Kým byť? A čo tak hospodárom krajiny

V týchto dňoch sa rozhoduje o tom, kto bude vyrábať slovenské potraviny. Dvetisíc deviatakov sa môže prihlásiť na štúdium poľnohospodárskych a potravinárskych odborov. Získajú ich školy a následne družstvá, farmári, pekári, mäsiari, mliekari? Kredit povolaní voňajúcich chlebom, mliekom, medom či mäsom nie je veľký, ale Slovensko ich ešte nikdy tak veľmi nepotrebovalo ako dnes.

31.03.2019 14:00
debata (1)

Potravinové hospodárstvo je v takej kaši, v akej možno nebolo ani po prechode frontu na konci druhej svetovej vojny. Pracovníci, ktorí sú jeho krvou, starnú, odvetvie držia nad vodou ľudia, ktorí prekročili hranicu päťdesiat a šesťdesiat rokov. Zdanlivo priemerný vek 44,7 roka nie je zlý, lenže mladých ľudí schopných nahradiť generáciu odchádzajúcu do dôchodku je zúfalo málo.

Pracovať v agropotravi­nárstve ľudí neláka, pretože prestíž odvetvia hlboko upadla. Pritom najmä posledné desaťročie prinieslo také hlboké zmeny vyvolané nástupom supertechnológií, že si treba kardinálne poopraviť názor na perspektívnosť profesií spojených s výrobou potravín.

Peter Ježo, predseda PD Mestečko neďaleko... Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Peter Ježo Peter Ježo, predseda PD Mestečko neďaleko Púchova, ktoré je piaty najväčší zamestnávateľ v okrese.

PD Mestečko neďaleko Púchova je piaty najväčší zamestnávateľ v okrese, kde poľnohospodárstvu silno konkurujú rôzne druhy priemyslu spojené s výrobou automobilov. Tunajšie družstvo dáva prácu 250 ľuďom a to hospodári len na 2 400 hektároch pôdy. Mladý predseda družstva Peter Ježo hovorí, že ulovia každú voľnú rybičku na pracovnom trhu. Družstvo ich totiž dokáže zamestnať buď ako traktoristov, opravárov, alebo strojárov produkujúcich poľnohospodárske stroje, gumárenské súčiastky. A tiež v chove oviec, kôz, dobytka alebo v spracovaní mlieka na syry a jogurty. Družstvo dáva prácu aj 40 ženám pri šití odevov.

Nikto a nič nie je stratené

PD Mestečko vybočuje z radu bežného prístupu k podnikaniu na pôde a jeho manažovaniu, pretože na jednej strane diverzifikovalo, teda rozvrstvilo maximálne výrobu, na druhej strane sa permanentne stará o dorast do všetkých rozvíjaných poľnohospodárskych, potravinárskych aj iných výrob. V časoch, keď sa nosí jednoduchá štruktúra poľnohospodárskej výroby, je to čosi nezvyčajné, rovnako ako aj Mestečkom praktizované systematické vyhľadávanie mladých ľudí. Úzko napríklad spolupracuje s najbližšou Strednou odbornou poľnohospodárskou školou v Pruskom. Nečudo, že práve na družstve v Mestečku sa rozbehlo duálne vzdelávanie v poľnohospodár­stve.

Študent, ktorý je odchovancom na jednej strane školy v Pruskom a na druhej družstva, dostáva podnikové, teda družstevné štipendium a zároveň teóriu zo školy spája s prácou na dobre technicky vybavených pracoviskách. Mestečko má na okolí kredit firmy, s ktorou sa oplatí spojiť budúcnosť, pretože aj zárobky sú tu dobré. Priemer sa blíži k 900 eurám mesačne, najlepšie platené profesie prekračujú tisíc eur.

Družstvo zápasí samozrejme s rovnako "neprekonateľnými“ problémami ako inde. Na nedostatok pracovných síl v živočíšnej výrobe odpovedali prestavbou administratívnych budov na služobné byty. Peter Ježo správne podotýka, že mladí ľudia nemajú dnes na to, aby sa celoživotne upísali splácaniu hypoték. Z toho vyplýva, že kto chce zabezpečiť kontinuitu v produkcii mlieka, tradičných slovenských syrov, bryndze, musí mládeži ponúknuť štartovné aj v podobe bývania.

Roľnícka a potravinárska samospráva otvorila pálčivý problém v predvečer vypĺňania prihlášok na stredné odborné školy. Slovensko nepotrebuje odborníkov na sociálnu prácu ani stovky vykladačov diania na vnútropolitickej scéne, ale mladých ľudí, ktorí sa budú zručne a s nadhľadom starať o túto krajinu. Vráťme sa k Mestečku. V kraji, kde kedysi nebola núdza o bačov, táto profesia vymiera, družstvo našlo bačov až na východnom Slovensku. Aby si ich udržalo, muselo im zariadiť slušné bývanie. Lenže ak v Mestečku odčerpali bačov z východu, budú chýbať tam, to znamená, že problém treba riešiť komplexne na celom území Slovenska.

Protikrízové profesie

Nehľadiac na to, že sa rozbehlo duálne vzdelávanie, do ktorého je zapojených nateraz necelých 60 študentov, je poľnohospodárstvo a potravinárstvo na samom začiatku cielenej personálnej obnovy. Pred rokom Pravda priniesla rozhovor s Ladislavom Sedmákom, mladým agromanažérom z Rimavskej Soboty. Povedal v ňom, že propagácii poľnohospodárskych a potravinárskych profesií sa nevenuje takmer nijaká či minimálna pozornosť.

Na programe dňa sú dnes v médiách požiadavky automobilového priemyslu, ktorý tlačí na štát, aby mu pomohol v príprave profesií, z nich kľúčová je mechatronik. Ale takú istú profesiu potrebuje aj poľnohospodárstvo, presne znie agromechatronik. Je svojím spôsobom ešte náročnejšia, pretože k znalostiam potrebným na ovládanie strojov, do ktorých prenikli už digitálne technológie, treba pridať aj penzum poznatkov z biológie.

Akoby režisérom budúcnosti slovenskej ekonomiky unikala rola poľnohospodárstva a potravinárstva v živote dobre spravovanej spoločnosti. Krajina ho potrebuje, veď chceme jesť svoje chutné a zdravé potraviny, ktorých je z roka na rok menej. Posledná bilancia obchodu s agropotravi­nárskymi komoditami je otrasná – mínus 1,6 miliardy eur. Zo všetkých strán počuť slovo zmena. Nevieme však predstaviť poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako odvetvie, ktoré je spojené s ekonomickými a sociálnymi istotami, ako odvetvie, s ktorým sa oplatí spojiť svoju existenciu.

Do éteru už prenikajú správy o tom, že ekonomika bude mať tohto roku nižší prírastok, ako sa pôvodne odhadovalo. Bez ohľadu na to však každý deň všetci otvoria chladničky a začnú jesť, naobedujú sa, navečerajú. "Sme jediné anticyklické odvetvie, teda také, ktoré odoláva krízam,“ konštatoval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Čia vec? Celej spoločnosti, teda nás

V týchto dňoch vyrážajú tímy učiteľov zo stredných odborných škôl na základné školy, aby predstavili štúdium poľnohospodárskych a potravinárskych profesií ako atraktívne a prebili predsudky o ufúľanom, špinavom, slabo platenom odvetví. Žiadaní sú všetci od baču po biochemika potravinárskej výroby, od agromechatronika po ošetrovateľa dobytka v supermoderných dojárňach. K učiteľom by sa mali pridať manažéri poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov, veď ide o mládež, s ktorou sa spája existencia nimi vedených firiem.

A keby niekomu svitlo, mohol by sa do budúcna pripraviť dokumentárny film o tom, ako sa zmenilo poľnohospodárstvo a potravinárstvo 21. storočia. Lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť.

Je to predovšetkým výzva pre verejnoprávnu televíziu. Máme toľko zábavných programov, ale nemyslíme na podstatu nášho všedného žitia. Hovoríme o zdravých potravinách a nehovoríme o ľuďoch, ktorí za nimi stoja. Možno by bolo dobré aspoň občas pripomenúť moderátorom, že by do svojich relácií mohli a mali pozývať ľudí, ktorí dosiahli úspech ako vinohradníci, vinári, výrobcovia bryndze, vybudovali prosperujúce rodinné hospodárstva či poľnohospodárske a potravinárske podniky.

Mediálny mainstream akoby nevidel, čo sa v skutočnosti v slovenskej spoločnosti odohráva. Naše potravinové hospodárstvo podišlo k existenčnej hranici. Ak ho chceme vrátiť do vôd prosperity, musíme sa oň začať viac zaujímať a začať s poctivou výchovou a veľkorysejšou investíciou z verejných, ale aj zo súkromných firemných zdrojov do mladých ľudí.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo