Posilnenie hospodárskeho rastu Slovenska v minulom roku pritom podľa komisie súviselo predovšetkým so zvyšujúcim sa domácim dopytom. Súkromná spotreba by pritom podľa Bruselu mala zostať významným príspevkom k rastu hospodárstva aj v nasledujúcom období. „Spotrebiteľská dôvera sa drží na pokrízových maximách a podporuje ju silný rast miezd a solídny hospodársky výhľad,“ uvádza komisia v aktuálnej zimnej prognóze.
Výraznejšie oslabenie hospodárskeho rastu na Slovensku v tomto roku komisia napriek silnejúcim obavám globálneho charakteru neočakáva. Zahraničný dopyt bude podľa prognózy v roku 2019 hospodársky rast významnej stimulovať, v neposlednom rade kvôli rastúcim objemom výroby v exportne orientovanom segmente produkcie automobilov. Tento vplyv by pritom podľa komisie mohol zmazať negatívny dopad oslabovania v globálnom obchode.
Pri investíciách komisia očakáva od roku 2019 postupné spomaľovanie dynamiky, keďže budovanie dodatočných výrobných kapacít v automobilkách finišuje. Hoci sa očakáva postupný rast verejných investícií vplyvom využívania eurofondov, do konca prognózovaného obdobia výrazný vplyv tohto faktora na rast ekonomiky komisia neočakáva.
Slovensko by si tak podľa komisie malo udržať jeden z najsilnejších hospodárskych rastov v rámci Európskej únie aj eurozóny. Rýchlejší rast hospodárstva Brusel v tomto roku predpovedá iba Malte a rovnaký rast ako Slovensku prognózuje Írsku. Z krajín V4 by malo po Slovensku najrýchlejšie rásť hospodárstvo Poľska o 3,5 %, nasledovať by malo Maďarsko s rastom o 3,4 % a Česká republika s 2,9 %.
Pri spotrebiteľských cenách očakáva Brusel na Slovensku v nasledujúcom období stabilný vývoj. V roku 2019 by inflácia mala dosiahnuť tak ako vlani 2,5 %, v roku 2020 by mala spomaliť iba o 0,1 percentuálneho bodu na 2,4 %. „V súlade s vývojom na trhu práce a rastúcimi mzdami, inflácia služieb stúpla v roku 2018 a mala by hrať kľúčovú úlohu v udržiavaní rastu spotrebiteľských cien pri úrovni 2,5 % v roku 2019 a 2020,“ dodáva Európska komisia vo svojej aktuálnej prognóze.