Smer ako najsilnejšia koaličná strana v budúcom roku navrhuje zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 520 na 600 eur v hrubom. V ére samostatného Slovenska sa doteraz nikdy minimálna mzda nezdvihla až o 80 eur.
Razantné zvyšovanie minimálnej mzdy slovenská ekonomika bez problémov ustojí v prípade, ak nepríde recesia. V opačnom prípade môžu pre vysoké mzdové náklady prepúšťať hlavne firmy s výrobou postavenou na lacnej pracovnej sile. Z európskych krajín sa v recesii už nachádza Taliansko a koncom minulého roka sa jej len tesne vyhlo Nemecko. Aktuálne sa ekonómovia sporia o to, či európsku ekonomiku zasiahlo len cyklické spomalenie, alebo prichádza recesia. Všetko bude jasné až v druhej polovici tohto roka.
„Zvýšenie minimálnej mzdy nespôsobí vážnejšie problémy v prípade, že slovenská ekonomika aj v budúcom roku porastie prudkým, štvorpercentným tempom. No nikdy nie je dobré, ak minimálna mzda rastie čisto na základe politického rozhodnutia, a bolo by fajn v budúcnosti naviazať jej rast na výkon slovenskej ekonomiky,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy už tradične vítajú odbory a proti sú, ako vždy, zamestnávatelia. V prípade príchodu recesie môžu mať problémy firmy pôsobiace v textilnom priemysle či výrobcovia lacných elektrotechnických súčiastok, alebo producenti káblových zväzkov. Ťažkosti sa dajú očakávať aj v podnikoch pôsobiacich v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. „Vysoké mzdové náklady spôsobia firmám obrovské problémy v prípade razantnej straty zákaziek a spôsobia prepúšťanie ľudí,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Podľa odborov ťažšie časy tak či tak prinesú prepúšťanie. „Samozrejme, v prípade krízy budeme rovnako ako v minulosti rokovať s manažmentom o možnostiach jej zvládnutia. No momentálne sa ekonomike darí a kedy, ak nie teraz, máme žiadať razantnejší rast platov?“ opýtal sa predseda OZ KOVO Emil Machyna.
Rast minimálnej mzdy dvíha aj príplatky. Ich výpočet sa výrazne zmenil vlani v máji. Nárok na vyššie príplatky získalo takmer 800-tisíc ľudí v súkromných firmách. Týkajú sa aj okolo 150-tisíc štátnych zamestnancov. Ak robotník za 8-hodinovú nočnú zmenu dostával príplatok 4,80 eura, od 1. mája 2018 zo zákona dostáva už 7,20 eura a od mája 2019 dostane až 10,40 eura. Príplatky sa počítajú z najnižších platov a s úpravou vzorca a rastom minimálnej mzdy od januára 2019 zo 480 na 520 eur príplatky výrazne stúpli.
V siedmich krajinách EÚ pracujú za menej ako v SR
Zamestnávatelia tiež politikom vyčítajú, že hneď v úvode roka oznámili svoju predstavu o budúcoročnej výške minimálnej mzdy, čím značne sťažili vyjednávanie s odbormi. „V podstate rokovanie stratilo zmysel, keďže už vopred poznáme výsledok,“ dodal Hošták. Snahu o zvýšenie minimálnej mzdy na 600 eur ako prvý spomenul poslanec vládneho Smeru Erik Tomáš. „Podľa mňa je legitímne, ak najsilnejšia vládna strana transparentne zverejní svoju predstavu o raste minimálnej mzdy,“ povedal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
V siedmich krajinách Európskej únie bola v roku 2017 nižšia minimálna mzda ako na Slovensku. Za najmenej peňazí, len 261 eur za mesiac, sú ochotní pracovať Bulhari. Nasleduje Litva s minimálnou mzdou vo výške 400 eur, Rumunsko 409, Lotyšsko 430, Maďarsko 445 a Chorvátsko 462. V roku 2017 bola v Českej republike aj na Slovensku minimálna mzda 480 eur. Až v štrnástich krajinách Európskej únie je vyššia minimálna mzda a v ekonomicky porovnateľnom Slovinsku dosahuje až 843 eur. Najlepšie sa zarába v Luxembursku, kde minimálna mzda dosahuje 1¤999 eur v hrubom.
Za posledné roky sa najrazantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy udialo v roku 2018, keď vzrástla o 45 eur, na 480 eur v hrubom. Priemerne sa za posledných desať rokov minimálna mzda každý rok zvýšila o 22 eur a desať centov. Plánované zvýšenie o rovných 80 eur je tak jednoznačne najrýchlejším rastom v histórii samostatnej Slovenskej republiky.
Hľadá sa dohoda v koalícii na poklese odvodov
Razantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy podporuje aj opozícia s výnimkou SaS. Veľká diskusia sa vedie okolo vysokého odvodového zaťaženia najslabšie zarábajúcich ľudí. Pri hrubej mzde vo výške 600 eur je celková cena práce až 811 eur. Z nej štát na odvodoch získa 328 eur a zamestnanec v čistom dostane len 411 eur. V slovenskom mzdovom systéme totiž odvody platí zamestnanec aj zamestnávateľ. „Stále platí, že ministerstvo práce podporuje zníženie odvodov pre najslabšie zarábajúcich zamestnancov. K presadeniu tejto zmeny je potrebný súhlas všetkých koaličných partnerov a dovoliť ju musia aj možnosti štátneho rozpočtu,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Slovensko už v tomto roku po prvý raz v histórii počíta s dosiahnutím vyrovnaného rozpočtu a prípadný budúcoročný prebytok môže byť použitý práve na zníženie odvodov pre najslabšie zarábajúcich ľudí.
Najslabšie zarábajúci ľudia naposledy razantne nižšie odvody platili počas jednofarebnej ľavicovej vlády v roku 2016. V tom čase takzvaná odpočítateľná odvodová položka až o 10,7 eura zvýšila čistý mesačný príjem zamestnanca, ktorý pracoval za hrubú minimálnu mzdu 405 eur. Po nástupe novej pravicovo-ľavicovej koalície sa odpočítateľná odvodová položka nevalorizovala a dnes najslabšie zarábajúcim ľuďom prináša minimálne zvýšenie platu. O jedno euro mesačne si dnes vďaka nej prilepší človek pracujúci za 557 eur v hrubom. Vo vládnej koalícii sa okrem zníženia odvodov diskutuje aj o možnosti zníženia daní pre slabšie zarábajúcich ľudí. Lenže proti razantnému zvýšeniu nezdaniteľného minima najviac protestujú obce, ktoré sú financované práve z daní z príjmu fyzických osôb.
V závislosti od dosiahnutého vzdelania musia zamestnávatelia vyplácať ľuďom až päť rôznych stupňov minimálnej mzdy. Na najnižšiu v pravdepodobnej výške 600 eur budú mať v roku 2020 nárok upratovačky alebo operátori výroby. Druhý stupeň bude už vo výške 720 eur a nárok naň majú pomocní pracovníci v zdravotníctve, predavačky v obchodoch či administratívni pracovníci. Tretí stupeň dosiahne hodnotu 840 eur a nárok naň majú zdravotné sestry alebo účtovníci. Štvrtý stupeň bude zrejme v sume 960 eur a vzťahuje sa na oblastných manažérov alebo hlavných účtovníkov. Piaty má dosiahnuť 1 080 eur a platí pre manažérov výroby či oblastných manažérov. Najvyšší, šiesty stupeň bude v sume 1 200 eur a vzťahuje sa na výkonných alebo generálnych riaditeľov.