Spor o trvanlivosť potravín

, 27.02.2019 06:00
žena, potraviny, obchod, nákup
Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti môžu byť pri dobrom skladovaní stále vhodné na konzumáciu. Autor:

Na stole je návrh, ktorý by mohol zatočiť so zbytočným vyhadzovaním nepokazených potravín.

Na potravinách by stačilo zmeniť slovné spojenie, ktoré označuje trvanlivosť výrobku. Namiesto "minimálnej trvanlivosti“ by svietil nápis "spotrebujte do“. Potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti totiž môžu byť pri dobrom skladovaní stále vhodné na konzumáciu.

Hovorí o tom dokument Envirostratégia 2030 z dielne ministerstva životného prostredia. Ten už prešiel pripomienkovým konaním a schválený môže byť tento týždeň v stredu na rokovaní vlády.

Napríklad čokoláda s vytlačeným dátumom október 2019 sa dá jesť aj po uplynutí tejto lehoty. Jediné, čo sa môže objaviť, sú jemné nezrovnalosti vo farbe. Podobne je to pri ryži a cestovinách, kde môže ísť o ešte výraznejší posun dátumu možnej konzumácie. Obchodník však tovar s vypršanou minimálnou trvanlivosťou už predávať nemôže, okrem toho väčšina ľudí sa týmito lehotami tiež riadi.

"Označovanie minimálna trvanlivosť zvyšuje produkciu potravinového odpadu a vo väčšine európskych krajín je preto zrušené,“ píše sa v návrhu rezortu životného prostredia. Prehodnotené by mali byť podľa Envirostratégie 2030 aj iné legislatívne obmedzenia a zbytočne prísne normy, ktoré môžu viesť k tvorbe odpadu ešte z použiteľných potravín.

V minulosti so zmenou označovania trvanlivosti nesúhlasil rezort pôdohospodárstva, ktorý argumentoval európskou legislatívou. Rezort zdravotníctva zase poukazoval na verejné zdravie v prípade konzumovania potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Ako prípadný spor dopadne na stredajšom rokovaní vlády, zatiaľ nie je jasné.

Po zmene, ako ju navrhuje rezort životného prostredia, by sa podľa analytika agentúry pre prieskum trhu Terno Ľubomíra Drahovského predĺžil čas možnosti spotrebovania produktov. "Potraviny, ktoré sú zdravotne vyhovujúce a ľudia by ich mohli konzumovať, by sa tak zbytočne nemuseli vyhadzovať v termínoch, ktoré platia v súčasnosti pre obchodníka,“ hovorí. Reťazce totiž musia tovary tesne pred dátumom minimálnej trvanlivosti výrazne zlacniť a tie nepredané následne zlikvidovať.

Zmena označenia by ovplyvnila dĺžku ponuky niektorých potravín na pultoch, upozorňuje analytik. Pocítili by to aj výrobcovia, aj obchod. "Výrobcovia by museli produkovať takú štruktúru potravín, ktorá sa na trhu míňa,“ hovorí Drahovský. Mierne by to však podľa neho zmenilo aj marketingovú stratégiu reťazcov.

Na zmenu označovania sa majú podľa Envirostratégie 2030 nabaliť ďalšie kroky. "Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať neškodné potraviny charite,“ plánuje rezort životného prostredia. Ďalšiu cestu vidí v možnosti kompostovania či v predaji za nižšiu cenu na kŕmne účely.

V krajine sa ročne vyhodí 600 miliónov kg potravín

Výsledkom by malo byť predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľného odpadu. Pričom zhodnotenie komunálneho odpadu by malo dosiahnuť 60 percent. Do roku 2035 sa ho bude skládkovať menej ako štvrtina.

Dopady zmien nemá envirorezort prerátané. Všetko by malo byť až v ďalších návrhoch už s konkrétnymi opatreniami a číslami.

O niečo konkrétnejší je Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025 z dielne ministerstva životného prostredia. Ten však rezort začiatkom februára z rokovania vlády stiahol. Podľa tohto materiálu by od roku 2023 malo byť zakázané skládkovanie potravinového odpadu z veľkoobchodu, maloobchodu a distribúcie. Pôvodne bola v návrhu aj zmena označovania potravín, no po ostrej kritike rezortu pôdohospodárstva a zdravotníctva nakoniec z neho vypadlo. V Envirostratégii 2030 však zostalo. Ministerstvá o vypustenie totiž nežiadali.

Na jedného obyvateľa Slovenska pripadá priemerne ročne 111 kilogramov vyhodených potravín. Teda asi 0,3 kilogramu priemerne na hlavu denne. V tomto údaji sú aj potraviny vyhodené pri výrobe, distribúcii a predaji a následne aj tie, čo vyhodí spotrebiteľ. "Je to to isté, ako keby ste si kúpili každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo i len dotkli, by ste ho rovno vyhodili do koša,“ hovorí analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. Na počet ľudí je to v celej krajine za rok vyše 600 miliónov kg. Odhaduje sa, že asi tretinu z toho vyhodia samotní ľudia a zvyšok sa stratí pri výrobe, distribúcii a tiež pri predaji.

Ide o plytvanie jedlom

Slováci sú síce pod európskym priemerom 173 kilogramov na osobu ročne, no niet sa čím chváliť. V únii je Slovensko na ôsmom mieste v plytvaní potravinami. Najviac potravín vyhodia Holanďania, najmenej Gréci, obyvatelia Malty a Česi.

Práve zmena označenia je podľa Sadovskej jednou z ciest, ako plytvanie potravinami znížiť. "Ak potraviny správne uskladníme, môžu sa reálne skonzumovať aj po dátume uvedenom pri: minimálna trvanlivosť do,“ hovorí.

Ďalšou možnosťou je zákaz vyhadzovania potravín, ich recyklácia či použitie potravín pre charitu, reštaurácie a obchody, dodáva Sadovská. Na Slovensku však nie je darovanie jedla zatiaľ povinné. Reťazce sa tak môžu rozhodnúť, či nepredané potraviny venujú charite, alebo vyhodia. Od roku 2017 im to umožňuje novela zákona o potravinách, podľa ktorej môžu darovať tovar po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Väčšina z nich ju využíva. Zákaz vyhadzovania nepredaných potravín rieši aj Envirostratégia 2030 – reštaurácie a obchody by podľa nej povinne museli neškodné potraviny darovať charite.

Dôležitá je však podľa analytičky aj osveta ohľadom plánovania nákupov, prípravy jedál či možností spotrebovania zvyškov v domácnostiach.

Na zákaz zníženia plytvania potravinami aktuálne tlačí Francúzsko. To ako prvé už pred tromi rokmi prijalo zákaz vyhadzovať potraviny obchodom s rozlohou nad 400 štvorcových metrov pod hrozbou mastnej pokuty. Reťazce tak musia nepredané potraviny venovať ľudom v núdzi. Krajina si zatiaľ opatrenie pochvaľuje. Množstvo darovaných prebytkov sa medzi rokmi 2015 a 2017 zvýšilo o desaťtisíc ton na 46-tisíc ton.

Aj preto Francúzi rozbehli petíciu na rozšírenie tejto legislatívy v členských krajinách cez celoeurópsku smernicu. Podobný zákaz však už platí vo viacerých členských krajinách. Od minulého roka aj v susednom Česku. Za ten čas sa im podarilo zachrániť jedlo v hodnote 282 miliónov českých korún (takmer 11 miliónov eur).

Aký je rozdiel v označení spotreby?

  • „Minimálna trvanlivosť“ uvádza dátum, dokedy si potravina uchová svoju predpokladanú kvalitu. Potravina je ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie nie je poškodené. No mohla by stratiť svoju chuť a textúru. Takéto označenie sa dá nájsť na mrazených, sušených, konzervovaných a iných potravinách, ako sú napríklad cestoviny, ryža, rastlinný olej, čokoláda.
  • „Spotrebujte do“ uvádza dátum, dokedy je možné potravinu bezpečne konzumovať. Po tomto dátume by sa potravina už nemala jesť. Takéto označenie býva na potravinách podliehajúcich rýchlej skaze z mikrobiologického hľadiska, ako sú napríklad čerstvé ryby, čerstvé mleté mäso. Trvanlivosť potraviny za tento dátum sa dá predĺžiť zmrazením.

ZDROJ: ŠVPS

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #Potraviny #minimálna trvanliovosť #potravinársky priemysel