Svoje nechceme? Jeme viac potravín z dovozu

, 24.01.2019 12:00

Slovenskí spotrebitelia sú z roka na rok čoraz viac odkázaní na potraviny z dovozu. Len každá štvrtá potravina vystavená na pultoch obchodov pochádza zo Slovenska. Krajina, ktorá má dosť pôdy a je schopná uživiť o milión obyvateľov viac, ako súčasných 5,4 milióna ľudí, opäť zhoršila negatívne saldo v zahraničnom obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. V októbri minulého roka dosiahlo takmer 1,4 miliardy eur, čo je medziročné zhoršenie o 25 percent.

Na prelome rokov 2018 a 2019 vláda prijala rad opatrení, ktoré majú zastaviť pri niektorých komoditách už priam katastrofický prepad výroby. Prišli vo chvíli, keď sa napríklad takmer rozpadla domáca výroba bravčového mäsa. Ešte začiatkom deväťdesiatych rokov bolo Slovensko viac-menej sebestačné v jeho produkcii, ale to, čo sa deje v poslednom desaťročí, nemá obdobu. Vlani obchodníci doviezli bravčové mäso v hodnote takmer 229 mil. eur. Jeme všetko, čo zvýši Nemcom, Španielom, Poliakom. A často nie čerstvé, ale mrazené mäso.

VIDEO: Prečo potraviny teraz chutia inak ako v minulosti? Odpoveď nájdete vo videu TV Pravda.

Nemožno sa čudovať dramatickému rastu dovozov. Stavy ošípaných na Slovensku sú úplne zdecimované. Z úrovne okolo 2,5 milióna zvierat v roku 1990 upadli na zhruba 600-tisíc kusov vlani. Tomu zodpovedá aj podiel slovenskej produkcie na domácej spotrebe – je približne štvrtinový, a to aj preto, lebo poľnohospodári časť ošípaných vyvážajú na maďarské a poľské bitúnky.

Po tom, čo sa objavil africký mor ošípaných pár sto metrov od slovenských hraníc, vyrazil studený pot na tvár chovateľov. V okresoch Rimavská Sobota a Lučenec je sústredená jedna pätina produkcie odstavčiat. Ak sa mor nedajbože prevalí Slovenskom, môže to byť skutočné k.o. domácej produkcii bravčoviny.

Štatistika dovozov je obrazom úpadku jednotlivých poľnohospodárskych a potravinárskych výrob. Zemiakov sa vlani doviezlo za 20 miliónov eur, rajčín za takmer 26 miliónov, kapustovín za 18 miliónov a jabĺk, ktoré nemal v jeseni pri historickej nadúrode doma kto zbierať, za 24 miliónov eur. Kôstkového ovocia prišlo zo sveta za 14 miliónov eur. Keby sme tieto čísla uviedli v starej mene, išlo by o stámilióny a v konečnom súčte má záporné saldo hodnotu vyše 40 miliárd slovenských korún.

Poteší aspoň 50 percent a viac

Pravda, ktorú vyjadruje toto číslo, je veľmi trpká a hovorí o tom, že domáca poľnohospodárska výroba sa nevie vymaniť z hlbokej depresie. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá zbiera dáta o zastúpení domácich potravín na pultoch obchodov, konštatuje od roku 2014 prakticky ten istý stav. Východiskový rok vyčíslil prieskum samosprávy zastúpenie slovenských potravín podielom 38,87 percenta a vlani 40,18 percenta.

Nad 50 percent má podľa prieskum SPPK Slovensko v obchodoch len sedem potravín a nápojov: trojštvrtinové zastúpenie dosahujú iba vajcia, med, mlieko a minerálky majú od 69 do 60 percent, chlieb, zemiaky a víno od 53 do 50 percent. Je to obraz biedy, ale nielen výkonnosti dosť jednostranne orientovaného poľnohospodárstva (obilninárstvo, olejninárstvo, málo zeleninárstva a ovocinárstva a chradnúca živočíšna výroba) a investične poddimenzovaného potravinárstva. Je to aj ukážka zanedbania agrárnej politiky zo strany vládnucich garnitúr.

Tohto roku ide vláda naliať do domácej výroby potravín cez sto miliónov eur, ale nemožno očakávať, že to prinesie okamžité zlepšenie situácie. Mierne optimistické odhady samosprávy hovoria o tom , že zvýšenie (dotačnej) konkurencieschop­nosti by sa mohlo premietnuť v najbližších rokoch na 50– a neskôr až 60-percentnom zastúpení slovenských potravín na pultoch obchodov. Tak vidí situáciu podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty.

Šolty poukázal na niektoré abnormality na pultoch. Kurčatá sa napríklad v akciách predávajú po 1,59 eura za kilogram. Za túto cenu je nemožné vyrobiť hydinové mäso. Vlani sa doviezli mäso a jedlé droby z hydiny za 129 miliónov eur. Domáca výroba nedokáže čeliť lepšie dotovanej českej či maďarskej produkcii. Nižšími odvodmi zaťaženej poľskej hydine a dampingovej ukrajinskej, za ktorou je extrémne lacná ukrajinská pracovná sila aj obilie.

Kto je najväčší Slovák

Slovensko rozbehlo tohto roku bezplatné obedy pre deti v predškolských zariadeniach, ale koho vlastne podporuje, keď domácu výrobu vytláča zahraničná? Tá je mimochodom platená aj z odvodov domácich producentov.

Alebo iný paradox. Slovenské mliečne farmy síce vyrobia dosť mlieka na pokrytie celkovej spotreby mlieka, ale keď sa pozrieme na štruktúru jednotlivých výrobkov, zistíme, že len každý tretí kilogram syra je z domácej produkcie. Konštatoval to predseda Únie potravinárov Stanislav Voskár. K typickým slovenským protirečeniam patrí to, že prvovýroba aj mliekarne sa zachraňujú exportom surového mlieka alebo výrobkov s malou pridanou hodnotou a na druhej strane aj v dôsledku zaostávajúcej modernizácie nedokážu pokryť celý sortiment mliečnych výrobkov Z toho potom ťaží zahraničná konkurencia.

Najväčším Slovákom sa môže stať každý z nás, keď cielene začne nakupovať slovenské potraviny, čím zvýši po nich dopyt.
Marián Šolty, poľnohospodárska a potravinárska samospráva

Slovensko hľadá už niekoľko mesiacov najväčšieho Slováka. „Najväčším Slovákom sa môže stať každý z nás, keď cielene začne nakupovať slovenské potraviny, čím zvýši po nich dopyt,“ vyslovil želanie poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy Marián Šolty. Realitou však je, že ľudia po tom, čo vkročia do obchodných reťazcov, nakupujú tovary v akciách a často pritom ide dovozovú produkciu.

Čím si vysvetliť toto konanie? Analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sádovská upriamila pozornosť na to, že kým priemerná slovenská domácnosť minie na nákup potravín a nealkoholických nápojov takmer pätinu zo svojich celkových výdavkov, priemer za krajiny EÚ sa pohybuje na úrovni 12 percent. Napriek rastúcim mzdám ľudia jednoducho chcú ušetriť na potravinách práve prostredníctvom akciových nákupov.

Poľnohospodári a potravinári ocenili výraznejšiu hmotnú podporu štátu, ktorá má smerovať do oživenia výroby zeleniny, ovocia, mäsa. Zmenu v proslovenskej nákupnej orientácie chcú dosiahnuť aj užšou spoluprácou s obchodnými reťazcami. Intenzívna komunikácia s obchodníkmi, predkladanie spoločných návrhov na zvýšenie podielu, to je pozitívna zmena kurzu. K nej by mali viesť spoločné edukačné – teda výchovné kampane spotrebiteľov. Na pozadí špeciálneho odvodu, ktorý presadila SNS, a najnovšie minimálnej oprávnenej ceny pre výrobcov, za ktorou stojí Most-Híd, je to niečo nové v komunikácii obchod – výroba.

VIDEO: Najväčší spracovateľ mäsa na Slovensku Tauris spolupracuje výlučne s vybranými dodávateľmi a zásobuje od vlaňajšieho leta čerstvým slovenským hovädzím mäsom 11 predajní siete Kaufland. Vo videu TV Pravda o tom 9. 10. 2018 informoval Generálny riaditeľ Tauris Richard Duda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Potraviny #obchody #poľnohospodárstvo #dovoz
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku