Zrušenie postihu dôrazne odmietali demokratickí senátori, ku ktorým sa pripojilo aj 11 republikánov, informovala dnes agentúra Reuters.
Sankcie proti ruským spoločnostiam Rusal, EN + Group Plc a EuroSibEnergo boli vyhlásené vlani v apríli pre ruskú anexiu Krymu, údajné ovplyvňovanie amerických prezidentských volieb v roku 2016 a ruskú podporu sýrskemu režimu.
Niektorí americkí zákonodarcovia z oboch hlavných politických táborov argumentovali, že by sa postih nemal uvoľňovať, kým sa neskončí práca zvláštneho vyšetrovateľa Roberta Muellera, ktorý objasňuje ruskú úlohu v amerických prezidentských voľbách.
Rusal je druhým najväčším producentom hliníka na svete a firma EN + vlastní takmer polovicu jeho akcií. Deripaska sa po vyhlásení postihu zaviazal svoj kontrolný majetkový podiel obmedziť. Kritici zrušenie sankcií ale tvrdia, že spoločnosti stále ovláda.
Deripaska mal úzke väzby na bývalého šéfa Trumpovej volebnej kampane Paula Manaforta, ktorý sa vlani v septembri rozhodol spolupracovať s vyšetrovateľom Muellerom a priznal sa k trestným činom sprisahania proti USA a sprisahania za účelom marenia spravodlivosti.
Mnoho z republikánov, ktorí boli proti zachovaniu postihu, sa obávalo vplyvu na svetový obchod s hliníkom, uviedli predstavitelia Trumpovej administratívy. Deripaska podľa nich svoj podiel v spoločnostiach znížil a už ich neovláda.
Americké ministerstvo financií v nedeľu podobne konštatovalo, že všetky tri spoločnosti znížili priame aj nepriame Deripaskove podiely v nich a že sa vplyvu ruského oligarchu zbavili.
Ministerstvo zároveň ubezpečilo, že na sankciách týkajúcich sa Deripasku osobne sa nič nemení.