Cesta do budúcnosti bez jednorazových plastov sa začala vlani v októbri, keď europoslanci schválili celoeurópsku stratégiu pre plasty. Tá dáva priestor pre odvážne smernice, ktoré plasty obmedzia. Mnohé z nich už Brusel píše, na iné si ešte počkáme.
Ukázalo sa totiž, že pri plaste platí podobne ako pri ohni, že je dobrý sluha, ale zlý pán. Z úžasných plastových vrecúšok, v ktorých si donesiete čerstvé pečivo či zeleninu, sa stávajú nechcené zástavy na stromoch v lese. Vatové tyčinky na jedno použitie končia ako krmivo pre morské vtáky. Do plastových mriežok sa zachytávajú korytnačky a ryby. Vyčistenie morí od plastového odpadu potrvá roky a nebude lacné. A ako pri všetkom aj tu platí, že je ľahšia prevencia ako riešenie následkov.
Viacerých zákazníkov v obchodoch zaskočil nápis pri plastových vreckách, že slúžia len na balenie nezabalených potravín. Niektoré iniciatívne predavačky už zákazníkom nedovolia zabaliť už zabalenú uhorku či rozdeliť rožky do dvoch vrecúšok. Za plastové vrecko navyše sa platí. Podobný osud čaká aj ďalší jednorazový plast.
Drevené tyčinky do uší
Taliani sa už tento rok rozlúčili s plastovými tyčinkami na čistenie uší. Nahradiť ich majú drevené. Zabudnúť však môžeme do dvoch rokov aj na plastové slamky, príbory či taniere na jedno použitie. Počítať treba aj s vyššími cenami. Ekologické materiály totiž stoja viac ako jednorazový plast. Hoci ten je lacný len vďaka nezarátaniu všetkých nákladov – teda aj tých na jeho zneškodnenie.
Tieto opatrenia považuje predseda Centra pre trvaloudržateľné alternatívy Daniel Lešinský len za začiatok. "Čaká nás podstatne efektívnejšie využívanie ekodizajnu vo všeobecnosti, teda výroba len toho, čo vieme a budeme plnohodnotne recyklovať,“ hovorí Lešinský. Nevyhnutnosťou však bude zefektívniť triedený zber a výraznejšie rozvinúť kvalitu aj kvantitu recyklačných kapacít na Slovensku, dodáva. Zatiaľ sa totiž nemáme veľmi čím chváliť.
Podľa posledných dostupných údajov vyprodukoval jeden obyvateľ Slovenska v priemere 393 kilogramov komunálneho odpadu za rok 2017. Z nich až 61 percent išlo na skládky bez akéhokoľvek spracovania, upozorňuje ekológ.
"Pri úprimnej snahe všetkých si o 10 rokov viem predstaviť recykláciu komunálnych odpadov, nielen obalov, na úrovni minimálne 75 percent, čo je približne raz toľko ako dnes,“ hovorí Lešinský. To, kam sa dostaneme v riešení plastov za desaťročie, závisí podľa neho od zavedenia účinných opatrení do praxe práve teraz.
"Tie perličky, ktoré už možno u nás dnes stretnúť, ako napríklad obmedzovanie používania jednorazových vrecúšok, vnímam ako pozitívne kvapky v mori,“ hovorí ekológ. Stále chýba napríklad zálohovanie jednorazových obalov nápojov. Až po doriešení týchto problémov sa bude dať hovoriť o zmenách viditeľných aj v reálnom živote – teda napríklad o čistejších riekach či lesoch bez vrecúšok, plastových fliaš, plechoviek a podobne.
Ľudia však podľa Lešinského nie sú zatiaľ dobre pripravení na takéto zmeny. A to ani informačne, ani prakticky. "Zvyky majú u ľudí svoju zotrvačnosť, ktorá s vekom zvyčajne rastie,“ hovorí. Bežní obyvatelia nerozumejú, prečo by sa mali obmedziť, alebo prečo sú plastové fľaše zrazu problém, vysvetľuje. Na trhu však podľa ekológa chýbajú často aj dostupné alternatívy pre jednorazové plastové výrobky, ktoré sa budú postupne sťahovať z obehu. "Ľudia potrebujú jasné vysvetlenie a dostatočnú motiváciu k zmene správania sa, mne tu vo väčšine prípadov chýba jedno aj druhé,“ dodáva Lešinský.
Menej polystyrénu
Jednou z oblastí, kde sú plasty výrazne používané, je aj stavebníctvo. "Bežne rodina nemá šancu minút toľko igelitiek a slamiek, koľko plastu má v stavbe,“ hovorí projektant a zakladateľ konceptu ekostavieb Krtkodom Martin Pribila. Bežne máme v domoch plastové okná, rôzne fólie, podlahy z umelých hmôt, vymenúva. Plastové bývajú aj sieťky vo fasáde, dyhy na nábytku či dokonca umývadlá. Tieto plasty sa dajú samozrejme ľahko nahradiť.
"Môžeme mať drevo-hliníkové okna, korkové či drevené podlahy. Difúzne otvorené konštrukcie a prírodné materiály, ktoré vlhkosť odvedú z domu von,“ hovorí Pribila. Nábytok môže byť z masívu a umývadlo zase keramické. Rozdiel je podľa Pribilu 217 litrov plastu oproti 50 litrom plastu na jednej stavbe len pri použití iných materiálov. Zabúdať pritom netreba ani na obaly – tie z plastu sú hojne využívané aj pri stavebných materiáloch, dodáva.
Až štvrtina ľudí by podľa Pribilu pritom rada uprednostnila dom z prírodných materiálov. Názor zvyčajne menia až počas stavby. "Prírodné a zdravé veci sú drahšie často o 20 až 40 percent podľa náročnosti spracovania,“ hovorí Pribila. Pri porovnávaní ceny však stavebníci často neposudzujú cenu zdravia len cifry na materiáloch, dodáva.
Karty môže v najbližších rokoch zamiešať takzvaný life cycle assessment (LCA) – teda posúdenie celého životného cyklu tej-ktorej budovy. Ide vlastne o CO2 stopu domu a bývania v ňom, vysvetľuje Pribila. Priekopníkmi LCA sú Francúzi, ktorí už zaviedli povinné zelené strechy od určitej výmery stavby.
Práve toto môže byť v budúcnosti zaujímavejšie pri snahe znížiť emisie CO2 viac ako energetická hospodárnosť budov. "Budeme musieť uvažovať, koľko polystyrénu je rozumné v stavbe použiť, či nám úspora energie vynahradí zabudovanú energiu,“ hovorí Pribila. Dôležitejšie pre planétu totiž podľa neho nie je množstvo spotrebovanej energie na kúrenie, ale celková CO2 stopa.
Juta namiesto igelitky
Obchodníci už skresali poskytovanie tenkých plastových vrecúšok. Zdarma ich zákazníci dostanú už len na nebalené potraviny. V ostatných prípadoch sú podľa vrchného riaditeľa obchodnej sekcie siete Coop Jednota Slovensko Branislava Lelláka spoplatnené. "Všetky tašky ponúkané v našich predajniach sú vyrobené z oxodegradovateľných – teda v prírode rozložiteľných, materiálov,“ hovorí. Klasické igelitky či plastové vrecúška neponúka sieť už desať rokov, namiesto nich tu nájdete len rozložiteľné.
V ponuke majú predajne siete aj tašky z prírodných materiálov ako juta a biobavlna či tašky z recyklovaných PET fliaš.
Pri taškách však Coop Jednota nekončí. „Postupne vyraďujeme slamky aj plastový riad a nahrádzame ich produktmi vyrobenými z cukrovej trstiny, plastové tyčinky do uší vymieňame za bambusové,“ hovorí Lellák. Ročne by sa tak mohlo ušetriť 40 ton plastu. Novinkou v ponuke sú rozložiteľné vrecká do koša. V ponuke ich má už väčšina predajní siete.
Spotrebitelia začínajú byť podľa Lelláka čoraz viac ekologicky orientovaní, no stále zaváži skôr cena. Pomôcť by podľa Lelláka mohli aj bannery či nápisy v predajniach.
Vrecúško už len tak nedostanete ani v reťazci Tesco. "Rozhodli sme sa obmedziť výdaj najtenších mikroténových vreciek zákazníkom s tým, aby ich využívali iba na balenie voľných produktov v sortimente pečiva, čerstvého ovocia a zeleniny, nie na prenos malých nákupov,“ vysvetľuje PR manažérka reťazca Tesco Lucia Poláčeková. Oznamy o tom visia v samotných predajniach vedľa pečiva a zeleniny.
Tam sa to však nekončí. Do roku 2025 chce reťazec mať všetky obaly vlastnej značky zo 100-percentne recyklovateľných obalov. O podobnú zmenu sa snaží aj u svojich dodávateľov.
Ako ide s plastami zatočiť EÚ
- Do dvoch rokov by sme sa mali rozlúčiť s plastovými tyčinkami do uší, slamkami či plastovým príborom. V nemilosti sú aj paličky na balóny.
- Do roku by sa malo znížiť používanie obalov na jedno použitie – teda škatule na jedlo, nádoby na ovocie či zmrzlinu. Až 90 percent nápojových fliaš bude recyklovateľných.
- Problémom je odpad z tabakových výrobkov – cigaretové filtre obsahujú plasty. Do roku 2025 by sa takýto odpad mal znížiť o polovicu, o ďalších päť rokov o 80 percent.
- Ročne by sa podľa únie mala vyzbierať aspoň polovica stratených a opustených rybárskych zariadení. Do šiestich rokov by sa aspoň 15 percent malo recyklovať. Takmer tretinu plastového odpadu v moriach tvorí rybársky výstroj.
- Na čiernej listine sú aj mikroplasty – teda časti plastov menšie ako 5 milimetrov. Nájdu sa v kozmetike či hnojivách.
.....
VIDEO: Pozrite si vo videu TV Pravda ako podľa ministra Sólymosa funguje zálohovanie fliaš v iných krajinách a čo čaká Slovákov.