Pravidlá pre domy sa sprísnia, štát dá dotácie

Dom s výmerou 120 štvorcových metrov vyjde v priemere aj na okolo 140-tisíc eur. Samozrejme, závisí to aj od lokality a použitých materiálov. V prípade nulového domu však treba počítať s nákladmi navyše napríklad na fotovoltaiku. Takmer nulovú spotrebu energie budovy je možné dosiahnuť len efektívnou a kvalitnou tepelnou ochranou budovy, počítať sa pri takomto dome musí aj s energiou z obnoviteľných zdrojov, či už v samotnej budove alebo v okolí. Dom sa tak môže predražiť aj o vyše 20-tisíc eur.

Aj preto chce rezort dopravy stavebníkov motivovať finančne. Od štátu môže nádejný vlastník domu získať maximálne osemtisíc eur. Ďalších 800 eur môže dostať na samotný projekt či energetický certifikát. Hovorí o tom novela zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorú začiatkom roka schválila vláda. Tá tiež zjednodušuje aj pravidlá pre dotácie na zateplenie starších domov.

Ministerstvo dopravy, ktoré má v agende aj výstavbu, počíta, že o príspevok by mohla požiadať časť vlastníkov energetických certifikátov v triede A0. Ročne sa ich vydáva okolo tisíc. "Príspevok má motivovať ľudí k výstavbe budov, ktoré zabezpečia čo najnižšie náklady na bývanie, súčasne čiastočne pokrýva aj zvýšené náklady,“ vysvetľuje ministerstvo dopravy. Dotácia podľa projektanta a zakladateľa konceptu ekostavieb Krtkodom Martina Pribilu poteší, no treba si priplatiť aj zo svojho. "Pri priemernej cene domov na Slovensku 1¤173 eur za štvorcový meter tvorí maximálny príspevok len 5 percent,“ hovorí. Pri novostavbe by to mohlo aj stačiť, dodáva Pribila. Pri rekonštrukcii treba podľa neho uvažovať o nákladoch vo výške 20 až 30 percent z ceny nehnuteľnosti na zlepšenie parametrov domu o polovicu.

Investíciu do energeticky výhodnej stavby zvažuje podľa Pribilu štvrtina nádejných stavebníkov. Mnohých však odradí cena. Aj tak budov s takmer nulovou spotrebou energie pribúda. Aktuálne je ich medzi novostavbami okolo 10 percent.

Dotácia môže podľa Petra Robla z platformy Budovy pre budúcnosť pomôcť v rýchlejšom nábehu takýchto domov do praxe. " Myslím si, že 8-tisíc eur je zaujímavá suma a môže motivovať k rozhodnutiu najmä tých stavebníkov, ktorí sa s myšlienkou o rodinnom dome v tejto energetickej triede pohrávajú, no ostávajú nerozhodní,“ hovorí.

Potenciálni žiadatelia však o možnosti získať peniaze od štátu musia vedieť, upozorňuje. Až 92 percent ľudí nevie o štátnych motivačných programoch na zatepľovanie rodinných domov. Ukázal to minuloročný prieskum, ktorý pre Budovy pre budúcnosť robila agentúra Focus.

Úspory v budúcnosti

Pri rozhodovaní o energetickej triede treba podľa Robla do úvahy vziať aj úspory na energiách v budúcnosti. "Dom v triede budov s takmer nulovou potrebou energie by mal mať o polovicu menšiu spotrebu primárnej energie ako dom podľa dnešných požiadaviek,“ hovorí Robl. Zvyšok energie si totiž zabezpečí z obnoviteľných zdrojov, dodáva.

Robl tiež pripúšťa, že väčšina stavebníkov je skôr konzervatívna. "Až na osvietených investorov, idú podľa starých – aktuálne platných pravidiel. A to aj napriek tomu, že ekonomicky aj technicky je možné stavať lepšie budovy,“ hovorí Robl. Neplatí podľa neho ani to, že dom s nulovou spotrebou musí byť drahší.

Dom s takmer nulovou spotrebou spotrebuje na vykurovanie len 20,4 kilowatthodiny na štvorcový meter ročne. Mesačne tak majiteľ zaplatí za energie len okolo 25 eur pri dome s plochou 120 štvorcových metrov. "Ľudia neveria, že sa dá s pasívnym domom tak málo platiť,“ hovorí Pribila. Platby pri bežných domoch sa totiž stále pohybujú okolo 168 eur mesačne. Pri nízkoenergetických domoch okolo 100 – 120 eur mesačne. Pri dome s nulovou spotrebou tak majiteľ ušetrí dve tretiny nákladov.

Nulovými domami sa však sprísňovanie pre stavby nekončí. Brusel chce zatlačiť na tepelné straty budov od roku 2021 ešte vo väčšej miere, ako je dnešný stav. "Cieľom je znížiť spotrebu o 20 percent a zvýšiť pomer obnoviteľných zdrojov na 20 percent a znížiť uhlíkovú stopu o 20 percent,“ hovorí Pribila. Do hry tak vstúpi aj takzvaný life cycle assessement – teda posúdenie celého životného cyklu budovy. Nepôjde tak už len samotnú budovu, ale aj o dopravu do práce a z práce či množstvo spálenej nafty pri výstavbe a náklady na recykláciu, dodáva Pribila.

Čaká stavebné úrady nával žiadostí?

Potenciálni stavitelia, ale aj developeri majú ešte rok, aby mohli zažiadať o povolenie na výstavbu podľa terajších – menej prísnych pravidiel. Na cene stavby by tak mohli, čo-to ušetriť. "Príprava stavby je dlhý a komplikovaný proces, nie je ľahké rýchlo požiadať o stavebné povolenie,“ hovorí Robl. Zvýšeného záujmu o stavebné povolenia sa tak neobáva. "Počet podaných žiadosti na tunajší stavebný úrad z hľadiska schválenia tejto novely zákona o energetickej hospodárnosti sa k dnešnému dňu nezvýšil,“ hovorí vedúci tlačového odboru mesta Žilina Pavol Čorba. S nárastom žiadostí neráta ani do budúcna.

Od roku 2016 musí každá nová budova, na ktorú sa vydáva stavebné povolenie, spĺňať minimálne požiadavky na zabezpečenie jej energetickej hospodárnosti. A to triedu A1 pre rodinné domy. Pre stavebné povolenia pre budovy verejnej správy platí nulová trieda už od tohto roka. Nárast žiadostí na stavebné povolenia pre blížiace sa sprísnenie podmienok pre novú výstavbu neočakáva ani vedúca odboru výstavby Mestského úradu Poprad Kristína Horáková. "Stavebný úrad v poslednom čase nezaznamenal zvýšený počet žiadostí o stavebné povolenie,“ hovorí.

V Trnave už teraz spĺňa približne päť percent žiadostí podmienky na budovy s takmer nulovou spotrebou. Počet žiadostí tam však podľa hovorcu mesta Pavla Tomašoviča v poslednom čase nestúpol. " V meste Trnava už niekoľko rokov pretrváva zvýšený záujem o výstavbu budov,“ hovorí.