Práca v noci a cez víkend naplní peňaženky. Príplatky skokovo stúpajú

Vláda následne valorizáciu časovo rozložila. Išlo však zjavne len o strašenie. Scenáre fabrík o redukcii investícií sa nenaplnili. Slovensko má stále v Európe mimoriadne lacnú a kvalifikovanú pracovnú silu.

Vďaka aktuálnej valorizácii zarobí robotník za osemhodinovú nočnú zmenu o 10,40 eura viac, ako keby pracoval cez deň. Doteraz bol príplatok len 7,20 eura. Príplatok za prácu v noci totiž stúpol už na 40 percent minimálnej hodinovej mzdy. V prípade rizikovej práce pôjde o 50 percent minimálnej hodinovej mzdy. Teda o 13 eur za jednu nočnú šichtu.

Na Slovensku je práca v noci či cez víkend pomerne rozšírená. „Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2018 v nedeľu zvyčajne chodí do práce každý šiesty Slovák,“ hovorí analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. Práca v sobotu je podľa nej realitou u pätiny zamestnancov. V noci pritom pracuje 15 percent ľudí, čo je najvyšší podiel v rámci únie, dodáva analytička.

Viac na výplatnej páske uvidia aj tí, čo pracujú v niektorý z víkendových dní. Príplatok za prácu v nedeľu stúpol z 50 na 100 percent minimálnej hodinovej mzdy. O polovicu išla hore aj dodatočná odmena za prácu v sobotu – a to na 50 percent minimálnej hodinovej mzdy. Za odrobený víkend si tak zamestnanec prilepší o 39 eur. Príplatky sa počítajú z minimálnej mzdy a od budúceho roka by si tak ľudia pracujúci v netypických časoch mohli prilepšiť ešte o čosi viac.

Milión ľudí si môže prilepšiť

Vyššie príplatky sa tak týkajú takmer milióna ľudí. Z toho 800-tisíc pracuje v súkromných firmách. Ide hlavne o niektoré odvetvia ako priemysel, obchod či cestovný ruch. Bez prestávky pracujú aj zdravotníci či farmári. „Tak ako si ľudia nevyberajú, kedy budú chorí alebo hospitalizovaní, tak ani hospodárske zvieratá nepoznajú dni v týždni a profesionálnu starostlivosť si vyžadujú nepretržite,“ hovorí Sadovská.

Počítať sa však pre vyššie príplatky dá aj s rastom cien, upozorňuje analytička – a to nielen tovarov, ale aj služieb. Firmám totiž pre príplatky stúpnu náklady na zamestnancov. „V niektorých firmách zase môže manažment pristúpiť ku skráteniu prevádzkových hodín, v iných sa zase počas noci či cez víkend pracovať ani nebude,“ hovorí Sadovská. Niektorým obchodníkom v tomto smere napokon prišlo vhod, že štát prikázal zatvoriť obchody počas štátnych sviatkov. Nakúpiť sa tak nedalo napríklad ani včera – 1. mája.

Otázne je aj to, ako sa s tlakom na rast platov vyrovná spomaľujúca ekonomika. Je totiž zrejmé, že už zaradila spiatočku. O minulom roku sa dá hovoriť ako o ekonomickom vrchole Slovenska. Vlani naša ekonomika vzrástla o vyše štyroch percent, tento rok to má byť už len o 3,4 percenta.

„Nastavenie príplatkov, či už za prácu v noci, alebo cez víkend, ovplyvňuje celú ekonomiku,“ hovorí analytička Poštovej banky Lucia Dovalová. Hoci zamestnancov potešia, pre firmy však znamenajú zvýšené náklady.

Náročné to je pre menšie firmy

Náročnejšie je to podľa analytičky hlavne pre menšie firmy. Tie by v prípade vyššej finančnej záťaže mohli pristúpiť k zrušeniu nočných či víkendových zmien, ak by sa im finančne neoplatili, vysvetľuje Dovalová. V inej situácii sú veľké podniky. Tie často svojim ľuďom už štedré príplatky poskytujú. Ďalšie zvýšenie príplatku by sa ich tak stále nemuselo dotknúť.

Rast mzdových nákladov má aj podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka na ekonomiku brzdiaci efekt. „Vyššia efektivita práce je kľúčová pre ďalší dlhodobý rozmach,“ hovorí. Vznikne tak oveľa väčší tlak na zavádzanie automatizovaných procesov a digitalizáciu, dodáva analytik.

Zaujímavé to bude tento rok aj pre štátnych zamestnancov. Vlani mnohým podľa novely Zákonníka práce, ktorá zvýšenie príplatkov zaviedla, sadzby klesli. V takom prípade však mali možnosť ísť podľa starého systému. Ten vyrátava odmenu z priemerného pla­tu.

Pri nižších mzdách tak zamestnancom štátu príplatky narástli. Napríklad opatrovateľka v mestskom domove dôchodcov s funkčným platom 350 eur dostávala ešte predvlani za osemhodinovú nočnú službu príplatok 4,38 eura. Od mája minulého roka sa príplatok zvýšil na 6,62 eura. No v tomto roku si od mája už prilepší o 10,40 eura.

Pekári, hotely a reštaurácie

Opatrenie postihne predovšetkým spoločnosti, ktoré musia svoju činnosť vykonávať aj v noci, vysvetľuje Tomčiak. Typickým príkladom sú producenti čerstvých potravín – napríklad pekári. Tí už vlani pre vysoké náklady hrozili zdražovaním aj štrajkom pred Vianocami. Problém sa nakoniec utriasol, no na cenách pečiva ho pocítili aj spotrebitelia. Mzdy v pekárenskom odvetví sú však aj s príplatkami nízke a pekárňam chýbajú ľudia. Ide totiž o ťažkú prácu, pričom človek veľa nezarobí. U výrobných pracovníkov v pekárňach stúpli platy po minuloročnom zvýšení príplatkov približne o 11 percent. V praxi to znamená priemerný mesačný plat okolo 705 eur namiesto 635 eur.

Podobne je to v cestovnom ruchu. Aj tam išli ceny o niečo hore. To, či druhá vlna zvyšovania príplatkov zatlačí na ceny, sa ukáže po niekoľkých mesiacoch, podobne ako to bolo vlani. Sem patria aj kaviarne, reštaurácie, hotely či rôzne športové alebo kultúrne zariadenia. Ide o podniky, ktorých služby využívajú ľudia hlavne večer, v noci či cez víkend. Dovalová nepredpokladá, že by došlo ku skracovaniu prevádzkových hodín v týchto zariadeniach. „Obmedzenie služieb v týchto podnikoch by totiž bolo na škodu nielen pre zákazníkov, ale aj samotných podnikateľov,“ hovorí analytička. Zvýšenie príplatkov za prácu v noci či cez víkend sa tak skôr premietne do zvýšenia cien.

Nemocnice aj automobilky

Vrásky na čele spôsobilo minuloročné zvyšovanie príplatkov nemocniciam. Asociácia nemocníc Slovenska vlani varovala, že pôjde o náklady na úrovni okolo 15 miliónov eur. Tento rok by to malo byť len o niečo menšie číslo.

Nočnú zmenu však majú napríklad aj automobilky. „Firmy budú optimalizovať svoju výrobu tak, aby v noci a v dňoch pracovného pokoja zamestnávali čo najmenej ľudí,“ hovorí Tomčiak. Myslí si však, že vyššie náklady na prácu majú firmy stále z čoho vykryť. Väčší dosah na firmy má podľa analytika nedostatok ľudí, pre ktorý prudko rastú priemerné mzdy.

Podľa najnovších údajov z úradov práce totiž dosiahla miera nezamestnanosti v marci 5,03 percenta. „Počet voľných pracovných miest ostáva rekordne vysoko, hlavne na západnom Slovensku,“ upozorňuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Nedostatok domácich pracovníkov firmy vo veľkom vykrývajú cudzincami. Zamestnanosť cudzincov išla v marci medziročne hore o takmer dve pätiny, na 70,8 tisíca zahraničných zamestnancov. Medzi nimi prevládajú zamestnanci z Rumunska, Ukrajiny a zo Srbska. Podľa Muchovej sa dá očakávať v tomto roku ďalší pokles miery nezamestnanosti – hoci pomalším tempom, čo ešte viac zatlačí na trh práce.

Ďalšie zdražovanie?

S cenami to však ružové nebude. A nepôjde len o zvýšené príplatky. Opatrenie ešte posilní inflačné tlaky v slovenskej ekonomike. „Nedá sa ale uviesť, že by mali ceny výrazne vzrásť len kvôli tomuto nariadeniu,“ hovorí Tomčiak. Za dražením sú aj vyššie ceny energií a ropy, prehriaty pracovný trh či rast spotreby spôsobený zvyšovaním platov.

V marci pritom podľa Štatistického úradu išli ceny medziročne hore o 2,7 percenta. Medzimesačne si pripísali 0,6 percenta. Hore išli potraviny aj palivá. Ešte výraznejšie sa zdražovalo začiatkom roka, keď ceny v januári poskočili oproti koncu minulého roka o tri percentá. Bol za tým aj zrušený osobitný odvod, ktorý zatlačil hlavne na ceny obchodníkov.

Efekt vyšších príplatkov sa pritom bude nabaľovať – ceny totiž nezdvihnú len obchodníci, ale pred nimi napríklad už spomenutí pekári či mlynári. Výsledkom tak bude zvýšenie cien pre spotrebiteľov. O tom, o aké zdraženie nakoniec pôjde, bude rozhodovať aj trh. „Konečná cena nie je ovplyvnená len nákladmi jednotlivých výrobcov a obchodníkov, ale aj cenovou politikou, konkurenčným bojom a snahou o získanie zákazníka,“ hovorí Dovalová. Závisieť tak podľa nej bude aj od konkrétneho produktu. A tiež od toho, koľko nočných či víkendových zmien sa pri jeho výrobe musí odpracovať či od cenovej politiky producenta.