Gigafabrika na batérie do elektromobilov môže byť aj na Slovensku

Lacnejší plyn, výroba batérií, viac zelených zdrojov. V utorok vznikla v EÚ Energetická únia. Tá má posunúť politiku únie v oblasti energetiky a klímy na vyššiu úroveň. Silnejší ma totiž byť nielen vnútorný trh s energiou, no zvýši sa aj energetická bezpečnosť únie. Stačí si spomenúť na plynovú krízu pred desiatimi rokmi. Pomôcť má totiž aj diverzifikácia zdrojov plynu. Výsledkom by mohli byť aj nižšie ceny.

11.04.2019 15:30
debata (33)

"Cez novú infraštruktúru – či už ide o plynovody, alebo o LNG terminály na skvapalnený plyn – zvyšujeme konkurenciu na trhu, od čoho si sľubujeme aj nižšie ceny plynu,” hovorí pre denník Pravda podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Je to podľa neho osobitne dôležité pre strednú a juhovýchodnú Európu. Tu sa podporili projekty ako napríklad plynové prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom, LNG terminál na severe Poľska, baltský plynovod či plynovod Južný prúd. Slovensko by takto malo mať tri rôzne zdroje plynu – ruský plyn prúdiaci cez Ukrajinu, nórsky plyn z baltského plynovodu a takisto skvapalnený plyn z Poľska, vysvetľuje eurokomisár. Prioritou však naďalej zostáva aj zabezpečenie tranzitu pre ukrajinskú trasu. Túto trasu totiž vytláča dostavba Nord Streamu 2. Najnovšie sa hovorí o minimálne 60 miliardách kubických metrov ročne, no stále nie je nič isté.

Brusel si však takto posilnil svoju pozíciu pri rokovaniach s Ruskom, kde je v hre dostavba baltského plynovodu, ale aj s Američanmi. Práve USA tlačia Európu do zvýšenia odberu ich skvapalneného plynu. Ten je však drahší ako ruský. Množstvo amerického plynu na európskom trhu však koncom minulého roku rázne poskočilo. Je za tým minuloročná dohoda medzi predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudeom Junckerom s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten vynulovanie ciel podmienil zvýšením dovozu americkej geneticky modifikovanej sóje do EÚ a tiež vyšším vývozom tamojšieho skvapalneného plynu. Definitívna dohoda by mala uzrieť svetlo sveta podľa niektorých odhadov do leta tohto roka. Stále však nič nie je isté.

Zatiaľ podľa analytika spoločnosti Finlord Borisa Tomčiaka ide skôr o snahy koordinovať rozvoj energetickej produkcie a distribúcie v Európe. Na prípadné výraznejšie cenové skoky v energetike si ešte počkáme. "Ceny energií by teda nemali klesnúť, ale mala by sa zlepšiť stabilita dodávok energií a bezpečnosť energetickej siete,“ hovorí analytik. Energetická únia bude slúžiť ako koordinačný orgán pri presadzovaní znižovania emisií v jednotlivých členských štátoch, dodáva.

Čaká nás tiež tlak na zvýšenie produkcie energií z obnoviteľných zdrojov energie. "V našom prípade pôjde predovšetkým o produkciu z biomasy, zo slnka a z malých vodných elektrární,“ hovorí analytik. Viac ako polovicu energie u nás vyrábajú atómky, upozorňuje Tomčiak, nasledujú fosílne palivá. Tie sú však v nemilosti Bruselu. Do roku 2023 by sa mala skončiť výroba elektriny z domáceho uhlia na hornej Nitre. Tento región čaká rozsiahla premena. Ďalších 17 percent vyrábame vo vodných elektrárňach. Zvyšok tvorí zelená výroba.

Ministerstvo hospodárstva je k energetickej únii zatiaľ zdržanlivé, najprv si chce európske materiály preštudovať. Podľa hovorcu rezortu hospodárstva Maroša Stana sme pripravení aj na snahy o zelenšiu Európu. "Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo má byť nákladovo efektívny, dostupný a spravodlivý pre občanov pri snahe minimalizovať dosahy na konkurencieschop­nosť EÚ priemyslu,“ upozorňuje Stano. V súčasnosti sa podiel bezuhlíkovej výroby – teda energie z jadrových elektrární, vodných elektrární a zo zvyšných obnoviteľných zdrojov pohybuje na úrovni 80 percent celkovej výroby elektriny, dodáva.

Slovensko však nateraz v zelených zdrojoch zaostáva. Brusel nám to vyčítal aj v najnovšej správe o stave krajiny. Do roku 2020 má byť podiel obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 14 percent, to nateraz napĺňame len sťažka. V roku 2017 dokonca klesol viac ako o percento oproti roku 2015. Zelené zdroje tak tvoria len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie.

Batérie ako cesta pre Slovensko?

Súčasťou energetickej únie je aj podpora pre výrobu batérií. To by mohla byť šanca aj pre Slovensko. Minister hospodárstva Peter Žiga sa ešte začiatkom mesiaca vyjadril, že Slovensko rokuje s potenciálnymi japonskými, juhokórejskými a čínskymi výrobcami elektrických batérií.

"Je tu príležitosť podporiť vznik európskeho výrobného klastra na základe francúzsko-nemeckej iniciatívy vychádzajúcej z Európskej batériovej aliancie,“ hovorí Stano. Slovensku by sa podľa neho mohlo podariť v krátkom čase získať zahraničného investora v oblasti výroby batérií pre automobilový priemysel.

Tá má aj podporu eurokomisára. "Sme svetovým lídrom vo výrobe automobilov na obyvateľa, a preto musíme držať krok s trendom elektromobility,“ hovorí pre denník Pravda Šefčovič. V únii má vyrásť 30 gigafabrík na batérie. Jedna z nich by mohla byť aj u nás. Nádeje vkladá do projektu Inobat, ktorý sa rozvíja najsľubnejšie. Zabojovať by však mali aj manažéri automobiliek u nás. Únia ponúka na vývoj v tejto oblasti na tento rok 114 miliónov eur a na budúci rok to bude 132 miliónov, dodáva Šefčovič.

.....

VIDEO: Pozrite si prvý elektrický Peugeot z Trnavy! Dojazd má 340 km.

Video

Viac ekodaní

Zmeniť sa má aj postup pri hlasovaní v oblasti energetiky, ale aj klímy. Po novom bude rozhodovať v týchto oblastiach takzvaná kvalifikovaná väčšina. Zamedziť by sa tak malo vetovaniu rozhodnutí niektorým z členských štátov. Európa by tak mohla byť rýchlejšia pri rozhodovaní o niektorých nepopulárnych rozhodnutiach v oblasti ochrany životného prostredia. Posledné slovo však budú mať samotné členské krajiny – jednohlasnoť si totiž budú musieť odhlasovať.

Spoločné pravidlá o energetických a klimatických daniach siahajú ešte do roku 2003. Snahy o zmenu sa začali pred ôsmimi rokmi. V tom čase vznikli aj emisné kvóty. Teraz sa opäť rozbieha diskusia o možnosti ďalšieho environmentálneho zdanenia. Otázne sú hlavne výnimky pre letectvo, námornú či cestnú dopravu. Tie totiž hatia zavádzanie zelenších alternatív. Veď kto by prechádzal na ekologické palivo, keď sa mu to nevyplatí?

Do úvahy tak prichádzajú aj dane na letecké palivo. To je nateraz od daní oslobodené. No štáty tak stoja pred riešením problému čoraz väčšieho vplyvu leteckej dopravy na životné prostredie. Aktívne je v tejto oblasti najmä Francúzsko, Belgicko a Holandsko, ktoré podporujú zavedenie daní pre letecké palivo. O tejto dani sa začalo hovoriť ešte v roku 2005.

.....

VIDEO: Vlani sa na tisíc obyvateľov na Slovensku vyrobilo 198 nových áut. V porovnaní s 2017 ide o nárast o osem vozidiel a Slovensko si upevnilo pozíciu automobilovej veľmoci. Najväčšou výzvou bude postupný rozvoj výroby elektromobilov.

Video

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #elektromobil #batérie #energetická únia