Ku štvrtej správe o energetickej únii EK predložila aj správu o vykonávaní strategického akčného plánu o batériách a oznámenie o účinnejšom a demokratickejšom rozhodovaní v politike EÚ v oblasti energetiky a klímy.
Únia je globálnym lídrom v boji proti zmene klímy a všetky jej politiky uplatňované za posledných päť rokov vo všetkých oblastiach mali za cieľ posunúť ju na „správnu cestu“ prechodu na čistú energiu. Pri dodržaní podmienok, že treba využiť hospodárske príležitosti, ktoré dekarbonizácia ponúka, vytváraní rastu a pracovných miest a vyvíjať snahy o zdravšie prostredie pre spotrebiteľov.
Koncept energetickej únie zároveň podporuje aj prechod k čistej energii v európskom hospodárstve v kľúčových sektoroch v súlade so záväzkami EÚ vyplývajúcimi z Parížskej dohody. Podľa Šefčoviča ide o otázky, ktoré sa nedajú vyriešiť v rámci jednotlivých štátov.
Šefčovič spresnil, že energetická únia ako jedna z desiatich priorít exekutívy EÚ pod vedením Jeana-Clauda Junckera je splnená „do poslednej bodky“ aj napriek mnohým skeptickým názorom spred štyroch rokov a možno hovoriť o úspešnej realizácii jednotnej, vzájomne prepojenej, bezpečnej a trvalo udržateľnej energetickej únie, ktorá bola v roku 2014 len víziou.
„Ak sa na to pozrú odborníci, tak musia súhlasiť, že sme začali najväčšiu transformáciu energetiky a energetických sietí od druhej priemyselnej revolúcie,“ uviedol Šefčovič.
Odkaz je podľa neho jasný: energetická únia je z pohľadu práce EK hotová, lebo všetky legislatívne opatrenia, ktoré boli navrhnuté, sú aj prijaté. Aj vďaka 71 trialógom s vyjednávačmi z Európskeho parlamentu a Rady EÚ, za čo sa Šefčovič osobitne poďakoval komisárovi pre energetiku a zmeny klímy Miguelovi Ariasovi Caňetemu.
Európska únia od roku 2014 v rámci rozvoja energetickej únie vynaložila 3,4 mld. eur na projekty energetického prepojenia Európy. Zrealizovalo sa viac ako 30 projektov spoločného záujmu a ďalších 75 projektov sa má zrealizovať do roku 2022. Únia sa zaviazala, že v rokoch 2014 až 2020 bude 20 percent jej celkových výdavkov súvisieť s ochranou klímy. EÚ je pritom na ceste splniť tento cieľ a v roku 2018 výdavky súvisiace s ochranou klímy dosiahli sumu 200 mld. eur, konštatovala komisia.