Vláda chce odstrániť zbytočnú byrokraciu, niektoré predpisy idú nad rámec požiadaviek Bruselu. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva hospodárstva SR v súvislosti s materiálom Audit legislatívy z pohľadu goldplatingu, ktorý v stredu schválila vláda.
Už úvodná analýza viac ako 400 smerníc Európskej únie (EÚ) podľa MH SR ukázala, že až v 120 prípadoch ide slovenská legislatíva nad rámec požiadaviek Bruselu. Minimálne v troch desiatkach prípadov je to neopodstatnené a malo by sa to zmeniť. Úvodnú analýzu tzv. goldplatingu, teda legislatívnych regulácií nad rámec toho, čo od nás žiada EÚ, urobilo 24 ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy. Zbytočne prísne predpisy znamenajú vyššiu záťaž a náklady pre podnikateľov a znižujú atraktivitu a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia.
„Do celého procesu je potrebné zaviesť racionalizáciu a nové pravidlá. Sledovanie a preberanie eurolegislatívy musí byť kontinuálny proces, tak ako o tom hovorí aj RIA 2020 – Stratégia lepšej regulácie. Dôležité je zaviesť racionalizáciu už v procese preberania smerníc a tomu sa musíme venovať kontinuálne,“ zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), ktorý výsledok analýzy predstavil na rokovaní vlády. Rezort hospodárstva je gestorom lepšej regulácie.
Neopodstatneným goldplatingom môže byť sprísňovanie povinností, duplicitné nahlasovanie, ale aj neuplatňovanie rôznych výnimiek, ktoré by znížili záťaž skupine dotknutých subjektov. Rezort spravodlivosti napríklad navrhuje pri akciových spoločnostiach znížiť povinnosť splatenia základného imania z 30 percent na 25 percent, tak ako o tom hovorí eurosmernica. MH SR chce zas rozšíriť možnosti, keď nebude potrebné označovať výrobky jednotkovou cenou. Ide napríklad o balenie viacerých výrobkov, ktorého cena je nižšia ako rovnaký počet jednotlivých výrobkov. Goldplating však nemusí byť automaticky len negatívny. V oblasti zdravia, životného prostredia alebo pri ochrane spotrebiteľov môže byť v záujme krajiny ochrana nastavená prísnejšie ako smernice EÚ. Príkladom je boj s takzvanými „šmejdmi“ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Dôslednosť a metodika, s akou k analýze pristupovali príslušné orgány, sa podľa MH SR však líšila. Doterajší výsledok preto nemusí automaticky znamenať, že rezorty, kde bola prítomnosť goldplatingu odhalená najčastejšie, sú práve tie, kde ho je skutočne najviac.
Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy preto predložia rezortu hospodárstva do konca júna 2018 komplexný audit eurosmerníc z pohľadu goldplatingu, ktoré patria do ich pôsobnosti. Budú pri ňom musieť postupovať jednotnou metodikou a podrobia ho aj externej oponentúre. Zároveň na základe takto urobenej analýzy predložia do 15. septembra vláde návrh na odstránenie tých ustanovení v slovenskej legislatíve, ktoré sú nad rámec požiadaviek EÚ a nie je ich možné vnímať ako pozitívny goldplating.
„Ak všetky dotknuté subjekty budú posudzovať prebratú legislatívu jednotnou metodikou a do procesu zapojíme aj nezávislých odborníkov, verím, že sa podarí vyčistiť slovenskú legislatívu od množstva zbytočných predpisov, ktoré strpčujú život napríklad podnikateľom,“ skonštatoval Žiga.
Rezort hospodárstva odporúča aj prehodnotiť súčasný systém transpozície eurosmerníc a zaviesť mechanizmy na identifikáciu goldplatingu. Inšpiráciu na zlepšenie systému preberania eurosmerníc a odhaľovania goldplatingu by sme mohli hľadať v krajinách, ako sú Rakúsko, Nemecko, Taliansko či Česko. MH SR získalo podnety týkajúce sa goldplatingu aj od verejnosti. Rezorty by sa nimi mali teraz zaoberať v rámci prípravy komplexnej analýzy.