Slovensko pri čipoch poráža americké Silicon Valley. Pozrite si video s expertom

, 05.02.2019 06:00

Americký prezident Donald Trump zmenil desaťročia platné pravidlá svetového obchodu. Nanovo rozdané karty v oblasti svetového výskumu spravili z Bratislavy výhodnejšiu destináciu pre výskum čipov ako z amerického Silicon Valley. "V prebiehajúcej obchodnej vojne s Čínou začali Spojené štáty americké obmedzovať export niektorých strategických produktov a dnes preto nemáte istotu, že v USA vyvinuté čipy budete môcť v budúcnosti predávať do Číny," povedal v rozhovore pre Pravdu Radoslav Danilák, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Tachyum. Úspešný slovenský vedec s viac ako sto patentmi aktuálne rozbieha svoju prvú európsku firmu priamo v Bratislave.

TV Pravda: O čipy súperí EÚ a USA. Pozrite si video so slovenským expertom.

Prečo ste sa rozhodli umiestniť výskum čipov práve na Slovensku?

Je to z viacerých dôvodov a začnem tým pragmatickým biznis dôvodom. Dnes nie je žiadnym tajomstvom, že medzi sebou ekonomicky súperia svetové mocnosti ako Spojené štáty americké, Čína a Európska únia. V prebiehajúcej obchodnej vojne s Čínou začali Spojené štáty americké obmedzovať export niektorých strategických produktov a dnes preto nemáte istotu, že v USA vyvinuté čipy budete môcť v budúcnosti predávať do Číny. To je obrovský rozdiel oproti podnikaniu v Európskej únii, odkiaľ sa dá stále bez problémov vyvážať do USA aj Číny. Druhým dôvodom je, že Európska únia nechce v budúcnosti dopadnúť ako Čína, a preto dnes podporuje výskum v oblasti čipov.

Naozaj môže americký prezident Trump zastaviť vývoz IT technológií do EÚ a takto tlačiť na presadenie amerických pravidiel vzájomného obchodu?

Už sme tento prístup videli pri rokovaniach s Čínou a bolo by naivné domnievať sa, že práve pri rokovaniach s EÚ bude Trump ústretovejší. Pár mesiacov dozadu USA využili svoju silu a zakázali domácim firmám dodávať čínskej spoločnosti ZTE súčiastky a softvér. Jednému z najväčších výrobcov telekomunikačných technológií na svete pre uvalené embargo reálne hrozil bankrot. Bez amerických súčiastok firma nedokázala udržať svoju výrobu a chýbajúce diely sa nedali len tak nahradiť. Rovnaký tlak môže v budúcnosti americký prezident použiť aj proti Európskej únii, ak nebude súhlasiť s jeho predstavami o usporiadaní svetového obchodu. Preto sa dnes Brusel snaží posilniť technologickú bezpečnosť Európy a napríklad v projekte EuroHPC je alokovaných 1,8 miliardy eur na vytvorenie superpočítačov a AI. Práve vzniknutý dopyt po IT technológiách je jedným z dôvodov, pre ktorý sme si vybrali EÚ. Dnes je tu naozaj veľmi priaznivé prostredie pre vývoj IT technológií.

Môžu Spojené štáty americké v budúcnosti prísť o svoje prvenstvo vo vývoji čipov?

Postupne sa historické ťažisko výroby presúva zo Spojených štátov amerických do Číny. V USA totiž investori preferujú rýchle zisky, a preto sa zameriavajú na investície do softvéru, ktoré im dokážu vrátiť investíciu do dvoch rokov. Pri čipoch aj hardvéri sa vložené finančné zdroje vrátia až o päť rokov, a to je hlavný dôvod postupného presunu výroby do Číny. Aj my počítame s výrobou čipov na Taiwane, ale samotný výskum chceme robiť aj na Slovensku, ktoré je mojou vlasťou a vždy som tu chcel rozbehnúť úspešný projekt. Zároveň tu poznám dosť šikovných ľudí, ktorí mi vedia pomôcť s rozbehom firmy, na rozdiel od Nemecka, čo je väčší trh, ale nepoznám tam nikoho a ani neovládam miestny jazyk. Skrátka na Slovensku sa dajú využiť všetky spomínané výhody jednotného európskeho trhu a zároveň je to moja domovina.

Nebude mať Európska únia tendenciu preferovať investície v technologicky vyspelejších západných krajinách?

Štandardne sa vyzbierané peniaze rozdeľujú medzi jednotlivé štáty na základe kvality jednotlivých projektov. Podľa mojich informácií v minulosti malo Slovensko problémy práve pre nedostatok kvalifikovaných projektov a práve dobré projekty môžu v budúcnosti naštartovať čerpanie. Zároveň nám práve zápal niektorých členov súčasnej vlády pre náš projekt otvoril dvere v Bruseli a za to sa im chcem poďakovať.

Nebude na Slovensku problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily?

Sme pár mesiacov po otvorení našej slovenskej pobočky a naozaj nábor ľudí ide o niečo ťažšie ako v USA. Ak som tam potreboval dvadsať kvalitných ľudí, zavolal som rekrutérom a o dva týždne som mal na stole 50 relevantných životopisov. Tu si musíme dať väčšiu námahu, a preto chodíme aj priamo na univerzity. Časť odborníkov zároveň privezieme z iných štátov, napríklad z Poľska a záujem žiť na Slovensku prejavilo aj niekoľko špecialistov z Moskvy. Na Slovensku vieme nájsť dostatok ľudí minimálne v systémovej a softvérovej oblasti a až budúcnosť ukáže, či to budeme vedieť rozšíriť aj na vlastný čipový návrh. V roku 2019 plánujeme priamo na Slovensku zamestnať 40 ľudí a ak všetko dobre pôjde, tak v budúcnosti to môžu byť stovky ľudí.

Akí ľudia majú šancu sa u vás zamestnať?

Hľadáme kreatívnych ľudí schopných technologického myslenia, a preto má u nás rovnakú šancu šikovný absolvent školy aj skúsený senior inžinier. Napríklad v americkej pobočke sme pred niekoľkými mesiacmi zamestnali indického študenta, ktorý sa za tri mesiace dokázal vypracovať na úroveň senior inžiniera. Zároveň u nás neexistuje žiadna veková diskriminácia a rovnako dávame šancu aj starším ľuďom. Veľmi dôležitá je aj chuť učiť sa nové veci a v takom prípade môžete ľudí s nedostatočnými skúsenosťami poslať na školenia. No stretol som sa aj s prípadmi, keď veľmi šikovný človek nevedel spolupracovať s ľuďmi a musel som ho poslať preč, inak by poškodil celý tím.

Vaša spoločnosť Tachyum plánuje na Slovensku vyvíjať čip Prodigy. Čo má byť jeho hlavnou výhodou oproti súčasným čipom?

Zo všetkej energie spotrebovanej vo svete v roku 2017 skonzumovali dátové centrá 2,5 percenta. To je o 40 percent vyššia potreba, akú mala v tom istom roku Veľká Británia. Zároveň každý rok veľkosť dátových centier narastie približne o 15 percent a už o desať rokov bude štvornásobne väčšia ako dnes. V takom prípade dátové centrá o desať rokov spotrebujú 10 percent svetovej energie a o dvadsať rokov až 40 percent. Takýto rast spotreby nie je udržateľný, ak nechceme uvariť našu planétu. A práve tento problém vytvára priestor pre nové technologické riešenia. Nami vyvíjaný čip Prodigy spotrebuje len desatinu energie v porovnaní s čipmi používanými v súčasnosti. V prípade masového nasadenia nášho produktu tak o desať rokov spotrebujeme len jedno percento svetovej energie a budeme na tom lepšie ako dnes.

Dá sa laicky priblížiť, vďaka čomu práve váš čip spotrebuje výrazne menej energie?

Je to rovnaký dôvod, pre ktorý je aj lacnejší v porovnaní so súčasnou konkurenciou. Dnes na výpočet výsledku potrebujete istý počet tranzistorov a ak vďaka softvérovému riešeniu máte ten istý výsledok s menším počtom tranzistorov, automaticky ušetríte energiu a zároveň vyrobíte aj lacnejší čip. V podstate naše technologické riešenie ponúka rovnaké možnosti ako dnešné čipy, ale s desaťnásobne menším počtom tranzistorov. A vďaka tomu máme aj desaťnásobne menšiu spotrebu energie.

Aké sú ďalšie využitia vašej technológie?

Umožní ekonomické vybudovanie systému s kapacitou ľudského mozgu, ktorý dnes nikto nevybuduje pre obrovské náklady v objeme niekoľko miliárd dolárov. Naša technológia umožní vytvorenie takéhoto systému už v roku 2020, hoci pôvodne to malo byť možné až v roku 2030. Hneď vysvetlím prečo. Napríklad spoločnosť Facebook už dnes vlastní obrovské dátové centrá, ktoré sú konštruované na zvládnutie najväčšieho náporu v čase, keď sú ľudia pripojení. V noci, keď ľudia spia, je väčšina kapacity postavených dátových centier nevyužitá a v rámci 24-hodinového cyklu sú servery využité len na 40 percent. Náš čip Prodigy umožní v noci používať umelú inteligenciu nevyužitého hardvéru na simuláciu mozgu a vďaka tomu sa bude dať systém s kapacitou ľudského mozgu realizovať už v roku 2020. Zároveň využitím kapacít existujúcich dátových centier klesne cena prenájmu systému s kapacitou ľudského mozgu na niekoľko sto miliónov eur.

Počítače už dnes dokážu vypočítať zložité príklady oveľa rýchlejšie ako človek a uložiť sa v nich dá obrovské množstvo dát. Prečo napriek tomu nemajú kapacitu ľudského mozgu?

Jedna vec je rýchlosť a schopnosť spraviť miliardy operácií za sekundu a druhá je schopnosť obrovského množstva neurónov ľudského mozgu pracovať súbežne. Čiže počítač dnes naozaj dokáže počítať oveľa rýchlejšie ako človek, ale na simulovanie práce ľudského mozgu potrebujem spoluprácu miliónov a miliónov počítačov. Taký systém dnes neexistuje práve pre spomínané ekonomické dôvody. No my vieme tento problém vyriešiť.

Čo prinesie ľudstvu zostrojenie počítačového systému s kapacitou ľudského mozgu?

Môže napríklad zásadne pomôcť pri vývoji umelej inteligencie. Zároveň každé zásadné zvýšenie výkonu automaticky prináša množstvo dnes nepoznaných aplikácií. Napríklad v časoch prvých počítačov práve pre nedostatok technológií ľudia ani len netušili, čo všetko sa dá robiť s iPhonom.

Odborníci majú rôzne názory na možnosť vývoju umelej inteligencie. Podľa vás je možné vyvinúť takú umelú inteligenciu, ktorá si dokáže uvedomiť sama seba?

Dnes sa napríklad špecializované systémy používajú na zisťovanie rakoviny u ľudí. To, čo sa v minulosti odborník musel učiť dlhé roky, dokáže umelá inteligencia natrénovať približne za rok. No a postupom rokov uvidíme, či dokážeme vyvinúť takú umelú inteligenciu, ktorá bude schopná si uvedomiť sama seba.

Správanie ľudí je motivované snahou prežiť. Čím však k podávaniu výkonov motivujeme umelú inteligenciu?

Akýkoľvek systém, ktorý sa chce zdokonaľovať, musí obsahovať mechanizmus, ktorým selektuje to najlepšie v sebe. A takisto musí mať nejaký dôvod na ďalší progres. Preto aj systém výberu umelej inteligencie musí byť v súlade s potrebami ľudstva. Je to ako pri deťoch, ktoré sa správajú tak, ako ich vychováte. Preto aj pri umelej inteligencii bude veľmi dôležité nastavenie hodnôt.

Ak bude život umelej inteligencie závislý od spotreby energie. Nemôže sa stať, že jej výrobu uprednostní pre potrebami ľudstva?

Historicky sa ľudia vždy obávali zmeny, či už išlo o parné stroje, alebo o jadrovú energiu. Hlavne po zostrojení atómovej bomby rástli obavy z toho, že ľudstvo nakoniec zničí samo seba. Lenže práve atómová bomba donútila mocných správať sa zodpovednejšie a tretia svetová vojna zatiaľ nebola. Doteraz vždy platilo, že čím silnejšia technológia, tým opatrnejšie s ňou ľudia pracujú a v tomto som optimista. Nakoniec teda nájdeme spôsob, ako umelá inteligencia posunie ľudstvo dopredu.

Dnes čínsky Huawei čelí obrovským podozreniam zo zneužívania technológií v prospech komunistickej strany a západné mocnosti otvorene hovoria o priemyselnej špionáži. Prichádza podľa vás k zneužívaniu moderných technológií v prospech svetových mocností?

V histórii sa vždy a všade našli ľudia, ktorí chceli pozitívny prínos technológií využiť vo svoj prospech a toto sa časom nemení. Samozrejme, nie je to len Čína a Spojené štáty americké, ktoré chcú odpočúvať váš telefón, o to majú záujem aj bežní kriminálnici. Pomocou vírusov sa dnes dá zneužiť každý telefón aj počítač, a preto je veľmi dôležité dbať na bezpečnosť IT technológií. Žiaľ, na sto percent sa zneužitiu zabrániť nedá, ale dá sa to obmedziť tak, že to ľuďom nebude spôsobovať problémy.

Čoraz viac západných vlád zakazuje štátnym zamestnancom používať telefóny od čínskej spoločnosti Huawei. Môžu byť tieto telefóny zneužité pomocou špeciálneho čipu alebo skôr softvéru?

Oveľa jednoduchšie je napadnúť telefón cez softvér ako hardvér. Operačný systém sa totiž aktualizuje pravidelne, ale telefón meníte raz za tri roky. No v minulosti boli zaznamenané aj prípady zneužitia samotného hardvéru. Zároveň, ak sa pozrieme do histórie, tak viac problémov mali telefóny pracujúce so systémom Antroid ako iPhony bežiace na systéme IOS. Operačný systém od Apple je totiž viac uzavretý. No snahy o zneužitie zo strany kriminálnych živlov boli pri všetkých typoch telefónov.

Do informatizácie sa na Slovensku už investovalo vyše miliardy eur a nie všetky projekty dopadli úspešne. Nemôže sa skončiť neúspechom aj tento projekt?

Ani investorom v Spojených štátoch amerických nevyjdú všetky projekty. Jeden z problémov, ktorý postihol Japonsko a čiastočne aj Nemecko, je strach, že niektoré veci nevyjdú. Výsledkom je zbrzdenie spoločenského rozvoja, lebo práve pre strach z možného neúspechu sa ľudia boja rozbehnúť niektoré projekty. Preto je veľmi dôležité vytvoriť prostredie, v ktorom bude spoločnosť akceptovať, že určité percento vecí nevyjde a ľudia za to nebudú postihnutí.

Koľko peňazí ešte potrebujete investovať do vývoja čipu?

V podstate sme už vyvinuli najrizikovejšie komponenty čipu a už do konca tohto roka máme mať prototyp. Následne už v roku 2020 rozbehneme výrobu. Pre úplne dokončenie vývoja čipu nám chýba ešte približne tridsať miliónov eur.

Kto môžu byť vaši budúci zákazníci?

Nemôžem menovať firmy, ktoré s nami spolupracujú, ale vo všeobecnosti sa náš čip môže hodiť veľkým spoločnostiam ako Google, Microsoft či Facebook. Tiež veľkým telekomunikačným spoločnostiam ako napríklad South Korea Telecom či výrobcom mobilných telefónov ako Apple, Huawei či Ericsson. V podstate náš čip Prodigy je zaujímavý pre stovky IT spoločností.

Ste autorom viacerých technologických patentov a úspešne ste pôsobili aj v americkom Silicon Valley. Kedy ste rozhodli odísť zo Slovenska?

Je to už viac ako dvadsať rokov a zo Slovenska som odišiel v roku 1998. Predtým som ako doktorand pôsobil na Technickej univerzite v Košiciach a odtiaľ som odišiel do vlastného startupu. Veľmi mi pomohlo, že moje publikácie videli ľudia v Spojených štátoch amerických, a to mi umožnilo prísť do Silicon Valley. Samozrejme, v úvode to bol obrovský kultúrny šok a adaptoval som sa až po niekoľkých rokoch. V tých časoch bola Kalifornia jedným z popredných miest vo svete, čo sa týka školstva aj kvality života a rozdiel v porovnaní so životom na Slovensku bol obrovský. Za posledných dvadsať rokov sa urobil aj tu obrovský skok a kvalita života v Bratislave je dnes podobná kvalite života v Kalifornii. Tam totiž z rôznych príčin kvalita začala upadať a naozaj sa to dá porovnať s dnešnou Bratislavou.

Slovenské školstvo je dlhodobo kritizované za pomaly rozbeh duálneho vzdelávania a slabú prepojenosť vysokých škôl s praxou. Vysokoškolskí profesori sa zas sťažujú na to, že najšikovnejší študenti odchádzajú do zahraničia. Naozaj sa to u nás až tak výrazne zlepšuje?

Slováci nie sú horší ako ostatní a naše školstvo dokázalo vyprodukovať obrovské množstvo užitočných ľudí. Ja sám som svoje vzdelanie získal na Slovensku a nielen ja, ale aj moji spolužiaci pôsobia na úspešných postoch. Tým netvrdím, že naše školstvo nie je podfinancované a mnoho vecí sa dá naozaj robiť lepšie, ale v porovnaní so svetom to nie je až také zlé a stále máme byť na čo hrdí. Problém s odchodom mladých ľudí sa dá vyriešiť jedine tak, že aj tu na Slovensku im ponúkneme množstvo zaujímavých projektov, ktoré im umožnia odborne rásť. Potom nebudú mať dôvod odísť do zahraničia, keď na rovnako zaujímavých vedeckých projektoch budú môcť pracovať aj priamo na Slovensku.

Počas svojej kariéry ste pracovali pre viaceré americké firmy. Kde ste sa naučili najviac?

Z hľadiska podnikania jednoznačne vo firme NVIDIA. Tam som mal možnosť ako hlavný architekt pracovať na zostrojení čipu nForce4. Zodpovedný som bol nielen za vývoj, ale aj za úspešné nasadenie na trh. Veľa zo získaných skúseností som následne preniesol aj do vlastných firiem a získal som dôležité skúsenosti vo výbere šikovných ľudí.

Na ktorý svoj patent ste najviac hrdý?

Jednoznačne na ten vyvinutý pre firmu SandForce. V tom čase pevné disky používali veľmi drahú technológiu a uloženie jedného gigabajtu dát vychádzalo na 20 dolárov. Nástup novej technológie dokázal cenu okamžite zraziť na 3 doláre a aktuálne je to len 10 centov. Vyvinutý SSD controller pre flashové disky napríklad umožnil Applu pri MacBook Air nepoužívať hard drive a výsledkom bola neuveriteľná ľahkosť notebooku. Dnes sa náš čip používa všade a som veľmi hrdý, že ako prvý si ho vybral taký náročný zákazník ako Apple a neskôr ich začali používať aj priami konkurenti ako Intel i Toshiba.

Spomínali ste, že v USA ste zažili kultúrny šok. Ako sa v nadnárodných firmách darí spolupracovať ľuďom rôznych národností?

Ľudia z rôznych kultúr majú rôzne priority. Napríklad Indovia si veľmi zakladajú na statuse a titul pred menom je pre nich dôležitejší ako samotná výška platu. Ľudia zo strednej aj východnej Európy sú zas orientovaní viac pragmaticky a najdôležitejšia je pre nich výška mzdy. Z ázijských kultúr sú Číňania veľkí individualisti a Japonci, naopak, radi pracujú v kolektíve. V každom prípade je dôležité zariadiť, aby všetci ľudia v tíme boli šťastní, lebo len šťastný inžinier, je produktívny inžinier.

Dnes prebieha veľký boj o nasadzovanie 5G sieti v Európe a obrovský záujem majú americké aj čínske firmy. Nie je to pre Európu nebezpečné spoliehať sa pri informačných technológiách na americké alebo čínske firmy?

Každý vedel, že 5G siete prídu a Európska únia jednoducho zaspala. Dnes preto nemá vlastnú technológiu a musí ju od niekoho nakúpiť. Dnes sa spomína len čínska snaha o špionáž, ale myslíte si, že napríklad Američania nebudú mať v prípade potreby rovnakú motiváciu na zneužitie siete? Jednoducho, ak raz máte nejakú výhodu, vždy je lákavé ju použiť, a preto by si Európa mala budovať vlastné siete, tak ako to v minulosti spravila pri GSM. V každom prípade, ak bude mať Európska únia záujem, v budúcnosti dokáže vyvinúť aj vlastné 6G siete.

Radoslav Danilák (49)

Rodák z Košíc, pôsobí v americkom Silicon Valley viac ako 20 rokov a má na konte vyše 110 zaručených patentov a ďalších 100 patentov v procese schvaľovania v oblasti polovodičov, spracovania dát a procesorov.

Pred spustením projektu Tachyum založil dve úspešné spoločnosti v oblasti čipov a počítačových úložísk Skyera a SandForce, ktoré odkúpili veľké spoločnosti LSI Western Digital. Danilák bol šéfdizajnérom recenziami vyzdvihovaného čipsetu Nvidia nForce 4, vyvíjal aj čip Fermi pre najvýkonnejší superpočítač svojej doby Tianhe-1A. Jeho ďalší vynález umožnil vznik novej generácie úložných diskov v notebookoch typu SSD a v dátových centrách v spolupráci s IBM a LSI. Od roku 2016 sa sústreďuje na vývoj prevratného čipu Tachyum Prodigy pre dátové centrá.

Na Slovensku pôsobí aj ako poradca v inovačnej rade vlády. Od prezidenta SR Andreja Kisku si v januári 2019 prevzal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #Slovensko #čip #veda a výskum #Radoslav Danilák #Tachyum