Postarali sa o to nielen vinárstva, ktoré sú tvárou vinárskeho Slovenska, ale aj mladé talenty. Je to dobrá správa pre ďalšiu obnovu vinohradov, ktorá hovorí o výnimočnom prírodnom, ale aj ľudskom potenciáli krajiny.
Parížska vinárska súťaž má v rámci množstva iných konkurenčných svetových podujatí výnimočné postavenie. Vinalies Internationales Paris organizuje Únia enológov Francúzska, ktorá ho premieňa na svojrázne zápas francúzskych vinárov proti zvyšku vinárskeho sveta. Akoby si krajina galského kohúta testovala postavenie vinárskej veľmoci voči z roka na rok silnejúcej medzinárodnej konkurencii a zároveň pripomínala, že je to Francúzsko, ktoré naďalej ovplyvňuje vinársku tvorbu na celom svete.
Dávid medzi Goliášmi
Vinári z Európy aj Nového sveta, teda z iných kontinentov planéty, tento francúzsky pohľad akceptujú. Tohto roku sa stretlo na Vinalies Internationales 3¤400 vzoriek vína zo 45 krajín sveta. Francúzi poslali do hry najviac vín, tvorili 40 percent všetkých vzoriek. Slovensko malo po druhom Španielsku tretiu najsilnejšie zastúpenú kolekciu vín, tvorilo ju takmer 250 vín.
Nemožno si odpustiť malé porovnanie. Medzi dvoch vinárskych Goliášov – Španieli pestujú vinič na takmer jednom milióne hektárov a Francúzi na ploche 800-tisíc hektárov – sa vklinil malý Dávid zo Slovenska, ktoré má len miniatúrnu rozlohu vinohradov. Vlani slovenskí vinohradníci zberali úrodu muštového hrozna ani nie z 9-tisíc hektárov. Napriek tomu bola parížska expedícia úspešná – každé piate slovenské víno si odnieslo medailu. Nielen zlatý, ale aj strieborný kov spod Eiffelovej veže sa mimoriadne cení.
"Paríž sa stále pokladá za vrchol úspechu, je to ocenenie vinárskych schopností, ktoré rezonuje tak medzi vinármi, ako aj milovníkmi vína,“ hovorí medzinárodná degustátorka vín Edita Ďurčová, ktorá zastupovala Slovensko v 126-člennej komisii zloženej z enológov 34 národností. Porotám síce predsedal vždy Francúz a dorozumievacím jazykom bola francúzština, ale šlo nielen o francúzske, ale naozaj o prestížne medzinárodné ocenenie každého zlatého či strieborného vína.
V čase, keď svetu vládnu sociálne siete, má parížska súťaž veľký komerčný vplyv. Milovníci vína pozorne sledujú výsledky a aj na ich základe si organizujú vinárske cesty po svete a keď nemôžu do krajiny prísť, objednávajú si víno prostredníctvom internetu. Paríž je skrátka o prestíži, posilňuje postavenie úspešných vinárstiev a vystreľuje na orbitu nové vinárske hviezdy. Edita Ďurčová vraví, že okrem iného práve v tom spočíva mimoriadna popularita súťaže Vinalies Internationales Paris na Slovensku. Tá priniesla slávu takým vinárstvam ako Mrva&Stanko či J&J Ostrožovič, ktoré tam získali pre Slovensko doteraz dve najcennejšie trofeje, keď sa stali víťazmi kategórií.
Ľadový krásavec Neronet
Tohto roku sa v Paríži, a nie prvý raz, zaskveli vinári zo Chateau Topoľčianky. Vybojovali štyri zlaté a dve strieborné medaily. Hneď za nimi nasledovali Mrva&Stanko Trnava a Zámocké vinárstvo Pezinok – zhodne po dve zlaté a tri strieborné medaily, Karpatská perla získala dve zlaté a dve strieborné medaily. Spomedzi mladých vinárov sa blysol Modran Daniel Šimonovič či Martin Hanúsek z Viničného.
Čím Slovensko tohto roku zaujalo? Na jednej strane zarezonovali pôvodné odrody ako nedávno vyšľachtené Devín, Mília, Breslava, a na druhej klasické. Z nich predovšetkým Rizling rýnsky v rôznych stupňoch sladkosti, Veltlínske zelené, celá rodina pinotov, teda Rulandské biele, šedé aj modré, Frankovka modrá v ružovom šate, tokajské vína a vôbec prírodne sladké vína.
S mimoriadnym ohlasom sa stretol zlatom ocenený ľadový Neronet zo Chateau Topoľčianky. Francúzov uchvátila nezvyčajná podoba červeného vína s nízkym obsahom alkoholu a koncentrovanou sladkosťou, pri zrode ktorej stál mráz. Práve on sa postaral o prívlastok ľadové víno, najmenej sedemstupňový mráz je totiž spolutvorcom tohto vína.
Krásnym, tiež ľadovým červeným, sa predstavilo prostredníctvom Alibernetu HR Winery z Gbeliec. Keď už sme pri červených, potom sa veľa hovorilo o Pinote noir, ročník 2001 Martina Pomfyho. Víno, ktoré priniesli na Slovensko cisterciánski mnísi z Burgundska, ukazuje, že má obrovský potenciál. Čo je lepším povzbudením do ďalšej práce pre všetkých ocenených, ako skvelá medzinárodná vizitka?!
Paríž jedným slovom upriamuje pozornosť znalcov vína na Slovensko. Vladimír Mrva a Peter Stanko ukázali, že nielen Rakúsko, ale aj Slovensko vie vyrobiť vynikajúce Vetlínske zelené, a to vo verzii kryo, keď v technológii výroby využitý chlad zvýrazní prv nepoznanú aromatickú krásu tejto odrody. Karpatská perla ilustrovala zasa cez Aurélius, cibébový výber a Rizling rýnsky, bobuľový výber nevídaný sladký potenciál Slovenska.
Vinalies Internationales, ktorá má povesť nekompromisnej, najprísnejšej súťaže vín na svete, je povzbudením do ďalšej poctivej práce vo vinohradoch aj v pivniciach. A odkazom pre slovenských spotrebiteľov, ale aj hotelierov a majiteľov reštaurácií, aby sa pri výbere vín zaujímali najmä o to, čo dobré ponúka vlastná krajina.