Poľsku neexistuje, "povedal Babiš.
Vyzval tiež poľnohospodárov, aby bojovali proti nepravdám týkajúcim sa podľa neho pestovania repky, ktoré ako nadmerné kritizujú hlavne ekológovia.
„Poľnohospodári sú vystavení kritike, že ničia pôdu a spodnú vodu a tak ďalej. Nie je to pravda,“ zdôraznil Babiš. Dodal, že dve tretiny vypestovanej repky sa používajú na výrobu potravín, napríklad olejov na vyprážanie alebo majonézy. Na výrobu biopalív sa podľa neho spotrebuje tretina repky. Minister poľnohospodárstva Miroslav Toman (za ČSSD) podotkol, že repka prospieva pôde a zadržiava vodu v krajine.
Podľa kritikov je repka náročná na živiny aj chemické postreky a znehodnocuje pôdu, znečisťuje vodu a pôdu pesticídmi a má vplyv na zdravie zvierat a ľudí žijúcich v okolí masívne chemicky ošetrovaných lánov.
Repka sa využíva na výrobu biopalív, ktoré sa podľa zákona povinne primiešavajú do benzínu a nafty. Jedným z najväčších spracovateľov repkového semena a výrobcom metylesteru, ktorý sa primiešava do bionafty, je spoločnosť Preol z holdingu Agrofert, ktorý patril Babišovi a previedol ho v roku 2017 do zvereneckého fondu.
Repka sa tento rok pestuje podľa ČSÚ na ploche 391 000 hektárov, v porovnaní s minulým rokom je to úbytok skoro o päť percent. Poľnohospodárskej pôdy je v Česku podľa Zväzu vlastníkov pôdy 4,2 milióna hektárov, čo by znamenalo, že repka sa pestuje zhruba na deviatich percentách poľnohospodárskej pôdy. Do tohto počtu sa ale započítavajú aj vlastníci záhrad a štát, ktorý má zhruba tri percentá poľnohospodárskej pôdy, teda približne 134 000 hektárov. Za poľnohospodársku pôdu sa považuje orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty.
Jandejsek tiež hovoril o spotrebe pesticídov. "Česká republika spotrebovala na jeden hektár 1,8 kilogramu účinných látok, Nemecko malo spotrebu 4,5 kila, Belgicko osem kilogramov, Holandsko šesť, Taliansko 7,5 kilá. Pokiaľ sa bavíme o bezpečných potravinách, sú to tie naše, nie tie ktoré sem dovážajú tisíce kamiónov, "dodal Jandejsek.