Zmätky okolo II. piliera

Po pätnástich rokoch II. penzijného piliera väčšina dôchodcov prerába na vstupe do súkromného systému. Namiesto sľubovaných švajčiarskych dôchodkov súkromné poisťovne vyplácajú mizerné penzie. Priemerne zarábajúci človek dostane približne o 25 eur nižší dôchodok ako človek spoliehajúci sa v starobe len na štát. Poberanie súkromnej penzie priemerne zarábajúceho človeka počas jedného roka pripraví až o 300 eur.

03.04.2019 06:00
dôchodci, seniori, dôchodok, manželia, zmluva Foto:
Vyššie dôchodky z druhého piliera má podľa vládnych analytikov zabezpečiť povinný vstup do akciových fondov.
debata (260)

Za nízkymi súkromnými dôchodkami stoja vysoké marže poisťovní a investovanie peňazí do slabo zarábajúcich dlhopisových fondov. Experti ministerstva financií aktuálne navrhujú riešiť práve problém zlého investovania v II. pilieri. Samotné vysoké marže súkromných poisťovní však zatiaľ nikto nerieši.

Väčšina ľudí musí z úspor poberať nízke súkromné penzie. Minúť časť peňazí podľa vlastného uváženia môžu len tí ľudia, ktorých štátna penzia bude minimálne vo výške priemerného dôchodku, čo je aktuálne suma 456,79 eura. Napríklad človek zarábajúci celý život priemernú mzdu mal v roku 2015 v druhom pilieri nasporených 7 360 eur. Z týchto peňazí si mohol kúpiť súkromný dôchodok vo výške 21 eur. Človek by na dôchodku musel byť najmenej tridsať rokov, aby si mohol povedať, že to, čo si nasporil, sa mu aj vrátilo. Po zohľadnení inflácie je prepočet ešte horší. Zároveň väčšiu časť dôchodku v sume 376 eur bude aj naďalej poberať zo štátneho piliera. Kombinovaný dôchodok vzniknutý zrátaním penzie z druhého aj prvého piliera dosiahne 397 eur Ak by sa priemerne zarábajúci človek v starobe spoliehal len na štát, v roku 2015 by dostal mesačný dôchodok v sume 422 eur.

Na rezorte financií však riešia niečo iné. Podľa vládnych analytikov nastavením správnej investičnej stratégie môžu mať ľudia po odchode do penzie až o štvrtinu vyššie úspory ako dnes. Väčšina úspor je v garantovaných fondoch, kde uhradia prípadné straty dôchodkové správcovské spoločnosti.

Pred siedmimi rokmi boli ľudia do garantovaných fondov presunutí automaticky a následne sa na základe vlastnej žiadosti mohli opäť vrátiť do akciových fondov. Po presune sa väčšina ľudí rozhodla ostať v garantovaných fondoch. „Ak by sporitelia v roku 2013 pokračovali v sporení v negarantovaných fondoch, mali by ku koncu roku 2017 na svojich dôchodkových účtoch približne o jednu miliardu eur viac,“ upozornil Inštitút finančnej politiky patriaci pod ministerstvo financií. Podľa prepočtov vládnych analytikov mal sporiteľ presunutý do garantovaných fondov v decembri 2017 na účte 6 300 eur. Ak by ten istý človek ostal aj naďalej v akciových fondoch, jeho úspory by boli o 1 500 eur vyššie a dosahovali by sumu 7 800 eur. Podľa vládnych analytikov bezkonkurenčne najviac peňazí zarobia ľudia nachádzajúci sa v indexových fondoch. „Ak by mal sporiteľ k dispozícii indexový fond od vzniku II. piliera a po celý čas by doň investoval, jeho úspory by k decembru 2017 dosahovali takmer 10-tisíc eur,“ uviedol Inštitút finančnej politiky.

V druhom pilieri má 1,4 milióna Slovákov investovaných vyše 8,44 miliardy eur. Väčšina peňazí, takmer 6,38 miliardy eur, sa nachádza v dlhopisových fondoch. V nich dôchodkové správcovské spoločnosti ľuďom garantujú, že prípadné straty vykryjú z vlastných peňazí a výsledkom sú veľmi malé výnosy. Za posledný rok sa zhodnotenie peňazí v dlhopisových fondoch pohybovalo v rozmedzí od mínus 1,54 percenta do plus 0,8 percenta. Oveľa menej peňazí, „len“ 2,06 miliardy eur, sa nachádza v negarantovaných fondoch. V nich si totiž prípadné straty zaplatia ľudia z vlastných peňazí a zvýšené riziko bolo doteraz vždy kompenzované vyššími výnosmi. Za posledný rok sa peniaze v zmiešaných fondoch zhodnotili od 1,14 do 1,62 percenta. Pri akciových fondoch sú ročné výnosy od mínus 1,85 do plus 6,75 percenta. Už tradične najviac peniaze ľudí zhodnocujú indexové fondy, ktorých ročné výnosy sú od 1,88 do 8,77 percenta.

Analytici ministerstva financií navrhujú mladých ľudí automaticky presunúť do rizikových akciových a indexových fondov. Udeje sa tak v čase, keď po dlhých rokoch rastu čakajú akcie pravdepodobne prudké prepady hodnoty. „Za štyridsať rokov pracovnej kariéry ľudia zažijú niekoľko pádov akciových trhov. Tie budú následne prekonané budúcim rastom a pre mladých ľudí je naozaj výhodné na začiatku pracovnej kariéry investovať peniaze do akciových a indexových fondov,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Inštitút finančnej politiky navrhuje pre ľudí vstupujúcich do II. piliera takzvanú akumulačnú stratégiu. V nej sa noví sporitelia ocitnú automaticky a vystúpiť z nej budú môcť len na základe vlastnej žiadosti. Pri akumulačnej investičnej stratégii prestanú sporitelia posielať všetky peniaze do akcií až po tom, čo počet rokov do dôchodku bude nižší ako počet rokov doterajšieho sporenia. V prípade mladého človeka, ktorý do práce nastúpi v dvadsiatich rokoch, sa tak stane v 42 rokoch.

„Následne sporiteľ posiela nové príspevky do dlhopisového fondu. Zavedenie tejto stratégie musí byť prepojené s úpravou výplatnej fázy,“ uviedol IFP. Zmena spočíva v tom, že aj vo výplatnej fáze budú peniaze investované do akcií a ich podiel sa počas prvých desiatich rokov dôchodku zníži na 20 percent. V tomto prípade si tak ľudia pri odchode do penzie nebudú od poisťovní kupovať súkromný dôchodok, ale peniaze budú čerpať priamo z Dôchodkových správcovských spoločností prostredníctvom takzvaného programového výberu. Zároveň súkromný dôchodok si kúpia až po desiatich rokoch života na penzii. Pri tomto riešení si súkromné penzie budú kupovať až 74-roční ľudia a práve pre vyšší vek im súkromné poisťovne budú vedieť ponúknuť oveľa vyššie penzie ako dnes.

Takto nastavená investičná stratégia je vhodná pre tých ľudí, ktorí pôjdu do penzie najskôr o dvanásť rokov. „Sporiteľovi, ktorý bude počas celej kariéry investovať podľa odporúčanej predvolenej stratégie, bude poskytnutá garancia v podobe nezáporného nominálneho zhodnotenia,“ uvádza IFP. Udeje sa tak na základe špeciálneho fondu, ktorý bude ľuďom garantovať, že zo systému nedostanú menej peňazí ako doň vložili. Nevýhodou tohto riešenia je, že poplatky znížia zisky tých ľudí, ktorí budú do dôchodku odchádzať v časoch vysokých rastov akciových trhov.

Pre štátom regulované poplatky dnes sporenie v druhom pilieri patrí k najvýhodnejším spôsobom investovania peňazí na Slovensku. „Práve pre nízke poplatky sa do druhého piliera oplatí odvádzať dobrovoľné príspevky a túto výhodu by aj štát mohol viac propagovať,“ dodal Baláž. Zároveň po dosiahnutí dôchodkového veku si ľudia môžu vybrať všetky dobrovoľne zaplatené príspevky a minúť ich na čo sa im len zachce.

Pri súkromných dôchodkoch tiež ľudia musia počítať s tým, že penzie nebudú valorizované vôbec alebo maximálne len o dve percentá za rok. Zároveň aj dedenie sa vzťahuje len na penzie vyplatené počas prvých siedmich rokov života na dôchodku. Ak človek dostávajúci súkromný dôchodok vo výške 21 eur umrie po troch rokoch života na penzii, jeho dediči dostanú 1 008 eur. V tomto prípade človek za možnosť súkromného dôchodku zaplatil 7 360 eur a poisťovňa následne vyplatila na súkromných dôchodkoch 756 eur a dediči získali 1 008 eur. V tomto prípade tak súkromná poisťovňa zarobila 5 596 eur.


VIDEO: Nízke úrokové sadzby Európskej centrálnej banky aj v tomto roku prinesú v garantovaných fondoch nízke výnosy. Ľudia sporiaci v II. pilieri musia zároveň počítať s tým, že prípadné straty v negarantovaných fondoch zaplatia z vlastných peňazí.

Video

VIDEO: Treba nájsť politickú dohodu na opravu II. piliera, povedal podpredseda vládnej strany Most-Híd a štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna pre TV Pravda.

Video

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 260 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #II. pilier