„Lykožrútová kalamita dosiahla taký rozsah, že by sme museli vyrúbať všetky smrekové lesy. To je samozrejme nemysliteľné, aby polovicu národného parku tvorila holina,“ uviedol riaditeľ. Rúbať sa preto bude pre bezpečnosť návštevníkov a ochranu susedných lesov na okrajoch parku.
V určitých častiach národného parku tak budú uschnuté lesy, podľa odborníkov je to ale lepšie ako holina, pretože na takých miestach je vlhkosť, je tam tieň. „Nová generácia lesa tak má podstatne lepšie podmienky na rast,“ povedal Benda.
Už v tomto roku nezasahovala správa v 1. zóne parku. „Dôvodom nezasahovania do niektorých lokalít je aj to, že s technikou sa tam človek nedostane a ručnou prácou je to neriešiteľné,“ poznamenal riaditeľ. „Národný park je tu na to, aby sledoval prirodzené procesy. Les má obrovskú silu, takže aj keby nikto nezasahoval, ľudia sa nemusia báť, že tu lesy nebudú, akurát budú mať inú podobu, nebudú to smrekové monokultúry ako dnes,“ zdôraznil Benda.
S premenou lesa tam, kde bol pôvodne len smrekový na zmiešaný, začali správcovia už pred dvadsiatimi rokmi, keď najmladší národný park v ČR vznikol. "Chceli som tu premenu urobiť pomaly, to sa darilo do roku 2018, štvrtinu smrečín sme takto prerobili, potom do toho vstúpilo sucho, ktoré zmenilo podmienky hry. Jedinou prioritou sa stalo potláčanie lykožrúta a stala sa z toho výroba holých plôch, pritom lykožrút postupoval ďalej, "povedal hovorca parku Tomáš Salov.
Teraz nechajú správcovia smrekové plochy tak a počkajú až vznikne prirodzenou cestou hustý prípravný porast. Až do neho potom vysadia cieľové dreviny ako je buk, dub, javor či jedľa.
Kalamita lykožrúta zasiahla aj iné časti Českej republiky. „Prognóza odborníkov je taká, že smrekové lesy v Česku viac-menej zaniknú,“ povedal Benda s tým, že všetko bude veľa záležať od počasia.