„Hoci tempo rastu úverov domácnostiam sa v porovnaní s minulým rokom zmiernilo, aj naďalej ostáva najrýchlejšie spomedzi krajín Európskej únie,“ skonštatovala Národná banka Slovenska. Celkové dlhy slovenského obyvateľstva ku koncu minulého roka presiahli hodnotu 35 miliárd eur. Podľa NBS sa objem úverov domácnostiam za posledných šesť rokov zdvojnásobil.
Obrovské pôžičky môžu začať spôsobovať problémy, keď Európska centrálna banka po roku 2020 začne dvíhať základnú úrokovú sadzbu. Vyššie úroky totiž mesačné splátky hypoték zdražia o desiatky až stovky eur za mesiac. Pri hypotékach sú totiž úroky fixované na jeden, tri, päť až desať rokov. Po uplynutí tohto obdobia banky klientom zmenia úrokovú sadzbu na základe aktuálnych úrokových sadzieb.
V snahe zabrániť rizikovému zadlžovaniu ľudí Národná banka Slovenska postupne sprísňuje podmienky na poskytovanie úverov. Finančné domy dnes môžu väčšine ľudí predať len hypotéky pokrývajúce maximálne 80 percent ceny kupovanej nehnuteľnosti. Pri cene bytu 100-tisíc eur môže byť maximálna výška hypotéky 80-tisíc eur. Zároveň výška všetkých pôžičiek môže byť maximálne vo výške 8-násobku ročného príjmu dlžníka. Napríklad človek zarábajúci mesačne 800 eur v čistom si môže požičať najviac 76 800 eur. Výnimku z týchto pravidiel majú len nadpriemerne zarábajúci ľudia, ktorí pre vysoký plat pravdepodobne zvládnu aj prípadnú krízu. V súčasnosti môže takúto výnimku získať desať percent bankových klientov a tento pomer sa už v lete tohto roku zníži na 5 percent.
Prekvapivé spomaľovanie európskeho hospodárstva prinútilo centrálnych bankárov zmeniť plány na zvyšovanie úrokov. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky na rovnej nule ostane aj toto leto a odo dna sa odrazí najskôr s príchodom roku 2020. V prípade nečakaného zhoršenia ekonomickej výkonnosti Európy je opäť v hre obnovenie len v decembri minulého roka ukončeného tlačenia peňazí.
„V prípade potreby je Európska centrálna banka pripravená obnoviť nákup dlhopisov. No v tomto roku je realizácia tohto kroku veľmi nepravdepodobná,“ povedal šéf Európskej centrálnej banky Mário Draghi. Toho čoraz viac znepokojujú hospodárske výsledky viacerých európskych krajín. „V posledných mesiacoch nie sú napĺňané očakávania a reálne prichádzajú horšie údaje, ako sa čakalo. Je to výsledok slabšieho vonkajšieho dopytu a špecifických problémov niektorých štátov či priemyselných odvetví,“ dodal Draghi.
V najsilnejšej európskej ekonomike majú podnikatelia momentálne najhoršiu náladu za posledné tri roky. Väčšina šéfov nemeckých podnikov podľa prieskumu inštitútu IFO počíta v tomto roku so spomaľovaním hospodárskeho rastu a časť z nich nevylučuje ani recesiu. Miestny automobilový priemysel totiž trápi sprísňovanie emisných noriem a neistoty okolo brexitu. Veľká Británia je momentálne druhým najväčším automobilovým trhom Európskej únie a prípadný odchod bez dohody značne skomplikuje predaj európskych oceľových tátošov. Ku dnu Európsku úniu momentálne ťahá aj problémové Taliansko, ktoré sa aktuálne už ocitlo v recesii a napriek obrovskému dlhu trvá na znížení daní aj zavedení základného príjmu pre najchudobnejších ľudí. Pre neutíchajúce štrajky žltých viest má obrovské problémy aj Francúzsko, ktorého prezident Emmanuel Macron nedokáže presadiť nepopulárne reformy ani razantnejšie znižovanie deficitu.
„Tempo rastu HDP eurozóny sa v minulom roku spomalilo na 1,8 percenta. V roku 2017 pritom eurozóna rástla o 2,3 percenta. Vo štvrtom kvartáli vlaňajšieho roka sa medziročný rast HDP eurozóny scvrkol na slabých 1,2 percenta z predchádzajúcich 1,6 percenta,“ povedal analytik spoločnosti Next Finance Jiří Cihlář. V tejto situácii môže hlavne problémovým krajinám obrovské starosti narobiť v decembri ukončené tlačenie peňazí. „Európska centrálna banka od roku 2015 do európskych trhov umelo napumpovala 2,6 bilióna eur,“ priblížil Cihlář. Tieto peniaze výrazne zlacneli financovanie dlhov všetkých členov eurozóny a aktuálne sa desaťročný dlhopis Slovenska na finančných trhoch predáva s ročným úrokom vo výške 0,58 percenta. Na porovnanie, Nemecko má ročný výnos 0,2 percenta, Francúzsko 0,61 percenta a Taliansko 2,63 percenta.
Práve Taliansko ako tretia najväčšia krajina eurozóny môže mať obrovské problémy so zvyšovaním úrokových sadzieb. „Taliansky dlh sa stane neudržateľný, ak úroky dlhopisov prekročia štyri percentá,“ uviedol analytik ČSOB v Českej republike Peter Dufek. V tejto situácii sa Európska centrálna banka nebude hrnúť do zvyšovania základnej úrokovej sadzby, ktorá je aktuálne na rovnej nule. Analytici centrálnej banky zároveň znížili odhad tohtoročného rastu eurozóny z 1,8 na 1,6 percenta. Hlavne pre tieto dôvody finančné trhy počítajú so zvyšovaním úrokov až začiatkom roka 2020. „Očakávania trhov sú správne,“ skonštatoval Draghi.
Slovákom nulová základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky prináša rekordne nízke úroky na vkladoch aj úveroch. Koncom minulého roka priemerný úrok na hypotékach atakoval nové historické minimum a dosiahol hodnotu 1,46 percenta za rok. Podľa údajov Národnej banky Slovenska je takto vysoký úrok pri fixácii v rozmedzí jedného až piatich rokov. Na porovnanie, v susednej Českej republike, kde ľudia stále platia českou korunou, začínajú najlacnejšie hypotéky na úrovni 3 percent za rok.