Členovia Iniciatívy, ktorí majú reprezentovať malých a stredných farmárov, prišli do Bratislavy na tristokoňových traktoroch. Nezdá sa, že by práve najvýkonnejšia technika, ktorá sa používa na veľkovýrobné obrábanie polí, bola verným reprezentantom najubiedenejšej vrstvy slovenských poľnohospodárov. Aj medzi nimi sú „bohatí chudáci“.
Medzi stúpencami Iniciatívy budú nepochybne aj malí farmári s nošou prehliadaných problémov, ale s 900 prihláškami a so 450 sympatizantmi je trochu odvážne hovoriť o tom, že tento nespokojný samosprávny prúd reprezentuje 17-tisíc drobných hospodárov.
Vlastnícke a podnikateľské prostredie v slovenskom poľnohospodárstve už zďaleka nie je monolitné, teda pozostávajúce len z družstiev. Tvoria ho, samozrejme, roľnícke družstvá, z ktorých mnohé sa pretransformovali, či skôr po krachu premenili na akciové spoločnosti alebo eseróčky. Nebol to priamočiary a jednoduchý proces, majetok v ňom stratili poctiví zakladatelia družstiev.
Podniky išli do krachu preto, lebo im čerstvo sprivatizované podniky potravinárskeho priemyslu nezaplatili za mlieko, mäso, ovocie, zeleninu. Veľké zlúčené družstvá boli porozdeľované a banky im preúročili úvery a draho požičiavali na výplaty. V druhej polovici 90. rokov sa vyšplhali úroky k 24 percentám!
Lov v mútnych vodách
Tu kdesi sa začala tragédia slovenského poľnohospodárstva a neodmysliteľný lov v mútnych vodách. Možno kadečo vyčítať agropotravinárstvu do roku 1990, malo však funkčnú výrobnú aj spracovateľskú štruktúru. Tá sa, dnes to vidno celkom zreteľne, rozpadla. Ako sa menili vlády a ministri pôdohospodárstva, doteraz ich bol rovný tucet, menili sa aj koncepcie a prístupy k poľnohospodárstvu.
Kostru slovenského poľnohospodárstva naďalej tvoria veľké podniky. Sú medzi nimi solídne družstvá, ako povedzme PD Senica, ktoré uchovalo živočíšnu výrobu, produkuje mlieko aj mäso a v rastlinnej výrobe nielen obilie, ale aj mak. Takéto komplexne zamerané družstvá združujúce a zamestnávajúce 150 poľnohospodárov však tvoria menšinu.
Novým fenoménom sa stali domáci a zahraniční investori. Niektorí skúpili postupne viacero vysilených družstiev a vytvárajú silné produkčné celky, aké Západ nepozná. Tŕňom v oku sú najmä dánski investori, na Východoslovenskej nížine nemeckí. Lenže majú výsledky, čo dokumentuje fakt, že 40 percent zredukovanej slovenskej produkcie bravčového mäsa dodávajú na trh firmy s dánskym kapitálom.
A potom je tu veľmi pestrá skupina samostatne hospodáriacich roľníkov. Sú takí, ktorí kúpili bývalé družstvo a postavili ho na nohy, lenže pracuje tam už nie dvesto ľudí ako kedysi, ale tridsať, niekde desať. Mnohí robia najmä rastlinnú výrobu, ale to aj preto, lebo skrachované mäsofirmy im nezaplatili milióny eur.
Mliekarní zostalo zopár, padli aj také giganty ako košická či novozámocká mliekareň, jednu položili dlhy a domáce banky a druhú zatvoril taliansky investor.
Postupný rozpad družstevnej štruktúry privodil vznik samostatne hospodáriacich roľníkov. Po pôde narástol hlad ako nikdy predtým. Mnohí sa nevedia dostať k starorodičovským pozemkom, a to hneď z viacerých príčin. Ich dedovia uzavreli nájomné zmluvy, a tie ešte bežia. Vlani bol prijatý zákon, ktorý obmedzil dlhodobé nájmy. Mnohé spory na východnom Slovensku plynú aj z nedočkavosti nových farmárov. Dajte mi už aj moju pôdu, ale to hneď nejde, zmluvy sa musia dodržiavať. Križovanie nárokov na pozemky prerástlo do divokých bitiek.
A medzitým sa objavili majstri športu, ktorí cielene vyhľadávali pozemky a brali na ne dotácie, známy to prípad podnikateľky Roškovej. Je to však hlavný prúd v slovenskom poľnohospodárstve? Napriek oprávnenému hnevu nie.
Štrajk
Osobitnou kapitolou je práca Pôdohospodárskej platobnej agentúry, cez ktorú tečú dotácie. Dostala sa pod drobnohľad, pod akým ešte nebola. Nepochybne treba vyšetriť každú jej podozrivú operáciu a vôbec všetko, čo súvisí s korupciou.
Ak sa niečo podarilo Iniciatíve, tak je to veľký tresk, vďaka ktorému sa sústredila na poľnohospodárstvo pozornosť verejnosti ako doteraz ani pri jednom protestnom zhromaždení poľnohospodárov od začiatku deväťdesiatych rokov. Všetky boli komorné a krotké. Výzva na generálny štrajk Iniciatívy poľnohospodárov, čo do počtu aj výmery obhospodarovanej pôdy najmenšej, ale aj najhlučnejšej samosprávnej organizácie ešte neznamená, že sa k nej automaticky pridá zvyšných päť, podstatne väčších a z hľadiska produkcie potravín aj kľúčových subjektov. Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv, ktorá ich zoskupuje, vyjadrila znepokojenie nad súčasným protestom Iniciatívy.
Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, najsilnejšej a najpočetnejšej samosprávnej organizácie, ktorá zoskupuje 1 600 podnikov a 60-tisíc zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárstve, odmietol úvahy o generálnom štrajku. „Je tu množstvo nahromadených problémov, ale riešme ich chladnou hlavou, nie emóciami a útočnou rétorikou. Nemáme problém sadnúť si a rokovať aj s Iniciatívou, dvere majú otvorené.“ Ľady sa medzitým konečne pohli. Poľnohospodári dostanú výdatnú štátnu pomoc v rozsahu okolo sto miliónov eur, do dvoch mesiacov má byť na vláde materiál o pozemkových úpravách. A treba si vydiskutovať stropovanie. Divoký nátlak nič nevyrieši.