V niektorých potravinách je ešte stále cézium z Černobyľu

V niektorých monitorovaných potravinách je stále nezanedbateľné množstvo cézia Cs-137 z takzvaného počernobylského spadu, ktorý bol v 80. rokoch 20. storočia spôsobený haváriou Jadrovej elektrárne Černobyľ. Uviedol to český Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť (SÚJB) s tým, že ide predovšetkým o zverinu, huby a lesné plody.

12.03.2019 07:43
debata (26)

Predsedníčka úradu Dana Drábová povedala, že množstvo v potravinách nie je v žiadnom prípade zdravotne závadné. Cézium sa podľa nej bude rozkladať ešte niekoľko desiatok rokov.

„Je to bežný jav, ktorý tu ešte nejakú dobu bude,“ uviedla Drábová. „Teraz momentálne sme na polovici aktivity cézia, od havárie v Černobyle to tento rok bude 33 rokov. Za ďalších 30 rokov to bude štvrtina a tak ďalej,“ doplnila.

Úrad pripomenul, že napríklad diviačie mäso s hodnotami nad 1250 Bq/kg (Becquerel na kilogram) by sa nemalo dostať do obchodnej siete.

Vlani bolo v ČR zo 157 meraných vzoriek podľa nej takých vzoriek 35, maximálna hodnota bola 11 987 Bq/kg vzorky z okolia Hornej Stropnice na Českobudějovicku. Priemer bol 890 Bq/kg, uviedol SÚJB. Drábová podotkla, že stanovené množstvo je otázkou optimalizácie, aké mäso chceme predávať, hoci existuje iné. Rozhodne podľa nej ale neoddeľuje bezpečné mäso od nebezpečného.

„Pre dosiahnutie ročného limitu pre obyvateľstvo by bolo nutné skonzumovať asi 86 kilogramov takéhoto mäsa,“ dodal SÚJB na webe.

Česká Štátna veterinárna správa (SVS) predvlani uviedla, že takmer polovica ulovených diviakov zo Šumavy stále vykazuje nadlimitné hladiny rádioaktivity. Divé svine sú podľa nej rádioaktívne preto, lebo žerú podzemnú hubu srnku obyčajnú, ktorá má schopnosť fixovať rádioaktivitu z pôdy. Rádioaktivita sa na Šumavu dostala práve po havárii v Černobyle, dodala SVS.

Rádioaktívna potrava môže pre človeka znamenať nebezpečenstvo vzniku rakoviny. O riziku možno však podľa odborníkov hovoriť až vtedy, keby niekto zjedol desiatky kilogramov kontaminovaného mäsa za rok. Množstvo rádioaktívnych látok v mäse možno znížiť aj spôsobom jeho úpravy. Pri varení v tlakovom hrnci sa zníži na polovicu, pri opakovanom nakladaní do nálevu až o 70 percent. Srnku obyčajnú človek v pôde nájde ťažko, ošípané ju však vyryjú.

Explózia zničila reaktor Černobyľskej jadrovej elektrárne na Ukrajine 26. apríla 1986. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) sa pritom do ovzdušia dostalo približne 400-krát viac rádioaktívneho spadu než z atómovej bomby zvrhnutej v roku 1945 na Hirošimu. Rádioaktívny mrak vtedy podľa vedcov trikrát prešiel nad Európou.

Následne nebolo jasné, ako veľmi je okolie Černobyľu kontaminované, a tak úrady vyhlásili okolo zničeného reaktora tridsaťkilometrové zakázanej pásmo. Ľudia tam dodnes nesmú žiť, ale pre turistiku je táto oblasť už otvorená.

26 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #rádioaktivita #Černobyľ