„Zo strany britskej vlády by to znamenalo veľmi šikovný trik,“ povedal Gabriel Felbermayr, šéf Inštitútu ekonomických štúdií Ifo. „Bez dovozných ciel by sa spotreba v Británii znížila len o 0,5 %, čo je podstatne menšia miera než v prípade tvrdého brexitu s dovoznými clami ako Svetová obchodná organizácia (WTO). To by spotrebu zredukovalo o 2,8 %,“ povedal.
„Aj v prípade uzatvorenia komplexných obchodných dohôd s viacerými krajinami a la globálna Británia by bol pokles spotreby stále výraznejší než v prípade jednostranného ústupu od dovozných ciel,“ dodal Felbermayr. Podľa neho by pokles dosiahol okolo 1,4 %.
„Najmä v prípade potravín by clá vychádzajúce zo systému WTO mali výrazný vplyv na ceny, podľa všetkého na úrovni 12 % až 15 %, podobne ako v prípade áut, odevov a obuvi,“ dodal Felbermayr. „Je otázne, či takýto vývoj britskej vláde vyhovuje,“ uviedol s tým, že otázkou je aj to, či je Británia vôbec technicky schopná zabezpečovať dôsledné colné kontroly pri najdovážanejších tovaroch.
Takouto stratégiou by sa ostrovná krajina vyhla záťaži spôsobenej (v niektorých prípadoch vysokými) novými dovoznými clami uvalenými na zhruba 68 % svojho dovozu, ktorý realizuje z EÚ alebo z krajín s uzatvorenými dohodami o voľnom obchode. Politickou cenou za to by bolo ustúpenie aj od dovozných ciel so zvyšnými štátmi, z ktorých Británia realizuje približne tretinu z celkového objemu dovozu. To sa týka najmä dovozov z krajín ako Čína a USA.
„V niektorých sektoroch to môže spôsobiť problémy, ale náhle zavedenie dovozných ciel na viac než dve tretiny z celkového objemu dovozu bude britskú vládu stáť podstatne viac než vzdanie sa ciel na menej než jednu tretinu dovozu,“ dodal Felbermayr.
.....
VIDEO: Prečo už Británia neláka? Je menej pracovných ponúk a koľko možno zarobiť? Pozrite si video TV Pravda.