Klesnú dane pracujúcim alebo bohatým firmám?

Slovensko by mohla zasiahnuť vlna znižovania daní. Koalícia Smer, SNS a Most-Híd sa dohaduje, či dane od januára 2020 zníži zamestnancom, alebo firmám. Klesnúť by mala aj DPH na všetky potraviny zo súčasných 20 na 10 percent a podľa vzoru iných krajín by mohla byť 10-percentná DPH aj na noviny. Teraz je spotrebná daň na úrovni desiatich percent len na základné potraviny, niektoré lieky a zdravotnícke pomôcky a tiež na knihy. V koalícii je zatiaľ zhoda aj na zdvojnásobení vianočného dôchodku.

06.03.2019 06:00
koalicna rada, fico, danko Foto: ,
Na snímke zľava predseda Národnej rady SR Andrej Danko a predseda strany Smer Robert Fico.
debata (83)
Pokles daní by mohol znížiť ceny viacerých produktov a zvýšiť ich predaj, čo by štátu nahradilo časť z očakávaného výpadku daní. Daňové návrhy však podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť štátny rozpočet v roku 2020 pripravia o 1,35 miliardy eur. Rozpočet by zrejme už nebol vyrovnaný, ale v prípade, že svet nevtiahne Slovensko do ekonomickej krízy, domáca ekonomika aj štátna kasa by sa s poklesom daní vyrovnali.

„Firmy už dnes platia na Slovensku nízke dane v porovnaní s priemerom Európskej únie. My dnes nemáme problém s vysokými firemnými daňami a Európska komisia nám odporúča skôr znižovať vysokú cenu práce,“ odporúča ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Podľa neho politici v žiadnom prípade nesmú zabudnúť na to, že pre čoraz staršie obyvateľstvo v budúcnosti prudko porastú výdavky na zdravotníctvo a penzijný systém. „Ak zahraničným firmám znížime dane, tak ešte viac peňazí, ktoré im zostanú, vyvezú do zahraničia. Preto by som oveľa radšej diskutoval o znížení daní pre pracujúcich ľudí,“ priblížil premiér Peter Pellegrini.

SNS plánuje už počas najbližšej schôdze parlamentu navrhnúť zníženie dane z príjmu právnických osôb zo súčasných 21 na 15 percent. Ak by takto vysoké daňové zaťaženie platilo už v roku 2018, tak napríklad slovenské banky by na daniach ušetrili takmer 183 miliónov eur. V minulom roku totiž všetky domáce banky dosiahli zisk 640 miliónov eur a väčšina z týchto peňazí skončila za hranicami Slovenska. Podobne za hranicami republiky končia aj zisky reťazcov, zahraničných energetických spoločností či oceliarní.

Alternatívou k poklesu firemných daní je napríklad zvýšenie nezdaniteľného minima, čo by okamžite zvýšilo čisté prímy všetkých pracujúcich ľudí. Za prijatie takejto daňovej zmeny je vo vládnej koalícii dlhodobo Most-Híd a proti sú hlavne predstavitelia samospráv. Práve z daní pracujúcich ľudí sú totiž financované rozpočty obcí, miest aj vyšších územných celkov.

Možnosti štátnej kasy

Na jednej strane sú prínosy z poklesu daní a na druhej strane možnosti štátnej kasy. Po zohľadnení výpadku príjmov zo zníženej sadzby dane z príjmu právnických osôb (DPPO) a nižšej dane z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny môže výpadok podľa predbežného odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa jej predsedu Ivana Šramka dosiahnuť úroveň približne 1,35 miliardy eur. Podľa prepočtov rady nižšie firemné dane pripravia štátnu pokladnicu o 800 miliónov eur a DPH o 550 miliónov eur. V takom prípade by matematicky deficit verejných financií dosiahol 1,89 percenta HDP. Takýto deficit by však v EÚ stále patril k tým najnižším. "S ohľadom na predpokladané vysoké rozpočtové náklady navrhovaných opatrení považujem za nevyhnutné, aby tento návrh riadne prešiel vládnou procedúrou s detailnou dopadovou analýzou na verejné financie a aby spolu s týmito opatreniami boli predstavené opatrenia, ktoré budú tieto náklady kompenzovať tak, aby sa splnili vládou a parlamentom schválené ciele na rok 2020,“ dodal Šramko. Pôvodne totiž vláda v budúcom roku počítala s prebytkom štátneho rozpočtu vo výške 103 miliónov eur.

Podľa SNS môžu nižšie firemné dane naštartovať domáce hospodárstvo a pritiahnuť nové investície. „Strategicky dôležití investori doteraz vždy prišli na Slovensko jedine v prípade poskytnutia daňových prázdnin. Pre nich teda prípadné zníženie dane z príjmu nebude žiadnym lákadlom a plusom bude jedine už pre etablované firmy. Teda hlavne pre ich zahraničné matky, ktorým sa zvýšia zisky z podnikania na Slovensku,“ uviedol Vladimír Baláž. Ani pri 15-percentnej dani z príjmu nebude Slovensko daňovo výhodnejšie ako susedné Maďarsko, kde podniky platia len deväťpercentnú daň. Masívny nárast investícií spôsobený znížením daní je málo pravdepodobný aj pri prosperujúcich firmách nachádzajúcich sa na západnom a severnom Slovensku. Veľké automobilky sa totiž po spustení výroby nových modelov zameriavajú na čoraz efektívnejšiu výrobu. Aktuálne sa agentúrnych zamestnancov pre masívne nasadenie robotov zbavuje bratislavský Volkswagen. Menšie firmy sa zas do nových investícií nehrnú pre akútny nedostatok pracovnej sily. Najväčšie nábory tak aktuálne realizuje vládnymi stimulmi podporený Jaguar Land Rover Slovakia. Do regiónov s nižšou nezamestnanosťou sa zas noví investori nehrnú pre chýbajúce diaľnice a rýchlostné cesty.

Zhoda na vianočných penziách

Doteraz žiadna z vládnych strán nepovedala, ako nahradí výpadok spôsobený prípadným znížením daňových príjmov. V susednom Maďarsku je deväťpercentná daň z príjmu financovaná z 27-percentnej DPH. Naši južní susedia majú vďaka tomu jedny z najdrahších potravín v regióne. Na Slovensku je aktuálne pri väčšine tovarov 20-percentná DPH a pri vybraných základných potravinách len desaťpercentná DPH. „Už na marcovej schôdzi navrhneme na všetky potraviny len desaťpercentnú daň z pridanej hodnoty,“ povedal predseda SNS Andrej Danko. V takom prípade by mal nákup potravín v hodnote 30 eur zlacnieť na 27,5 eura. Otázne je však, koľko z tejto sumy stratí. Reťazce boli nútené upraviť ceny potravín pre SNS presadený osobitný odvod. Len v januári stúpli ceny potravín o 3 percentá a podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií až 0,9 percentuálneho bodu išlo na vrub osobitného odvodu.

Už na marcovej schôdzi parlamentu plánuje SNS presadiť aj ďalšie zmeny, a to zdvojnásobenie vianočného príspevku pre dôchodcov, zavedenie 10-percentnej DPH pre printové médiá a zrušenie koncesionárskych príspevkov pre dôchodcov. „Na prvý pohľad by prijatie takýchto návrhov znamenalo opustenie cieľa vyrovnaného hospodárenia, čo je jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády. Takéto návrhy musia byť predmetom koaličnej dohody,“ reagovala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

Už dnes panuje v koalícii zhoda na zdvojnásobení vianočného dôchodku. „Takúto zmenu zákona sme už predložili do medzirezortného pripomienkového konania,“ uviedol minister práce Ján Richter. Ním vedený rezort navrhuje už v tomto roku zvýšiť maximálnu výšku vianočného príspevku zo súčasných 100 na 200 eur. Ministerstvo práce tiež presadzuje razantné zvýšenie minimálnej mzdy, ktorá má v budúcom roku stúpnuť zo súčasných 520 na 600 eur.

© Autorské práva vyhradené

83 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #rozpočet #deficit #DPH #vianočný dôchodok