NBS upozorňuje, že dynamický rast úverov, rastúca zadlženosť slovenských domácností, pokračujúci rast cien bytov či prehrievanie na trhu práce sú pretrvávajúce riziká na slovenskom finančnom trhu. V prípade, že zostanú na vysokej úrovni, alebo sa situácia ešte zhorší, regulátor môže zvážiť zvýšenie miery proticyklického kapitálového vankúša pre banky, teda tzv. rezervu pre prípad zlých časov.
Problémom na Slovensku je veľké zadlžovanie Slovákov pre vysoké ceny nehnuteľností, ktoré stále rastú. Potvrdila to aj Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) pri vyhodnotení vývoja realitného trhu v prvom kvartáli roku 2019. Koncom minulého roka sa trh s realitami, spomalil a začiatkom roka sa opäť rozbehol. V krajských mestách je rýchlosť predaja bytov priemerne o 30 až 40 percent vyššia ako pred tromi rokmi.
„V kombinácii s údajmi z hypotekárneho trhu a od bánk, kde sa objem poskytnutých úverov domácnostiam stále drží nad dlhodobým priemerom, je výsledok v podobe vyšších cien nehnuteľností jednoznačný,“ konštatovala NARKS. Podľa štatistík NBS stál štvorcový meter nehnuteľnosti v Bratislave pred piatimi rokmi 1 652 eur a teraz je priemerná cena 2 053 eur, čo je nárast o 24 percent.
Dopyt naďalej zostáva stabilný
Hoci sa tempo rastu úverov na Slovensku už od minulého roka zmiernilo, dopyt naďalej zostáva. Dôvodom sú pretrvávajúce nízke úrokové sadzby aj silná konkurencia na úverovom trhu. Celkové dlhy slovenského obyvateľstva ku koncu minulého roka presiahli hodnotu 35 miliárd eur. Obrovské pôžičky môžu začať spôsobovať problémy aj v ekonomicky dobrých časoch po tom, čo Európska centrálna banka začne dvíhať základnú úrokovú sadzbu. Vyššie úroky totiž mesačné splátky hypoték zdražia o desiatky až stovky eur, čo môže spôsobiť obrovské problémy ľuďom zvyknutým žiť od výplaty k výplate. Pri hypotékach sú totiž úroky fixované na jeden, tri, päť až desať rokov. Po uplynutí tohto obdobia banky klientom zmenia úrokovú sadzbu na základe aktuálnych úrokových sadzieb. V snahe zabrániť rizikovému zadlžovaniu ľudí.
Národná banka Slovenska začala sprísňovať podmienky a tvoriť preventívne opatrenia na poskytovanie úverov. „Pokračujúci priaznivý makroekonomický vývoj a postupne sa prehrievajúca ekonomika, zvlášť na pracovnom trhu, aktuálne významnou mierou prispievajú k rastu dopytu po nových úveroch,“ konštatuje NBS. Zadlženosť zaznamenala v závere minulého roka v rámci jednotlivých segmentov súkromného sektora odlišný vývoj. Zadlženosť domácností naďalej rástla, dlh podnikového sektora sa v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) znížil.
„Napriek uvedenému vývoju zadlženosti podnikov v závere roka patrilo Slovensko aj v roku 2018 k piatim najrýchlejšie sa zadlžujúcim krajinám v rámci Európskej únie (EÚ). Kým väčšina krajín EÚ v priebehu minulého roka znižovala svoj dlh v pomere k HDP, Slovensko patrilo k ôsmim krajinám EÚ, ktorým zadlženosť v pomere k HDP rástla,“ doplnila NBS.
Zisk bankového sektora sa vlani mierne zvýšil
Zisk bánk sa minulý rok zvýšil, a to aj napriek prostrediu klesajúcich úrokových marží. „Tlak na úrokové marže, vyvolaný pretrvávajúcimi nízkymi úrovňami úrokových mier, sa banky snažia dlhodobo kompenzovať zvýšeným poskytovaním úverov. Hoci táto stratégia pomáha bankám udržiavať zisk, zvyšuje sa tak citlivosť bankového sektora voči rizikám cyklického charakteru,“ upozorňuje NBS. Zároveň pri dosahovaní zisku ťažia aktuálne banky z výrazne nízkej úrovne nákladov na kreditné riziko v posledných rokoch. „V prípade, že by sa miera nákladovosti zvýšila na úroveň z rokov 2013 – 2016, čistý zisk bankového sektora by oproti aktuálnym úrovniam klesol o 30 %. Voči tomuto riziku je zvlášť citlivá skupina malých a stredne veľkých bánk, kde by tento dosah mohol byť aj viac ako dvojnásobný,“ priblížil slovenský regulátor.
.....
TV Pravda: Pre ťažkosti so splácaním dlhov má exekútora na krku každý piaty občan Slovenska. Pre koho je dobrý osobný bankrot? Pozrite si video.