O vlastnú daň sa snaží aj susedné Rakúsko. To počíta, že na zdanení inzercie internetových firiem by ročne mohlo získať 15 miliónov eur. Celkovo však Viedeň počíta až so sumou dvesto miliónov eur ročne. Daň má mať sadzbu tri percentá. Ide o dodatok k plánovanej európskej dani. Digitálnu daň chystá aj Francúzsko. Vybrať na nej plánuje okolo pol miliardy eur. Na vlastnej verzii digitálnej dane už začali pracovať aj v Rakúsku, Španielsku a Taliansku.
Návrh na obdobnú daň bol na stole aj na Slovensku. Ministerstvo financií malo na pripomienkovanie predbežnú informáciu o návrhu zákona o dani z digitálnych služieb ešte minulý rok v máji. Zákon mal zdaniť výnosy z poskytovania digitálnych služieb ako poskytovanie online reklamného priestoru, sprostredkovateľských služieb či predaj dát používateľov. Odvtedy však bolo okolo zákona ticho. Zdá sa, že nie nadlho.
Krajiny EÚ sa zatiaľ nedohodli
Členské štáty totiž v decembri 2018 nedosiahli jednohlasnú dohodu o digitálnej dani. V marci stroskotali aj snahy o dohodu o dani z digitálnej reklamy. Čo je jemnejšia verzia digitálnej dane.
"V kontexte tohto vývoja bude Slovenská republika v nasledujúcom období analyzovať možnosti nastavenia tejto dane s efektom jej prípadného zavedenia do praxe v budúcnosti,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Slovensko podľa nej otvorene podporovalo prácu na otázkach digitálneho zdaňovania na úrovni EÚ od samého začiatku. Podporu pritom od nás malo aj dočasné opatrenie, pokiaľ sa nepodarí prijať komplexné, ideálne globálne riešenie v oblasti zdaňovania digitalizovanej ekonomiky. Ide o to, že bežné firmy platia zo svojich ziskov v únii daň priemerne okolo 23 percent. Tie internetové ani nie polovicu z toho. Sú za tým nateraz platné pravidlá zdaňovania, podľa ktorých dani podlieha len aktivita firmy prítomnej v tom-ktorom štáte. Online giganti tak majú svoje oficiálne sídla tam, kde sú nízke daňové sadzby. Napríklad v Luxembursku, Írsku či Holandsku.
Hľadá sa cesta pre online biznis
Zdanenie príjmov z digitálnej ekonomiky je podľa Miroslava Marcinčina zo Slovenskej komory daňových poradcov výzvou, na ktorú treba zareagovať novým spôsobom zdaňovania.
Aktuálne snahy na zavedenie digitálnych daní vníma ako dočasné riešenie, kým sa nenájde efektívny a spravodlivý spôsob zdanenia online podnikania blízky dnes bežnému plateniu daní.
"Pokiaľ zdanenie digitálnej ekonomiky ide v medziach, ktoré predpokladá EÚ, dajú sa tieto snahy hodnotiť pozitívne,“ hovorí Marcinčin. Na mysli má nielen rozsah zdaňovaných online služieb, ale aj maximálne trojpercentnú sadzbu digitálnej dane.
Na Slovensku zatiaľ od januára minulého roka platí zdaňovanie digitálnych platforiem. Firmy podnikajúce online v oblasti služieb prepravy a ubytovania si tak museli v minulom roku povinne zaviesť u nás stálu prevádzkareň. Marcinčin upozorňuje, že nejde o digitálnu daň tak, ako predpokladá návrh európskej smernice. A ani tak, ako to vidíme v niektorých iných štátoch únie.
Aká úspešná táto daň bude, ukáže sa až po podaní daňových priznaní za minulý rok. Teda najskôr v apríli, vysvetlila hovorkyňa Finančného riaditeľstva Ivana Skokanová. "Tí daňovníci, ktorí využívajú na sprostredkovanie predaja svojich služieb zahraničné digitálne platformy, sú povinní zrážať daň z platieb za sprostredkovanie plateným zahraničným operátorom digitálnej platformy, ak si tieto platby uplatňujú ako daňový náklad,“ povedala. Zaregistrovaných je podľa Skokanovej niekoľko subjektov.
Podľa Marcinčina túto úpravu sprevádzala búrlivá diskusia. Nebolo totiž úplne jasné, koho sa nová daň bude týkať. "V rámci postupne ustáleného výkladu sa ukazuje, že pravdepodobne väčšina registrovaných digitálnych platforiem nezdaní na Slovensku žiadne príjmy,“ hovorí Marcinčin. K zdaneniu príde podľa neho len vo výnimočných situáciách. Napríklad ak by peniaze od slovenských zákazníkov digitálnych platforiem mali končiť v exotických destináciách, ktoré s nami nespolupracujú v daňových otázkach.