Slováci a Izraelčania zamávali českým finančným trhom

Na konci minulého roka zažili hráči na trhu s korunovými úrokmi neočakávané prekvapenie. Prepad sadzieb, ktorý v tomto období obvykle nastáva z technických dôvodov, sa prudko otočil, pretože do hry nečakane vstúpili dve zahraničné centrálne banky: slovenská a izraelská. Informoval o tom český denník Hospodářské noviny (HN).

10.03.2019 22:28
debata

Hovorcovia oboch bánk sa odmietli k situácii vyjadriť. Aktivitu trhu, ktorá by mohla byť až v rozsahu 5,5 miliardy eur (140 miliárd CZK), však českým HN potvrdilo niekoľko vzájomne nezávislých zdrojov spomedzi bankárov a obchodníkov. Naznačujú to aj údaje o bilancii Českej národnej banky (ČNB). K bezprecedentnej udalosti sa v piatok prvýkrát vyjadrila aj samotná ČNB, aby rozptýlila špekulácie o tom, že akciu koordinovala. Neuviedla však, kto trh otočil svojimi obchodmi.

„Môžem odmietnuť úvahy, že sme sa s ktorýmkoľvek klientom dohodli, aby na svoj účet robil niečo v záujme našej menovej politiky,“ povedal pre HN člen Bankovej rady ČNB Tomáš Holub. Zároveň dodal, že takáto koordinácia by bola v rozpore so snahou ČNB o transparentnosť.

Spomínaná transakcia sa týka špecifickej časti úrokového trhu, v ktorej veľkí hráči obchodujú s derivátmi označovanými ako menové swapy (cross-currency swaps). Ide o kontrakty, pri ktorých si protistrany vymenia jednu menu a s ňou spojené úrokové sadzby za druhú. Tieto swapy slúžia k zaisteniu rizika spojeného s vývojom na trhu. Dianie na swapovom trhu je dôležité preto, lebo ovplyvňuje rôzne druhy sadzieb, ceny termínových kontraktov a všeobecne aj dostupnosť korún na finančnom trhu. Decembrový zvrat na swapovom trhu dokonca zabránil výraznejšiemu krátkodobému oslabeniu českej koruny, s ktorým počítala aj samotná ČNB.

Bankári a analytici hovorili s HN pod podmienkou anonymity, keďže ich finančné ústavy sú jednou zo strán zúčastnených na swapových transakciách. Podľa nich Slováci a Izraelčania využili špecifickú situáciu, ktorá na českom trhu menových swapov nastáva koncom roka. V tomto období sa očakáva prepad sadzieb, pretože české banky sa snažia zbaviť špekulatívnych korunových vkladov, aby sa vyhli odvodom do Fondu pre riešenie krízy. Tento fond zhromažďuje prostriedky pre prípad budúcich bankových kríz.

Banky koncom roka penalizujú neplánovane veľké alebo špekulatívne vklady veľkých firemných a inštitucionálnych klientov vysoko záporným úrokom, čo spôsobuje deformácie. „To mnohých zahraničných investorov motivuje na uzatváranie – často len dočasné – ich korunových pozícií a vyvoláva tlak na krátkodobé oslabenie koruny. Pred rokom tento vplyv rýchlo ustal už na začiatku januára a koruna posilnila,“ napísala 7. decembra v blogu skupina interných analytikov ČNB pod vedením riaditeľa menovej sekcie Petra Krála.

Predpokladaný prepad sadzieb a oslabovanie koruny voči euru sa od konca septembra skutočne začali. Tento vývoj však nepokračoval, ako to bolo napríklad na sklonku roka 2017. Namiesto toho sa v polovici novembra vývoj radikálne otočil. Podľa zdrojov HN na swapový trh nečakane vstúpili slovenská a v menšej miere aj izraelská centrálna banka, aby využili možnosť ukladať svoje korunové depozity v ČNB za sadzby blízke nule. Ponúkli tak zahraničným špekulantom výhodnejšiu alternatívu krátkodobých korunových vkladov v domácich finančných inštitúciách.
Neskôr to vyvolalo špekulácie, že ide o akciu pod taktovkou ČNB. „Keby sme mali potrebu (na dianie na trhu) koncom roka reagovať a rozhodli o tom na menovom rokovaní, nejakým spôsobom by sme o tom transparentne komunikovali,“ povedal Holub. Nepotvrdil síce, o ktoré subjekty išlo, povedal však, že to boli kroky klientov ČNB. „Ak takéto operácie vykonávajú, tak na základe vlastnej ekonomickej úvahy, ktorú my detailne nepoznáme a nemôžeme ju vzhľadom na bankové tajomstvo a dobré mravy ani komentovať,“ dodal Holub.
(1 EUR = 25,641 CZK)

debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #finančný trh