Na jeho dosiahnutie presunul vtedajší minister financií Peter Kažimír chýbajúcich 96,9 milióna eur z rezerv. Pôvodný návrh bol totiž o čosi menej razantný. V rezervách tak mala ostať ešte päťmiliónová rezerva vlády, tiež 1,5 milióna eur z rezervy premiéra a vyše 223 miliónov eur na eurofondy. Na vtedy chystané sociálne opatrenia bola vyčlenená suma 400 miliónov eur. Tá mala pokryť obedy zdarma, štedrejšie dôchodky či dvojnásobný bonus pre deti do šesť rokov a pôžičky pre mladých.
Podľa septembrovej makroprognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií sa na tento rok počítalo s rastom až 4,5 percenta. Ekonomika mala spomaľovať až od budúceho roka, no stále by rástla tesne pod štyri percentá. Optimistické vyhliadky vtedy podporovali aj čísla za druhý a tretí kvartál 2018, keď rast prekročil 4,5 percenta.
Neistota brzdí sľubný rozbeh
Začiatkom tohto roka však už bolo všetko inak. Sľubný rozbeh našej ekonomiky zbrzdilo globálne spomaľovanie, neistota okolo brexitu a nedoriešená colná vojna zo strany USA. Inštitút tak vo svojej februárovej makroprognóze revidoval svoje posledné odhady. Na tento rok sa už počíta len so štvorpercentným rastom, v budúcom ekonomika spomalí na 3,7 percenta.
"Nepriaznivý vývoj zahraničného dopytu sa odzrkadlí aj na exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky,“ dôvodil IFP.
Inštitút však menil aj daňovú prognózu. Na roky 2019 až 2022 rátal vo februári s mierne vyššími príjmami z daní a odvodov.
"V roku 2019 zvyšuje makroekonomický vývoj daňové príjmy o 96 miliónov eur, v roku 2020 o 84 miliónov eur a o 22 miliónov eur v roku 2021,“ odhadoval IFP.
Podpísať sa pod pozitívne výsledky má silný rast miezd. Tie by si v tomto roku mali pripísať okolo šesť percent. Už vo februári však IFP priznal, že nová legislatíva výnos daní znižuje. Ide hlavne o rôzne daňové úľavy ako oslobodenie 13. a 14. platov – pre ne by z rozpočtu malo podľa daňovej prognózy vypadnúť 29 až 50 miliónov eur. Na dane zatlačí aj dvojnásobný bonus na dieťa do šesť rokov. Inštitút tiež rátal s výnosom zo zrušeného osobitného odvodu. Chýba tak okolo 80 miliónov eur na zelenú naftu či systémové opatrenia v poľnohospodárstve.
Ďalšiu revíziu priniesol výhľad Národnej banky Slovenska (NBS). Podľa nej totiž má krajina ekonomický vrchol už za sebou. V tomto roku má rásť na úroveň 3,5 percenta, v tom budúcom sa dostane na 3,4 percenta, odhaduje NBS. V roku 2021 to má byť 2,8 percenta. Podobne skresal odhady pre Slovensko aj Brusel.
.....
VIDEO: USA firemné dane znížili, prečo by nemohlo aj Slovensko? Kde by bolo vhodné dane znížiť a kde nie? Odkiaľ vziať peniaze na diaľnice? Ako krajina zvládne starnutie obyvateľstva či prechod z montážnej haly Európy? Pozrite si video z ekonómom Slovenskej akadémie vied Vladimírom Balážom.
Je priestor na nižšie dane?
Nový minister, ktorým má byť Ladislav Kamenický (Smer), bude musieť nájsť priestor na zníženie daní. Na stole je návrh národniarov na zníženie daní pre firmy zo súčasných 21 na 15 percent. SNS chce pritom znížiť aj daň z pridanej hodnoty (DPH) o polovicu na potraviny a tlač. Aktuálne sa nižšia, 10-percentná sadzba platí napríklad na vybrané produkty ako čerstvé mäso, maslo či chlieb.
V hre je však aj zvýšenie nezdaniteľného minima z dielne Mostu-Híd, čo by okamžite zvýšilo čisté prímy všetkých pracujúcich ľudí. Hore by malo ísť z 19,2-násobku životného minima na 22,7-násobok životného minima. Teda o vyše 700 eur, na okolo 4 655 eur. Zdvojnásobiť by sa mal podľa návrhu Smeru zase vianočný príspevok pre dôchodcov, zo 100 na 200 eur.
O návrhoch mal parlament rokovať už na poslednej schôdzi, no práve kvôli chýbajúcemu šéfovi rezortu financií ich presunul až na máj. Kažimír naposledy priznal existenciu kompromisného návrhu v šuplíku vtedy ešte jeho rezortu. Rozhodovať však bude až nový minister.
Na štátnu kasu tlačia aj rekreačné poukazy. Tie si zamestnanci môžu nárokovať už od januára. Peniaze na ne však chýbajú v zdravotníctve aj v školstve. Na príspevok od zamestnávateľa majú totiž nárok aj ľudia pracujúci vo verejnej a v štátnej správe. Nárokovať si môžu maximálne 275 eur.
Vo vzduchu visia stále aj obedy zdarma, ktoré platia zatiaľ pre škôlkarov v poslednom ročníku škôlky, ale od septembra majú mať obedy zdarma aj všetci žiaci základných škôl. Otázne je, či zakalkulovaných okolo 100 miliónov eur pokryje dotáciu na stravu. Už teraz sa množia prípady samospráv, čo pre opatrenie siahli na miestne poplatky. Pri prípadnom znížení výberu daní by mali mestá a obce ešte hlbšie do vrecka.