TV Pravda: Pre koho je dobrý osobný bankrot? Pozrite si video.
„Ak má niekto exekútora na krku, nemôže si otvoriť účet v banke ani sa legálne zamestnať. V mnohých prípadoch totiž ani dražba majetku nestačí na pokrytie všetkých dlhov a takýmto nešťastníkom takmer všetky oficiálne príjmy zoberú veritelia. Aj preto ľuďom, ktorí nezvládajú splácať svoje dlhy, odporúčam čo najskôr vyhľadať centrum právnej pomoci a zbankrotovať,“ povedal Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO. Ten dlhé roky zastupuje ľudí v sporoch s nebankovými spoločnosťami a mnohým jeho klientom pomohlo sprístupnenie osobných bankrotov. „Nevyšlo mi podnikanie na nezvládal som splácať banke kontokorentný úver. Nakoniec sa môj dlh vyšplhal na 400-tisíc eur. Takúto obrovskú sumu nepokryla ani dražba môjho bytu či auta. Všetkých dlhov som sa nadobro zbavil až po absolvovaní osobného bankrotu,“ priblížil Peter Zubko. Prešovčanovi nevyšlo podnikanie v cestovnom ruchu a dnes pracuje ako operátor výroby v automobilovom priemysle.
„Za posledné dva roky bolo zrealizovaných 21¤356 osobných bankrotov. Takmer deväťdesiat percent z nich bolo vyhlásených za posledných 24 mesiacov,“ priblížil generálny riaditeľ sekcie civilného práva na ministerstve spravodlivosti Martin Maliar. O sprístupnení osobných bankrotov odborníci začali diskutovať už začiatkom roka 2010. „Nakoniec sme sa dohodli na konečnej podobe reformy, ktorej hlavným cieľom je dať šancu vrátiť sa do legálnej ekonomiky ľuďom zo strednej a z nižšej vrstvy,“ pokračoval Maliar. Ľudia nachádzajúci sa v takzvanej dlhovej pasci väčšinou pracujú načierno a neplatia žiadne zdravotné ani sociálne odvody. V prípade vážnych zdravotných problémov totiž hospitalizáciu za nich zaplatí štát, ktorý im navyše bude v starobe vyplácať aj minimálny dôchodok. „Preto je pre štát aj všetkých pracujúcich ľudí výhodnejšie nechať dlžníkov zbankrotovať a následne im umožniť opäť legálne pracovať. Potom totiž opäť začnú prispievať na fungovanie zdravotného aj sociálneho systému,“ povedal Maliar.
Štát zároveň neplánuje podporovať špekulantov. „Ak sa ukáže, že dlžník zatajil svoj majetok, môžu veritelia podať návrh na zrušenie osobného bankrotu. Najneskôr tak môžu urobiť šesť rokov od vyhlásenia bankrotu, a to je dostatočne dlhý čas na odhalenie podvodov. Zároveň si treba uvedomiť, že dlžníci veľmi ťažko schovajú svoj majetok ako byt alebo auto,“ uviedla dočasne poverená riaditeľka Centra právnej pomoci Zuzana Kubovičová. Osobný bankrot je tiež neplatný, ak dlžníci tri roky pred jeho vyhlásením previedli majetok na členov svojej rodiny alebo známych. Podľa štatistík viac bankrotujú muži ako ženy. Za posledný rok prišlo v osobnom bankrote o celý svoj majetok aj dlhy 13¤004 mužov a 8¤352 žien. Bez ohľadu na pohlavie najviac bankrotujú ľudia vo veku od 40 do 49 rokov. V prípade mužov sú veľmi časté aj bankroty tridsiatnikov. „V praxi sme sa stretli už aj s mladým mužom, ktorý zbankrotoval už ako 18-ročný, ale aj dvoma babičkami vo veku 90 rokov,“ priblížila Jana Marková, hlavná analytička Slovak Credit Bureau.
Slovenský právny systém umožňuje dlžníkom zbankrotovať buď formou konkurzu, alebo splátkového kalendára. Pri konkurze dlžník v dražbe príde o celý svoj majetok, ale aj dlhy. Splátkový kalendár zas umožňuje nechať si časť majetku v prípade, ak dlžník v najbližších piatich rokoch splatí aspoň 30 percent nezabezpečených dlhov. No aj pri tejto možnosti príde k dražbe majetku, ak dlžník svoj úver zabezpečil nehnuteľnosťou a práve preto si túto možnosť vyberá len minimum ľudí. „Od prijatia legislatívnych zmien sa vyhlásením konkurzu rozhodlo zbankrotovať až 99,13 percenta dlžníkov a možnosť splátkového kalendára si vybralo len 0,87 percenta ľudí,“ uzavrela Marková.