Príspevok na energie, ktorý by mal byť súčasťou príspevku na bývanie, by malo vyplácať ministerstvo práce. Peniaze by pritom mali ísť zo štátneho rozpočtu. Opatrenia by podľa odhadov regulačného úradu mali zaťažiť štátnu kasu sumou 7,8 milióna eur. Vychádzal z počtu rodín poberajúcich príspevok na bývanie v roku 2017.
Rezort práce je zatiaľ k návrhu zdržanlivý. Jeho odborníci sa podľa hovorcu ministerstva práce Michala Stušku s materiálom ešte len zoznamujú. Ministerstvo totiž nebolo súčasťou prípravy predloženej koncepcie. "Stanovisko budeme vedieť poskytnúť v najbližších dňoch,“ povedal Stuška.
Vzadu sa nateraz drží aj ministerstvo financií. To sa podľa jeho komunikačného odboru vyjadrí v rámci štandardného procesu medzirezortného pripomienkového konania.
Regulátor v návrhu opäť skúša definovať energetickú chudobu. Prvý pokus urobil ešte pod vedením bývalého šéfa Jozefa Holjenčíka, ktorý o kreslo prišiel pre ističovú aféru začiatkom roku 2017. Návrh však vtedy nakoniec regulačný úrad po kritike stiahol. Teraz to skúša opäť. "Pod pojmom energetickej chudoby by sa rozumel stav, keď jednotlivci alebo domácnosti nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vykurovania a ďalších energií potrebných na fungovanie domácnosti, čo v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje desať percent priemerných výdavkov domácnosti na energie z celkových čistých peňažných príjmov domácnosti, a zároveň táto domácnosť spĺňa podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi,“ zadefinoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Otázne zostáva, či a ako sa zadefinovanie energetickej chudoby dotkne trhu s elektrinou. Zmení sa okruh takzvaných zraniteľných odberateľov, na ceny ktorých dozerá regulátor? Nateraz sú totiž u nás zraniteľnými odberateľmi všetky domácnosti a malé podniky. Na otázky denníka Pravda pokiaľ ide o regulovanú cenu, nám ÚRSO prisľúbil odpovede koncom budúceho týždňa.
"Čo sa týka vplyvu na trh, tu bude rozhodujúce, v akej konkrétnej podobe bude koncepcia realizovaná a kedy,“ upozorňuje šéf Magna Energia Martin Ondko. Koncepcia totiž počíta s opatreniami, ktoré má realizovať viacero rezortov. Okrem toho niektoré sú označené ako dočasné, lebo nie sú systémové – dodáva Ondko. Medzi ne podľa neho patrí aj spomínaná sociálna tarifa. Návrh však presné časové vymedzenie nerieši. Bez toho však nie je podľa Ondka možné odhadovať dosah na trh. Myslí si však, že zahrnutie všetkých domácností a malých podnikov medzi zraniteľných odberateľov s regulovanou cenou energií deformuje trh.
Naopak, zavedenie príspevku v kombinácii s prideľovaním kreditov, ktoré by sa poskytovali dodávateľom energií, môže mať podľa Ondka zmysel. "Tým sa totiž zabezpečí, že ohrozené skupiny minú dané peniaze skutočne na energie a nie na niečo iné, menej potrebné,“ hovorí. Bolo by však potrebné rozšíriť ich aj o dynamické tarify, aby odberateľ mohol elektrinu míňať vtedy, keď je lacnejšia – teda mimo špičky, dodáva Ondko. Dnešné inteligentné elektromery už totiž takýto prístup umožňujú.
Sociálna tarifa by sa mala prideľovať na základe rozhodnutia toho-ktorého úradu sociálnych vecí. ÚRSO navrhuje použiť systém kreditných meracích systémov. Náklady spojené so zavedením systému – teda zavádzanie kreditných meradiel, by mali podľa regulátora znášať distribučné spoločnosti. Regulátor sa pritom inšpiroval systémom na neslávne známom sídlisku Luník IX v Košiciach. Ten umožňuje zakúpiť požadované množstvo elektrickej energie občanom podobne ako kredit na telefón u mobilného operátora. "Po zaplatení ľubovoľnej sumy bytovému podniku systém automaticky na diaľku zapne odber elektriny a po odobratí zakúpeného množstva odber automaticky vypne,“ píše ÚRSO v návrhu. Odberateľovi pritom pred prečerpaním príde mail alebo SMS.
Proti energetickej chudobe chce regulátor zabojovať aj cez zatepľovanie budov. "Je potrebné podporiť znižovanie spotreby energie u energeticky chudobných obyvateľov znížením spotreby tepla formou zateplenia rodinných a bytových domov,“ píše vo svojom návrhu regulátor. Riešiť to má ministerstvo dopravy. To vyčlenilo na tento rok 40 miliónov eur. Od štátu môže po novom nádejný vlastník domu získať maximálne osemtisíc eur. Ďalších 800 eur môže dostať na samotný projekt či energetický certifikát. "Naďalej dostupný aj príspevok na zateplenie rodinných domov, a k tomu budú pokryté aj výdavky spojené s projektovou dokumentáciou,“ vysvetľuje Združenie výrobcov zatepľovacích materiálov. Novela zákona o energetickej hospodárnosti budov však situáciu staviteľom značne zjednodušila. Zateplenie po novom už totiž nemusí realizovať licencovaná firma. Podporu by tak mohlo získať 600–1 200 stavebníkov, odhadlo združenie.