VIDEO: Pozrite si vo videu TV Pravda ako podľa ministra Sólymosa funguje zálohovanie fliaš v iných krajinách a čo čaká Slovákov.
Čo všetko treba urobiť, aby sa zálohovanie PET obalov mohlo v roku 2022 reálne rozbehnúť?
Najprv musíme prijať zákon. To je základ. Nie je to jednoduchý proces. Zákon musia posúdiť aj v Európskej únii. To nám mierne predĺži legislatívny proces. Rátame však s tým, že ešte pred začiatkom leta, najneskôr do prvej jesennej schôdze, bude zákon pripravený na prerokovanie v parlamente. Do konca roka by sa tak mohol prijať.
Bude účinný od roku 2020, vyhradili sme dva roky na zavedenie zálohovania do praxe. Za ten čas sa trh dokáže pripraviť, vzniknú subjekty, ktoré budú zber PET fliaš a plechoviek manažovať, osadia sa zberné stroje a urobia ďalšie kroky. Jednoducho, vybuduje sa logistické pozadie celého zálohovania.
Čo budú musieť urobiť obchodníci?
Treba najprv vytvoriť agentúru, ktorá bude celý proces koordinovať a manažovať. V obchodoch či pri obchodoch sa musia rozmiestniť zberné automaty, musia sa vytvoriť kontrolné mechanizmy. Zálohovanie sa totiž bude týkať len fliaš, ktoré sa dodali na slovenský trh, inak by nás zaplavili plasty zo zahraničia.
Inými slovami, na Slovensko by mohli prúdiť aj fľaše, za ktoré nebola zaplatená záloha. Práve to budú automaty vedieť skontrolovať prostredníctvom etikety. Musíme dovtedy urobiť aj informačnú kampaň. Skrátka, musíme nastaviť celý systém, aby fungoval.
Čiže, nemáme si predstaviť okienko, pri ktorom bude stáť zamestnanec v plášti, ktorému fľaše odovzdáme, ako to bolo kedysi…
To určite nie, to bolo za socializmu. Teraz už sú naozaj moderné automaty, ktoré sa neumiestňujú do obchodov, ale aj na parkoviská pri veľkých predajniach s potravinami. V Litve je napríklad úspešnosť zberu fliaš vyše 90-percentná. Teda 90 percent všetkých PET fliaš, ktoré idú na trh, sa vyzbiera. A z toho 60 percent sa vyzbiera cez automaty na parkoviskách, ktoré vyzerajú ako unimobunka. Do nej človek vojde, hodí tam fľaše a dostane zálohovací lístok, s ktorým môže ísť do obchodu a zálohu dostane naspäť.
Samozrejme, určite sa dobrovoľne zapoja aj malé obchodíky, kde sa bude zbierať ručne, pretože sa do nich neoplatí inštalovať stroj. Ale to je všetko otázka nastavenia logistiky, bude to úloha agentúry. Tá sa vytvorí z výrobcov a distribútorov, ktorí nápoje na slovenský trh dodávajú.
Lebo aj zálohovanie, podobne ako súčasný triedený zber, vychádza z princípu – znečisťovateľ platí. Jednoducho povedané, ten kto uvedie na trh produkt v obale, po použití produktu sa o obal musí postarať. Nemôže k tomu pristúpiť tak, že – nech sa o odpad postará niekto iný. Skrátka, celý systém zberu a recyklácie je už dnes zakomponovaný do ceny.
Teda zálohovanie bude povinné aj pre malé obchody v maličkých obciach?
Nie. Teraz sa nastavuje systém podľa znalostí, ktoré máme. Logistiku nastaví potom agentúra, ktorá na to vznikne. V zákone navrhujeme, aby v obchode s rozlohou nad 300 štvorcových metrov mal predajca povinnosť zálohovať. Predajca s plochou predajne menšou ako 300 štvorcových metrov sa bude môcť do systému zapojiť dobrovoľne.
Občan, ktorý si kúpi v nejakom malom obchodíku na dedine nápoj v PET fľaši, bude môcť obal odovzdať niekde inde. Alebo – keď predajňa zistí, že ak nebude fľaše zbierať, príde o zákazníka, možno so zálohovaním začne. Funguje to všade. Bude to fungovať aj na Slovensku.
Čiže vznikne agentúra, ktorá bude zastrešovať zálohovanie PET obalov na celom Slovensku?
Áno. Teraz existujú tzv. OZV, teda organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré riešia separovaný zber. Vznikne takáto podobná agentúra na zber plastových fliaš a plechoviek cez zálohovací systém.
Zálohovanie PET obalov má aj svojich odporcov v radoch obchodníkov. Tvrdia, že zálohovanie je veľmi náročný proces, s ktorým by sa spájal celý rad problémov – najmä zvýšené finančné náklady, zvýšené nároky na personál a priestory. Prezident Zväzu obchodu Martin Katriak dokonca verí, že sa zálohovanie nepodarí presadiť a chce preto vyvinúť veľké úsilie. Čo vy na to?
Ja si jednak nemyslím, že tých odporcov je veľa. Na Slovensku sú napríklad aj nadnárodné spoločnosti s veľkým podielom na trhu, ktoré pôsobia v krajinách, kde zálohovanie funguje. Teda s týmto krokom v zásade rátajú.
Nakoniec, ak pôsobia v desiatich európskych krajinách, kde zálohovanie už teraz beží, nebude to pre nich žiadna novinka. Vedia, čo to obsahuje. Takže z ich strany odpor ani nie je. Im ide skôr o to, aby systém nebol predražený, aby bol optimálne nastavený, aby fungoval efektívne a nebol zbytočne komplikovaný.
Samozrejme, sú aj takí, ktorí to nechcú, pretože je to pre nich nadpráca, vyžaduje si to nejaké investície. Ale je to potrebné urobiť, keď chceme mať čistejšiu krajinu, keď nechceme, aby na Slovensku 40 percent z jednej miliardy fliaš skončilo niekde na skládkach, v spaľovaniach či v najhoršom prípade v prírode.
Hliník a PET fľaše sú surovinou, ktorá sa dá znova použiť. PET fľaša je jeden z najžiadanejších odpadov. Dajú sa z neho vytvárať praktické veci. No verejnosť má o zálohovanie veľký záujem, cítime veľkú podporu.
Čo všetko sa bude zálohovať?
Jedine PET fľaše a plechovky. Pokiaľ ide o tetrapaky, musíme najprv urobiť analýzu.
Ako sa budú fľaše odovzdávať? Popučené alebo nepoškodené?
Ideálne je, keď budú nestlačené, stroj musí vedieť prečítať kód. Automat až potom fľašu stlačí.
Aká by mala byť cena zálohy, aby bola dostatočne motivujúca na to, aby ľudia fľaše vracali, ale aby príliš nenavýšila cenu nápoja pre spotrebiteľa?
Sama ste si na to odpovedali. Mala by byť dostatočne motivujúca. Pričom tá záloha sa, samozrejme, zákazníkovi vráti, ak fľašu odovzdá.
Navrhujete cenu minimálne 12 centov za PET fľašu a 10 centov za plechovku. Bude určená aj maximálna cena zálohy?
V zákone určíme len minimálnu zálohu. Rozhodli sme sa, že nastavíme cenu, ktorá nám vyšla zo štúdií, na základe skúmania situácie v iných štátoch. Závisí to od toho, aký veľký je trh, aké sú príjmy. Tak nám vyšlo 12 centov za fľašu a 10 centov za plechovku.
Bude sa cena líšiť aj podľa veľkosti fľaše?
Nie, rozdiel bude iba medzi fľašou a plechovkou. Ale môže sa to časom zmeniť.
Napríklad pri pollitrovej fľaši minerálky, ktorú si človek niekde kúpi od smädu, môžu zohrávať rolu aj centy pri zvažovaní kúpy…
Keď vráti fľašu, vrátia sa mu peniaze.
Čo sa stane s vyzbieraným odpadom?
Skončí v recyklačnom zariadení, aby sa dal znova použiť. Aby sme zdrojmi, ktoré nám táto planéta dáva a ktoré nie sú nekonečné, hlúpo neplytvali. Keď už raz niečo vyberieme zo zeme a použijeme to, mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme to používali znova a znova. Aby sme nemuseli tie suroviny znova dolovať. Plastové fľaše, ale aj plechovky, sú z tohto pohľadu veľmi zaujímavý artikel.
Z plastových fliaš sa vyrába znova plast, a tiež konkrétne produkty. Aj tu na Slovensku ohlásila jedna firma veľkú investíciu už teraz na jar. Mala by spustiť linku na spracovanie plastových fliaš do vlákien.
V druhej fáze sa z vlákien vyrábajú komponenty pre automobilový priemysel, napríklad do sedačiek. Z PET fliaš sa rovnako vyrába oblečenie a rôzne ďalšie veci. Najhoršie je, keď dáme plastový odpad do prírody, a druhá najhoršia možnosť je, keď skončí na skládke. Naši potomkovia s tým budú mať len problém.
Čo sa deje s fľašami, ktoré teraz hádžeme pred domom do žltých kontajnerov? Spracúvajú sa?
Spracúvajú sa, to je tých 60 percent, ktoré dnes vieme pozbierať. Keď budeme mať zálohovanie, úspešnosť zberu bude 90 percent – o tom som presvedčený, zahraničné skúsenosti to hovoria jasne.
Ochranári hovoria, že by boli za návrat k skleneným fľašiam. Je to reálne?
Nemyslím si, že to je celkom reálne. Veľa ľudí si to želá. No, keď zoberieme, že na Slovensku sa ročne uvedie na trh miliarda plastových fliaš a približne 350 miliónov plechoviek, veľmi ťažko si viem predstaviť, že by to výrobcovia vedeli nahradiť sklom.
Navyše, sklenené fľaše by bolo treba umývať, na to zase človek potrebuje čistú vodu. Nie. Keď sa plastové fľaše pozbierajú, je to dobrý spôsob obehového hospodárstva. Ak je zber fliaš úspešný, je to najefektívnejší spôsob.
Možno nie nahradiť všetky plastové fľaše sklenenými, ale dať aspoň spotrebiteľovi na výber…
Poviem to tak: Spotrebiteľ tvaruje trh. Spotrebitelia by museli tlačiť na výrobcov, aby balili svoje produkty do skla. Príklad: Prijali sme zákon, ktorým sme spoplatnili igelitové tašky. Zákazníci sa k tomu postavili tak, že postupne tlačili obchody rozmýšľať ekologickejšie.
Niektoré nadnárodné spoločnosti, ktoré fungujú aj na Slovensku, si povedali, že už vôbec nebudú predávať igelitové tašky. A ľudia si začínajú zvykať na to, že si zoberú na nákup vlastnú tašku – sú teraz všelijaké, ktoré sa dajú poskladať. Alebo si kúpia papierovú. Skrátka, je to návyk. Keď ľudia budú žiadať sklo, môže sklo začať vytláčať plastové fľaše.
Plastové fľaše možno tiež viacnásobne používať, ale musia byť vyrobené zo špeciálneho, hrubšieho plastu. Nariadenie Európskej komisie z roku 2008 o recyklovaných plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami definuje podmienky bezpečnej výroby recyklovaných plastov na spätné použitie v potravinárskom priemysle. Budú aj u nás takéto fľaše?
To by bolo treba ekonomicky zhodnotiť, čo je lepšie. Takáto fľaša musí byť z hrubšieho materiálu a musela by byť univerzálna. To znamená, že každý jeden výrobca by mal plniť nápoje do takej istej fľaše. Pretože si neviem predstaviť, že by som mal v sklade desať prepraviek, do ktorých by som zbieral vratné fľaše známeho kolového nápoja s vlastným dizajnom, potom vratné fľaše známej značky minerálky a tak ďalej.
Musel by som mať hangár na to, aby som to vedel spraviť, a zamestnávať na to ľudí. Nakoniec by som zistil, že to stojí tak strašne veľa, že jednoduchšie je fľaše popučiť, niekam ich poslať, nechať ich pomlieť a vytvoriť z materiálu novú fľašu.
Obchodníci tiež tvrdia, že zber zálohovaných fliaš by bol jednoduchší, keby sa niekde v obci vytvorili zberné strediská a tam by ľudia fľaše nosili.
S týmto neviem súhlasiť z jednoduchého dôvodu. Úplne by sme skrivili základnú premisu, o ktorej som hovoril. A to, že výrobca, ktorý dá výrobok na trh, sa musí postarať o vzniknutý odpad. Obchodníci by dali na trh produkty s obalmi, a nech sa o obaly potom postarajú obce?
Nie, musia to urobiť oni. Jednak je to ich povinnosť už dnes. Zároveň, keď sa o odpad budú starať výrobcovia, budú vedieť nastaviť systém tak, aby nebol predražený, pretože pôjde o ich peniaze. Takže, aby sa zodpovednosť presúvala na niekoho iného, s tým neviem súhlasiť.
V tlači sa objavujú správy o tom, ako plastové fľaše znečisťujú prírodu – čistenie priehrady Ružín pri Košiciach stálo 400-tisíc eur. Očakávate, že plastových fliaš vďaka zálohovaniu v našich vodách a lesoch ubudne?
Áno, Slovenský vodohospodársky podnik len do čistenia priehrad dáva každý rok obrovské peniaze. Veľkú časť tohto odpadu tvoria práve plastové fľaše a plechovky. Aj vizuálne prírodu najviac znečisťujú práve nápojové obaly. Ľahostajní ľudia si ich zoberú k vode, do prírody, na výlet a po vypití ich zahodia. Pretože pre spotrebiteľa plastová fľaša nemá nijakú hodnotu. Inak, ešte jednu úžasnú vlastnosť má systém zálohovania – je spravodlivý. Poviem vám, prečo.
Keď si niekto nedá tú námahu, aby fľašu vrátil do obchodu, nedostane naspäť 12 centov. Fľaša sa dostane niekam, kam sa dostať nemá, a tých 12 centov je daň, ktorú za svoju ľahostajnosť ten človek zaplatí.
Na druhej strane sú takí, čo potrebujú každý cent a fľaše po tých ľahostajných pozbierajú, donesú ich naspäť do obchodu. Vyčistia tak krajinu a niečo za to dostanú. Takže, má to aj takéto nuansy, ktoré sú veľmi sympatické.
Nemyslíte si však, že zálohovanie znevýhodní menej solventných zákazníkov, ktorí pri kúpe naozaj zvažujú každý cent?
Určite nie, menej solventných zákazníkov by to zasiahlo vtedy, keby boli ľahostajní a fľašu by nevrátili. Počiatočné náklady pre obchodníkov síce budú, ale do zdravšej a čistejšej krajiny musíme zainvestovať. Raz treba kúpiť mašiny na zber a treba na ne vytvoriť priestor. V tejto oblasti vie štát pomôcť výrobcom dlhodobými pôžičkami.
Ale samotný systém zberu, ročné náklady, už nie sú zásadné – vzhľadom na obrovské množstvo, čo dokážeme podľa analýz pozbierať. Takže, ak by sme to chceli premietnuť do ceny produktu, je to na jeden kus úplne zanedbateľná položka.
U lepšie situovaných spotrebiteľov to zas bude zrejme vecou ich ekologického cítenia, ako sa k vracaniu fliaš postavia.
Áno. Na druhej strane, niektorí nám vyčítajú, že tam, kde zaviedli zálohovanie PET fliaš, klesla miera recyklácie plastového odpadu. A ako jediný príklad uvádzajú Nemecko. Akoby si Nemci povedali, že zálohované fľaše vrátime, ale ostatné druhy odpadu, tégliky od jogurtov alebo fľaše od aviváže ma už nezaujímajú.
Len to nie je celkom pravdivé. Áno, recyklácia plastu po zavedení zálohovania v Nemecku v jednom roku klesla o štyri percentuálne body.
No treba vidieť aj príčiny. Než Nemci zaviedli zálohovanie, investovali veľké peniaze do energetického zhodnocovania odpadu, teda do spaľovní. Preto recyklácia mierne v jednom roku klesla, no stúplo energetické spaľovanie. A ďalšie roky už recyklácia aj v Nemecku rástla. Nikde inde sa to nestalo.
Naopak, napríklad v Litve zálohovanie PET fliaš zaviedli už v roku 2014. A v roku 2018 spravili prieskum medzi spotrebiteľmi. Až 87 percent respondentov zálohovanie využíva a z nich až 93 percent odpovedalo, že ich zálohovanie motivovalo k tomu, aby v domácnosti zodpovednejšie pristupovali k triedeniu iného plastového odpadu. Čiže ľudí zálohovanie v triedení skôr povzbudilo.
Kontajnery na plastový odpad teda pri domoch zostanú…
Samozrejme. Veď fľaše a plechovky tvoria len časť plastového odpadu.
Ľudia žijúci na Slovensku sa v anketách stavajú k zálohovaniu PET fliaš pozitívne, až 95 percent ľudí sa v ankete, ktorú na sociálnej sieti urobil Inštitút environmentálnej politiky, vyslovilo za. Funguje to na Islande, v Nemecku, v škandinávskych krajinách, ale aj v Chorvátsku, Srbsku, Estónsku či Litve. No nemajú obyvatelia Slovenska inú mentalitu? Bude to u nás fungovať?
Myslíte si, že sme horší alebo nezodpovednejší ako Chorváti? Vôbec si to nemyslím. Odkedy som nastúpil na toto ministerstvo, vnímam, že každý rok sa environmentálne povedomie u ľudí zvyšuje. Spustili sme veľa edukačných projektov, robili sme propagáciu, reklamu v televízii a ďalšie kroky.
Založili sme Zelený vzdelávací fond, ktorý podporuje projekty na vzdelávanie detičiek, na pestovanie ich vzťahu k prírode. Ľudia čoraz viac vnímajú svoje okolie. Naznačuje to aj zvýšenie triedenia odpadu. V roku 2015 sme separovali 18 percent, v roku 2017 už 29 percent.
Každý rok skáčeme hore. Chodím síce do parlamentu so zmenami zákona ako na klavír, aby sme vychytali problémy, ktoré prinesie prax, ale iná cesta nevedie. Od januára sme zvýšili skládkovné. Aj to je silný motivačný impulz, aby obce viac separovali.
Pri zálohovaní sa nami už inšpirujú dokonca aj iní. Boli tu výrobcovia z Malty, krajiny, kde idú rovnako zaviesť zálohovanie. A veľký dojem na nich spravila práca našich analytikov. Aj Česi zrazu akoby menili názor. Je to trend, ktorý tu jednoducho je. Môžeme byť v zálohovaní PET fliaš skutočne priekopníkmi aspoň v našom regióne.
Takže ste optimista?
Keby som nebol optimista, nemohol by som sedieť na tomto ministerstve. Tu musí sedieť človek, ktorý je optimista a ktorý má trpezlivosť. Environmentálne opatrenia, ktoré musíme urobiť, je ľahké bagatelizovať. Je ľahšie byť lenivý a ľahostajný. No musíme sebou zatriasť. Pretože to, čo chceme dosiahnuť, za to stojí. Som presvedčený, že aj vďaka zálohovaniu po nás ostane čistejšia krajina.