Analytici v najbližších mesiacoch počítajú s posunom ceny za barel ropy bližšie k 70-dolárovej hranici. Bude ju tam tlačiť rozhodnutie ropného kartelu OPEC o obmedzení ťažby. Hlavne Saudská Arábia, ktorá plánuje znížiť svoju produkciu ešte viac, ako sa zaviazala. Prudší rast cien ropy však budú brzdiť americkí ťažiari. Spojené štáty sú geopolitický spojenec Saudskej Arábie. Na vyššie ceny tlačí aj neistá situácia okolo ropnej veľmoci Venezuely, kde sa špekuluje o vojenskej intervencii USA.
Slovenskí motoristi musia počítať so zdražovaním palív. „Priemerné zvýšenie cien pohonných hmôt v prvej polovici marca by malo byť na úrovni dvoch centov za jeden liter,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Tankovanie plnej nádrže s objemom 50 litrov tak vyjde o jedno euro drahšie.
Ceny benzínu a nafty išli s miernymi výkyvmi hore už od začiatku roka. Ešte začiatkom januára stál liter najpredávanejšieho 95-oktánového benzínu podľa Štatistického úradu SR 1,23 eura. Aktuálne sa predáva za 1,27 eura za liter. Len za minulý týždeň zdražel o dva centy na liter. Cena nafty sa za rovnaké obdobie zvýšila z 1,18 na 1,23 eura za liter.
Ropným cenovým vrcholom za posledných päť rokov je 84 dolárov za barel ropy Brent ku koncu septembra minulého roka. Na dno ropa narazila začiatkom roka 2015 pri cene 33 dolárov. Vlaňajším minimom bola cena 45 dolárov za barel (159 litrov) z leta.
Drahšie palivá tlačia aj na celkový rast cien. Počítať sa tak dá aj s ďalším rastom cien potravín. Tie v januári vyleteli oproti decembru o tri percentá. Pre zaujímavosť, išlo o podobné zdraženie ako tesne pred vstupom Slovenska do únie v roku 2004. Okrem drahších energií aktuálne zatlačil na ceny aj osobitný odvod pre reťazce, o ktorom teraz rozhoduje Brusel. Ceny však budú podľa analytika Tomčiaka ťahať nahor aj rýchlo rastúce mzdy. Podľa februárovej makroprognózy by si v tomto roku mali ľudia v priemere prilepšiť o 6,7 percenta na mesačnom zárobku. Pri inflácii 2,6 percenta by sa tak mala reálna mzda zvýšiť o vyše štyri percentá.
"Rast cien ropy je brzdený obavami zo spomalenia globálnej ekonomiky a hrozbou obchodnej vojny,“ povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová. Proti výraznejšiemu rastu cien pôsobí aj snaha o zvyšovanie svojej produkcie zo strany amerických ťažiarov. Dáta amerického ropného inštitútu API ukazujú, že zásoby ropy v USA vzrástli o 1,3 milióna barelov. Americká ťažba prvýkrát v histórii prekonala hranicu 12 miliónov barelov denne. Americké zásoby ropy rástli piaty týždeň po sebe. Výrazne rastie aj export americkej ropy. Trhmi to však podľa Glasovej príliš nezamávalo. A čierna komodita sa držala hore.
"Náladu na ropnom trhu aktuálne zlepšuje posun v rokovaniach medzi USA a Čínou ohľadom obchodnej vojny,“ dodala. Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom by malo byť v polovici marca. Tam by mala byť podpísaná 150-stranová dohoda, ktorú pripravujú americkí vyjednávači. Prvého marca by totiž malo vypršať prímerie, ktoré USA a Čína dohodli začiatkom decembra 2018 počas summitu G7 v Argentíne.
Video: Profesor Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave Peter Baláž v TV Pravda hovoril aj o prepojeniach biznisu ropných šejkov a a amerických zbrojárskych firiem. (Vysielané 18. 10. 2018)
Trump proti ropnému kartelu
Za súčasným rastom ceny čierneho zlata stojí umelo znížená ťažba – a to hlavne v oblasti Perzského zálivu. „Ceny ropy v tomto roku narástli už približne o 25 percent a očakávame pokračovanie ich rastu,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Cena jedného barelu severomorskej ropy Brent môže ešte stúpnuť zo súčasných 66 až na 70 dolárov. „Na druhej strane je tiež možné, že Trumpove slovné intervencie a možno aj zákulisné politické dohody budú limitovať výraznejší rast cien ropy,“ dodal Pánis.
Tvrdý boj za lacné palivá je totiž jedným z pilierov súčasnej popularity amerického prezidenta. Prípadné prudké zdražovanie pohonných hmôt by mohlo aj v USA vyvolať podobné nepokoje ako vo Francúzsku. V snahe uchovať si priazeň amerických motoristov neváha Donald Trump otvorene sa vyhrážať najväčším producentom ropy na svete.
„Spojené štáty americké bránia štáty Blízkeho východu. Tie by bez nás neboli v bezpečí a napriek tomu stále tlačia na zdražovanie ropy. To si zapamätáme a monopol OPEC musí okamžite znížiť ceny pohonných hmôt,“ napísal na svojom twitterovom účte Donald Trump. Podceňovanie vyhrážok amerického prezidenta sa neoplatilo napríklad Číne, ktorá aktuálne čelí najväčším obchodným clám v histórii ľudstva.
Napriek tomu ropný kartel OPEC zatiaľ ignoruje slovné útoky amerického prezidenta. „Niet pochýb o tom, že znižovanie ťažby ropy bude pokračovať podľa plánu,“ uviedol pre tlačovú agentúru Reuters jeden z predstaviteľov OPEC-u. Ten si pre citlivosť témy neprial zverejniť svoje meno. Podľa jeho informácií by však malo obmedzovanie ťažby čiernej komodity trvať až do decembra 2019. Na Slovensku je najväčším výrobcom pohonných hmôt rafinéria Slovnaft, ktorá patrí pod maďarskú energetickú skupinu MOL. „Očakávame, že ceny ropy zostanú počas roka volatilné v pásme 50 až 70 dolárov za barel. Faktory, ktoré tlačia ceny ropy nahor, sú zníženie ťažby v krajinách OPEC plus Rusko, ďalšie výpadky vo Venezuele a možné exportné obmedzenia voči Iránu. Faktory, ktoré môžu, naopak, znížiť jej cenu, sú nižší, než očakávaný globálny ekonomický rast a pokračujúci rýchly rast produkcie ropy v USA,“ uviedla pre Pravdu energetická skupina MOL.
Zavážili aj americké sankcie
Ešte v roku 2012 stál jeden barel ropy viac ako 122 amerických dolárov. K razantnému zlacňovaniu prišlo po tom, čo americkí ťažiari začali vďaka novým technológiám vo veľkom ťažiť čierne zlato aj z bridlíc piesku. „Zatiaľ je export ropy obmedzený nedostatočnou prepravnou kapacitou. Tento problém však vyrieši spustenie nových potrubí v priebehu leta,“ priblížil Tomčiak. To umožní Spojeným štátom významne zvýšiť produkciu i export ropy a ropných produktov. Preto sa podľa Tomčiaka netreba obávať významnejšieho rastu cien ropy a pohonných hmôt.
Proti prudkému poklesu cien ropy kvôli vyššej americkej ťažbe sa postavili kartel OPEC a Rusko. Rozpočty týchto štátov sú totiž závislé najmä od predaja čierneho zlata. Paradoxne najviac obmedzila ťažbu Saudská Arábia. Prezident USA Donald Trump dlhoročného spojenca nekritizoval ani po tom, čo na konzuláte Saudskej Arábie v Istanbule prišlo k vražde novinára Džamála Chášukdžího. Podľa tureckých vyšetrovateľov si zabitie významného oponenta režimu objednal saudskoarabský princ Muhammad bin Salmán. Ten to však popiera. Časť amerických politikov po prevalení vraždy navrhovala zaviesť proti Saudskej Arábii tvrdé sankcie. No nakoniec vyhral záujem o vývoz amerických zbraní do oblasti Perzského zálivu.
Na ceny ropy tlačia americké sankcie proti Iránu a Venezuele. Oba štáty disponujú obrovskými zásobami ropy. Americké sankcie začali proti Iránu platiť pre údajnú hrozbu vyrobenia jadrových zbraní. No práve pre obavy z príliš rýchleho rastu ceny čierneho zlata udelil Donald Trump dočasnú výnimku a iránsku ropu môžu aj naďalej nakupovať Čína, Turecko, Japonsko, Južná Kórea či Taliansko. Pred uvalením sankcií sa z Iránu denne vyviezlo 2,5 milióna barelov ropy a v súčasnosti je to „len“ 1,3 milióna barelov za deň.
Venezuela zas disponuje podobne veľkými ložiskami ropy ako Saudská Arábia. Napriek tomu ide o chudobnú krajinu, ktorú ovláda diktátor Nicolás Maduro a o jeho zosadenie momentálne usilujú Spojené štáty americké. Donald Trump už dokonca viackrát naznačil aj možnosť americkej vojenskej intervencie. Prípadné vyriešenie situácie vo Venezuele môže na svetové trhy priniesť obrovské množstvo lacnej ropy.